Výber vysokej školy bol kedysi považovaný za jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote. Dnes sa však tento pohľad mení. Podľa kariérnej konzultantky a multipotenciálky Lucie Potockej už nejde o výber jednej
„správnej“ cesty, ale o strategický krok, ktorý má mladým ľuďom otvoriť čo najviac možností.
„Mladí ľudia majú často pocit, že si musia vybrať jednu správnu cestu na celý život. Tento tlak však vychádza zo starého modelu sveta práce, keď sa menili technológie pomalšie, profesie mali jasné hranice a spoločenský status bol naviazaný na jednu rolu – „som právnik“, „som ekonóm“, „som učiteľ“ a pod. Dnes to už neplatí,“ vysvetľuje Lucia Potocká z portálu multipotencial.sk.
Trh práce sa podľa nej mení rýchlejšie, než stihne jedna generácia dozrieť v jednej profesii. Mnohé povolania sa nemenia iba „navonok“, mení sa ich obsah: to, čo sa ešte včera považovalo za špecializovanú expertízu, je dnes čiastočne automatizované, štandardizované alebo dostupné širšiemu okruhu ľudí. A preto sa mení aj význam vysokoškolského vzdelania.
Vysoká škola dnes podľa odborníčky Lucie Potockej nepredstavuje konečnú identitu, ale skôr platformu. „Mladý človek si z vysokej školy neodnáša konečnú identitu, ale kombináciu metód (ako premýšľať, ako analyzovať, ako argumentovať), návykov (ako sa učiť, ako pracovať na projektoch, ako spolupracovať) a skúseností (prax, stáže, študentské projekty). Kariéra sa dnes skladá z viacerých kapitol – a práve schopnosť prechádzať medzi nimi je novou formou stability,“ hovorí expertka na multipotencialitu.
Špecialista alebo multipotenciál?
Jednou z častých dilem mladých ľudí je, či sa zamerať na jednu oblasť, alebo nasledovať viacero záujmov naraz. Potocká upozorňuje, že nejde o to, čo je lepšie, ale čo je prirodzené: „Špecialista má potrebu ísť do hĺbky jednej témy. Multipotenciál má zasa talent prepájať rôzne oblasti a využívať poznatky medzi nimi. Ani jeden prístup nie je horší – sú len odlišné.“
Prakticky sa to dá rozoznať podľa troch signálov:
- Ako vyzerá nuda a kedy prichádza. Špecialista sa začne nudiť, keď je téma príliš plytká a potrebuje ísť hlbšie. Multipotenciál sa začne nudiť, keď už princíp pochopil a cíti, že sa opakuje to isté – jeho energia sa znovu zapne pri novom kontexte, novom probléme, novom „uplatnení“ toho, čo sa naučil.
- Čo ľudí prirodzene priťahuje: téma alebo problém. Špecialista sa vracia k jednej téme a chce sa v nej stať autoritou. Multipotenciál sa často vracia k určitému typu problémov (napr. „ako to zjednodušiť“, „ako to vysvetliť“, „ako to nastaviť“, „ako to zlepšiť“), ktoré rieši v rôznych témach.
- Ako vyzerá prirodzené učenie. Multipotenciál má často schopnosť veľmi rýchlo získať kompetenciu v novej oblasti a preniesť ju inde. Špecialista má skôr potrebu držať jednu líniu, aby sa dostal do hĺbky a špičkovej úrovne.
Odborníčka zároveň vysvetľuje, že mnoho ľudí nie je čistý „typ” a častým a veľmi praktickým profilom je tzv. „T-shaped“ človek – teda ten, kto má jednu hlbokú expertízu, ale zároveň široký rozhľad. Práve táto kombinácia je dnes na trhu práce veľmi cenená.
Tento trend potvrdzuje aj školská psychologička Vincencia Karičková, ktorá pracuje priamo so stredoškolákmi: „Je pravda, že dnešná doba ponúka omnoho viac možností, čo môže u niektorých vytvárať neistotu. No mnohí študenti to vnímajú skôr ako svoju prednosť – majú priestor skúšať a rozvíjať sa vo viacerých oblastiach.“ Z jej skúsenosti však vyplýva, že mladí ľudia si napokon vedia vybrať. „Vo väčšine prípadov veľmi dobre cítia, čo ich baví najviac. Ostatné záujmy môžu zostať ako cenné doplnky alebo koníčky,“ hovorí školská psychologička.
