Práca v školstve nie je na Slovensku ohodnotená primerane svojmu spoločenskému významu. Napriek tomu, našťastie, existujú nadšenci, ale najmä nadšenkyne učiteľského povolania, ktorí svoju prácu vykonávajú s láskou. Odovzdávajú svojimi žiakom a žiačkam vedomosti, skúsenosti a to najlepšie zo seba. Tak, ako tri nominované dámy v kategórii VZDELÁVANIE.
„Ak sa moje pôsobenie a práca s deťmi premietne do ich, hoci aj malých, úspechov, ak trasúcimi sa rúčkami vyčaria prvé písmenká, ak sa deti s poruchami reči rozrozprávajú, ak do školy chodia moji žiaci s radosťou a s úsmevom…“ To sú veci, ktoré PaedDr. VALÉRIU STAŠIAKOVÚ, učiteľku v Spojenej škole Mokrohájska 3 v Bratislave, už viac ako štyridsať rokov držia pri práci so zdravotne znevýhodnenými deťmi.
Moji žiaci si zaslúžia obdiv
V minulom roku získala Valéria Stašiaková od ministerstva školstva zlatú medailu sv. Gorazda za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky vo výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením.
Prečo sa rozhodla venovať práve týmto deťom? „Pôvodne som bola prijatá na Pedagogickú fakultu v Prešove na aprobáciu slovenský jazyk a výtvarná výchova,“ spomína. „Ale na návšteve Ústavu sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutých v Košiciach ma nadchlo, čo všetko deti s telesným postihnutím, na vozíčkoch, zvládajú a nepoddávajú sa, ako chlapec s jednou nohou hrá futbal… Vždy som mala v sebe aj potrebu pomáhať a tento svet ma oslovil. A tak som zmenila plány. Nenastúpila som na pedagogickú fakultu, ale zamestnala sa ako vychovávateľka v spomenutom ústave a zároveň som začala študovať na katedre špeciálnej pedagogiky v Trnave.“
V nasledujúcich rokoch sa vydala, presťahovala do Bratislavy, mala dve deti, ale s pomocou manžela a rodiny napokon úspešne doštudovala. V roku 1987 nastúpila do Základnej školy pre telesne postihnutých na Mokrohájskej ulici, kde pôsobí doteraz. Škola, pôvodne s celoštátnou pôsobnosťou, dnes slúži najmä deťom z Bratislavského kraja. Okrem základnej školy je tu aj gymnázium a obchodná akadémia. Navštevujú ju deti s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia, ale s normálnym intelektom, a spolu s nimi sem chodia aj zdraví spolužiaci.
Aj o týchto veciach rozprávala budúcim špeciálnym pedagógom, keď dvanásť rokov pôsobila ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte UK. V súčasnosti je koordinátorkou špeciálno-pedagogických praxí študentov. Spolupracovala aj ako lektorka pri zavádzaní učebnej pomôcky Lego Dacta do špeciálnych škôl na Slovensku i v Českej republike.
Pri otázke, čo ju pri tejto práci po celý život drží, odpovedá citátom zo slohovej práce jednej žiačky s detskou mozgovou obrnou: „Často padám. Ale keď padnem na kolená, nezostanem kľačať, ale snažím sa vstať a ísť za svojím snom.“ Takéto deti si zaslúžia obdiv.
„Škola – to nie je len budova či zhluk piatich písmen. Predovšetkým je to miesto, kde sa vzájomne učíme spoločne žiť, byť, vzdelávať sa.“ To je osobné motto Ing. ĽUDMILY VERČIMÁKOVEJ, riaditeľky Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Čadci, ale i motto školy, ktorú vedie.
S úžasným tímom dokážeme veľa
„Vrátiť sa pracovnedo rodného kraja a ponúknuť svoje vedomosti a skúsenosti bolo pre mňa výzvou a jedným z najlepších rozhodnutí v kariére,“ hodnotí Ľudmila Verčimáková svoj nástup do funkcie riaditeľky školy, ktorá pripravuje odborníkov aj stredný manažment pre služby v gastronómii, hotelierstve, v cestovnom ruchu, obchode aj v kaderníctve a kozmetike.
Priznáva však, že keď po úspešnom výberovom konaní prišla ako nová riaditeľka do zabehnutého kolektívu, nebolo celkom jednoduché získať si kolegov a čeliť zaužívaným stereotypom a zlozvykom. „Zvládla som to vďaka skúsenostiam, ktoré som získala štúdiom a praxou na predchádzajúcich pôsobiskách,“ konštatuje.
