V odľahlom meste Whittier na Aljaške žije asi 273 ľudí a drvivá väčšina obyvateľov nazýva domovom jedno a to isté miesto. Je ním 14-poschodový panelák s názvom Begich Towers. Whittier leží necelých 100 kilometrov južne od najväčšieho aljašského mesta Anchorage a je takmer úplne izolovaný od okolitého sveta.
Dostupný je len loďou alebo jednosmerným horským tunelom. Domáci aj návštevníci sa cez neho môžu od roku 2000 do mestečka dostať. Je však taký úzky, že ním prejde len jedno auto a vedie tadiaľ len jedna koľaj. Preto sa aj smer jazdy v ňom pravidelne každú polhodinu mení.V regióne, kde v priemere ročne napadne 6 metrov snehu, obyvatelia fungujú ako jedna veľká rodina.
Miestni si cenia dostupnosť všetkého potrebného na život, mnohé služby sú iba na krátke vzdialenosti, konkrétne na prízemí. Komplex pozostáva zo 150 bytových jednotiek, zdravotného zariadenia, policajnej stanice, obchodu a kostola. Budovu dokončili v roku 1957 a má 150 dvoj- a štvorizbových bytov a niekoľko garsóniek. Školáci z paneláku navštevujú školu umiestnenú v blízkosti bytového komplexu a vďaka podzemnej chodbe sa k nej môžu dostať aj počas u nich typických extrémnych mrazov. Budova pôvodne slúžila ako kasárne a bola vybudovaná Američanmi v obavách pred potenciálnou japonskou inváziou. Informácie o živote v mestečku zdieľala na sociálnej sieti dcéra starostu mesta.
„Po skončení druhej svetovej vojny mnoho ľudí odchádzalo, ale až do zemetrasenia v roku 1964 malo mesto veľkú populáciu. Táto tragédia spôsobila veľké škody a mnohí ľudia opustili mesto. Tu nie sú žiadne súkromné domy, preto si nemôžete kúpiť nehnuteľnosť, takmer všetko patrí železničnej spoločnosti,“ vysvetlila. „V tejto budove môžete buď vlastniť svoj byt alebo si ho prenajať. Väčšina ľudí vlastní svoj byt,“ dodala. Na jar roku 1964 zažil Wittier doposiaľ najhorší deň vo svojej histórii. Práve na Veľký piatok ho zasiahlo mimoriadne silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo 10-miliónové škody. Mesto zasiahli tiež vlny cunami, ktoré vyšpľachovali do výšky 13 metrov a vyžiadali si životy 13 ľudí. Janessa poukázala aj na to, že v ich vekovej skupine tu žije len 20 ľudí a je tu obmedzený priestor na randenie. „Všetci sme vyrastali spolu, takže by to bolo trochu nezvyčajné,“ uzavrela.
Ako čas vo Wittieri plynul a sneh striedal mierne letá, obyvatelia odchádzali do veľkých miest a, naopak, ďalší prichádzali a postupne si zvykali na drsný horský život. Väčšina z nich by už ani nemenila. Majú svoju komunitu, v ktorej sa všetci navzájom poznajú a o ktorú sa môžu oprieť a záleží len na uhle pohľadu, či považujete za výhodu alebo mínus, že (takmer) všetko o sebe aj vedia a máločo utaja.
Čo udržuje ľudí v tomto vzdialenom mestečku? Prístav, ktorý sa stále viac a viac využíva pre komerčné výletné lode s rybármi a ropný terminál, ktorý dopravuje produkty do Anchorage cez niekoľko desiatok kilometrov dlhé potrubie.