Najväčší nepriateľ: strach z nesprávneho rozhodnutia
Rozhodovanie o budúcnosti dnes sprevádza aj silný tlak a obavy. Podľa Karičkovej je jednou z najväčších výziev práve strach zo zlyhania: „Študenti sa boja, či ich škola bude baviť, či ju zvládnu a či sa dokážu uplatniť v praxi. Mnohí o sebe pochybujú.“
Významnú rolu zohráva aj neistota spojená s budúcnosťou práce. „Vnímajú, že mnohé profesie sa menia alebo zanikajú aj vplyvom umelej inteligencie, a prirodzene premýšľajú nad tým, či ich výber bude mať dlhodobý zmysel,“ dopĺňa.
Ako si vybrať školu strategicky, nie pod tlakom
Snaha nájsť „dokonalý odbor“, ktorý vyrieši všetko, je podľa Potockej najväčšou pascou. Namiesto toho odporúča rozhodovať sa cez tri kľúčové kritériá:
- Dvere (flexibilita) – (šírka uplatnenia a pivot). Vyberám si smer, z ktorého sa dá prirodzene odbočiť do viacerých oblastí bez toho, aby som musel „resetovať“ život. To neznamená ísť do niečoho všeobecného bez obsahu. Znamená to ísť do smeru, ktorý má viac výstupných možností, a následne si ho personalizovať cez kombinácie, projekty a prax.
- Prenosné zručnosti – (čo mi ostane, aj keď sa trh zmení). Dnes je dôležitejšie ako názov odboru to, či štúdium rozvíja prenosné zručnosti: analytické myslenie, argumentáciu, písanie a prezentáciu, prácu s dátami, schopnosť riešiť problémy, spoluprácu, projektové myslenie. Tieto zručnosti zostávajú hodnotné aj vtedy, keď sa konkrétne pracovné pozície menia.
- Prax a skúsenosti – Mladý človek sa nemá spoliehať na to, že ho „zachráni“ titul. Trh dnes rýchlo spozná, kto má výsledky a kto má len teóriu. Preto je kľúčové vyberať si školu aj podľa toho, či ponúka projekty, stáže, výskum, spoluprácu s firmami, prípadne silnú študentskú komunitu. Multipotenciál sa často nájde až v praxi – keď zistí, aké kombinácie mu sedia.
Štyri otázky, ktoré pomôžu pri rozhodovaní
Pri výbere vysokej školy Potocká odporúča položiť si tieto praktické a merateľné otázky, ktoré zároveň chránia pred rozhodnutím zo strachu:
- Aké konkrétne zručnosti budem mať po dvoch rokoch štúdia? Nie „čo budem študovať“, ale čo budem vedieť robiť: analyzovať, písať, prezentovať, pracovať s dátami, viesť projekt, robiť výskum, navrhovať riešenia.
- Aký dôkaz svojich schopností si viem počas školy vybudovať? Konkrétne: projekty, stáže, portfólio, výstupy. Ak škola neponúka priestor na reálne skúsenosti, mladý človek ich musí hľadať mimo – a to je dôležitá informácia do rozhodovania.
- Koľko možností mi škola otvorí, ak budem chcieť zmeniť smer? Táto otázka oddeľuje flexibilné štúdium od štúdia, ktoré síce pôsobí bezpečne, ale je krehké, keď sa zmení trh alebo preferencie.
- Vyberám si to z túžby alebo zo strachu? Je to priamy filter proti tlaku okolia. Strach často vedie k voľbe, ktorá „dobre vyzerá“, ale vnútorne nesedí. Túžba vedie k voľbe, pri ktorej človek prirodzene investuje energiu, a tým rastie rýchlejšie.
Podľa Karičkovej je zároveň dôležité, aby mladí ľudia neboli na toto rozhodnutie sami. „Rodičia a učitelia by mali byť oporou – pomáhať objavovať silné stránky, poskytovať informácie a posilňovať dôveru študentov vo vlastné schopnosti, nie za nich rozhodovať,“ uzatvára.
Na záver Lucia Potocká dopĺňa jednoduché odporúčanie: „Nevyberajte si školu ako rozsudok na celý život. Vyberajte si ju ako prvý strategický krok, ktorý vám dá zručnosti, prax a otvorí dvere.“