„Každý tím, s ktorým som predtým spolupracovala, ma niečím obohatil. V tom prvom, keď som bola inštruktorkou učňov, som získala pružnosť, rýchlosť, zodpovednosť, prvé skúsenosti s prácou so žiakmi na praxi v gastronomickom zariadení a dostala prvé ocenenie od ministra obchodu a cestovného ruchu. V druhom tíme, v zahraničí, som spoznala zvyky iných kultúr, zdokonaľovala sa v komunikácií a nasávala z diplomatického protokolu. Tretí tím bol zlomom v mojej práci. Prešla som do administratívy, naučila som sa organizovať a zabezpečovať zasadnutia, porady, orientovať sa v legislatíve. V roku 1991 mi ponúkli miesto učiteľky odborných predmetov na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu vo Zvolene.So žiakmi sme tvorili prezentácie, boli úspešní na súťažiach, realizovali sme projektové vyučovanie, výstupný materiál tvoril základ mojej druhej atestácie. Za svoju prácu som bola ocenená Plaketami J. A. Komenského. Tu sa začala aj moja autorská tvorba odborných učebníc a učebných textov pre odbor gastronómia.“
Náročný pracovný život vyvažuje potulkami v prírode, dobrou hudbou, s manželom a synom, ktorý jej nedovolí stagnovať. Tvrdí, že aj vďaka nemu a svojim žiakom starne pomalšie. Pri svojej zaneprázdnenosti však myslí aj na tých, ktorí to potrebujú. V rámci projektu Ligy proti rakovine Vystrihaj sa, Slovensko! darovala vlasy na výrobu parochní pre onkologických pacientov.
„Mojím cieľom je, aby z našich študentov vyrástli pedagógovia, ktorí budú schopní vyučovať a vychovávať gramotných, vzdelaných a premýšľajúcich žiakov.“ Táto myšlienka v práci najviac motivuje prof. PaedDr. KATARÍNU ŽILKOVÚ, PhD., dekanku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Objavujem so študentmi krásu matematiky
„Učiteľstvo je nádherná profesia. Keď sa hodiny vydaria a vidíte, že študenti zažili takzvaný aha-efekt a čas im ubehol tak rýchlo, že to ani nespozorovali, to sú okamihy, ktoré nás napĺňajú a dávajú zmysel povolaniu.“ Takto sa v jednom rozhovore vyjadrila profesorka Žilková, ktorá už roky na vlastnej koži spoznáva tento pocit. Zatúžila ho poznať už ako dieťa, pretože vyrastala v rodine stredoškolskej učiteľky a vysokoškolského docenta matematiky a voľba budúceho povolania u nej bola jasná. Svoju voľbu nikdy neoľutovala, lebo táto práca jej dala možnosť sebarealizácie a radosť.
Najskôr učila matematiku a informatiku na gymnáziu, neskôr nastúpila na miesto odbornej asistentky na Pedagogickej fakulte UK a začala pripravovať budúcich učiteľov matematiky pre základné a stredné školy. Postupne sa orientovala na didaktiku matematiky prvého stupňa. V súčasnosti pripravuje budúcich učiteľov, ktorí budú vyučovať matematiku v rámci primárneho a predprimárneho vzdelávania. Bola lídrom tímu, ktorý v kurikulárnej reforme pripravoval nový Štátny vzdelávací program v oblasti matematika a informatika. Sama o tom hovorí: „Považujem to za dôležitý výsledok svojej práce, v ktorom sa spája dlhoročná vedecko-výskumná činnosť v oblasti skúmania procesu matematického uvažovania detí a žiakov s praktickými skúsenosťami z vyučovania na rôznych typoch a stupňoch škôl, ktoré som v priebehu svojej životnej cesty absolvovala. A aby moja práca mala aj hmatateľný dopad, prijala som výzvu na tvorbu nových učebníc matematiky pre primárne vzdelávanie a ďalších vzdelávacích publikácií pre vyučovanie matematiky, ako aj edukačných pomôcok.“
V súčasnosti je profesorka Žilková dekankou Pedagogickej fakulty UK. Je zodpovedná za strategické riadenie fakulty, jej rozvoj a reprezentáciu. „Problémov, ktoré riešime, je veľa, preto je to pre mňa mimoriadna výzva, no vnímam to aj ako hnací motor, ktorý ma núti konať efektívne a rýchlo. To, čo je na mojej práci najťažšie, ma zároveň učí hľadať riešenia a robiť všetko pre to, aby fakulta napredovala a aby boli študenti aj zamestnanci spokojní. V tomto celom je asi najťažšie prijať fakt, že deň má len dvadsaťštyri hodín a týždeň iba sedem dní,“ uzatvára s úsmevom.
Hlasovať môžete od 06. februára 2025 16:00 do 04. júna 2025 – 11:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
