Už 4.12. sa uskutoční slávnostná premiéra dlho očakávaného rozprávkového filmu Perinbaba a Dva svety. Na tvorbe sa významným spôsobom podieľal aj hudobný skladateľ Ondřej Soukup, ktorý tvorí hudobné manželstvo so speváčkou Luciou Šoralovou. Ich rodina sa okrem dvoch detí rozrástla aj o nový krásne nevšedný prírastok – filmový počin roka Perinbaba a Dva svety. Ako prebiehala hudobná tvorba pod drobnohľadom Juraja Jakubiska?
Ondrej, a hudobnej scéne ste už desaťročia, v čom vnímate zásadné zmeny v hudobnom a v skladateľskom svete?
Zmien je veľa – z hudby sa stal produkt, je jej strašne veľa, stratila svoje tajomno, ktoré mala, dajme tomu, do konca dvadsiateho storočia, atď. Lenže stále je to najemotívnejšia forma umenia. Teda, pokiaľ je to ešte umenie.
Čo v súčasnosti oceňujete na mladej generácii muzikantov a čo vám naopak chýba?
Ja vôbec programovo nesledujem, čo kto robí. Ale dostáva sa ku mne veľa súčasnej mainstreamovej hudby a aj nemainstreamovej. A niečo je skvelé, niečomu vôbec nerozumiem, a niečo považujem za úplnú blbosť asi ajťáka, ktorý si myslí, že je skladateľ. A prístup k tomu vôbec nejde generalizovať. Len tak mimochodom – keď som bol puberťák a rodičom som pustil Beatles, tak sa úprimne zdesili. Preto z môjho pohľadu vôbec nechcem súčasnú produkciu hodnotiť. Len som sa nedávno smial, keď som čítal poznámku – zoberte súčasným skladateľom iPad a 95 percent z nich zmení povolanie.
V čom bola pre vás výzva uchopiť hudbu k Perinbabe a Dva svety?
Jednoznačne Juraj.
Ako prebiehala samotná tvorba?
No, to už bol očistec. Práca s Jurajom je zložitá. On má veľmi dobrý hudobný cit, ale ten sa neustále mení. Čiže – čo je dnes dobré, sa na druhý deň prerába, ďalší deň znova, atď., aby sme sa za mesiac vrátili k pôvodnej verzii. Alebo tiež nie. A Juraj je typ tvorcu, pre ktorého dielo nie je nikdy hotové. Stále prestriháva, mení a jediné, čo to ukončí, je premiéra filmu. Ale pretože prišiel covid a pripravovaná premiéra sa nekonala, tak sa pracovalo ďalej. Skladalo, prestrihávalo, pretáčalo.
A pretože som nemal asistenta, ktorý by prácu racionalizoval, tak to zostalo na mne. A ja už som sa v tých dvoch a pol hodinách hudby (film má hodinu a štyridsať minút), ešte s mnohými verziami, prestal vyznávať. Najprv som sa prefajčil a potom zrútil. A potom som sa prebral a pracoval ďalej. Tak asi takto tvorba prebiehala. A moju odpoveď berte ako veľký eufemizmus.
S kým ste spolupracovali pri tvorbe hudby k filmu?
S mojím veľkým priateľom a kamarátom Jánom Jiráskom. Honza je predovšetkým skvelý hudobný skladateľ vážnej hudby, ja som z druhého brehu, ale akýmsi ľudským prepojením sa nám skvele spolupracuje. Naše prvé spoločné dielo bola hudba k „Nejasnej správe o konci sveta“ a odvtedy sme spolu vytvorili niekoľko projektov.
V čom sa vaše výsledné hudobné dielo Perinbaby 2 líši od hudby v prvej časti filmu?
Od prvej Perinbaby ubehlo necelých štyridsať rokov. Za tú dobu sa samozrejme požiadavky na filmovú hudbu veľmi zmenili – Používame motívy alebo ich fragmenty hudby od Petra Hapku z pôvodnej Perinbaby, ale skomponovali sme mnoho úplne novej hudby, ktorá je čiastočne symfonická, ale často kombinovaná so syntetickými zvukmi alebo čisto syntetická. Jednoducho – o čo si obraz žiadal, to tam je. A Jurajovo filmové videnie je veľmi výnimočné. Čo záber, to obraz, to výtvarný počin. Stále som si púšťal hrubý strih filmu dookola a objavoval som stále nové detaily. Pre skladateľov veľmi inšpirujúcich, veď hudba a obrazy k sebe niekedy majú veľmi blízko.
Ako si spomínate Vy na Juraja Jakubiska? Čo vo vás najviac utkvelo?
Vždy mi pripadal, že je stále v nejakom jeho vlastnom svete. Aj keď sme spolu strávili nekonečné hodiny v štúdiu, tak bol z polovice tak nejako „vypnutý“. Maľoval si neustále svoje fantastické vízie do scenára, ktoré som mu chcel ukradnúť, pretože jeho kresby ma fascinovali. Bohužiaľ sa mi to nikdy nepodarilo.
Aké je spolupracovať so svojou ženou? Viete byť k sebe navzájom kritickí a kritiku aj prijať?
Nie je to jednoduché. Jej východný temperament je pre mňa zničujúci a vôbec nechápem ako je možné, že ešte žijem.
Skladáte piesne aj pre Lucku?
Nie. Ona si je schopná napísať veľmi dobré piesne sama. Veď skomponovala a naspievala celú dosku na texty Michala Horáčka „O láske, cti a guráži“ a pre Neřež, s ktorým už niekoľko rokov spieva, napísala polovicu piesní z dvoch vydaných dosiek.
