Keď sa povie huslistka, väčšina z nás si predstaví distingvovanú dámu v róbe, ktorá jemne pritláča sláčik na struny v komornej sále. Slovensko však má husľovú výnimku, ktorá mení stereotypný obraz. Daniela „Lovlin“ Cmoríková je dôkazom, že husle môžu znieť ako rocková explózia, roztancovať dav a zažiariť aj tam, kde by ste ich čakali najmenej – napríklad na futbalovom štadióne.
Husle držala prvýkrát v rukách ako štvorročná. A odvtedy ich nepustila. „Som z hudobníckej rodiny. Rodičia boli učitelia. Mala som veľké šťastie na učiteľov huslí, ktorí vedeli správne motivovať. Vlastne som nikdy nemala krízu, že by som nechcela pokračovať. S láskou na nich spomínam. Dali mi naozaj dobrú školu,“ vracia sa sympatická blondínka do detských čias. A že toho odvtedy s husľami pochodila…
Cestou necestou
So svojimi husľami precestovala viac ako len zopár krajín. Spolu s manželom Petrom Cmoríkom, známym spevákom a víťazom speváckej súťaže, priniesli slovenskú hudbu krajanom až do New Yorku. „Bolo to neskutočne milé a dojímavé, stráviť čas s ľuďmi, ktorí sa tešia, že sú cez nás aspoň trochu bližšie k svojej rodnej krajine. Spoznali sme tam výnimočných ľudí, ktorí nám ukázali New York z ich pohľadu a my sme im zase priniesli slovenskú hudbu a našu tvorbu. Radi na to spomíname.“
A to nebola jediná ďaleká mláka, ktorú Daniela so svojím osudovým nástrojom prekročila. Kariéra ju zaviedla až na turné po Indii, z ktorej si priniesla spomienky na celý život. „India inak vonia, inak chutí. Preletela som dvanásť štátov, a mala som možnosť vidieť obrovskú chudobu aj veľké bohatstvo. Vrátila som sa vďačná za to, kde žijem, ale aj naplnená novým poznaním inej kultúry. Bola to ďalšia skvelá škola a som rada, že som sa tam dostala vystupovať.“
Hviezda Teheľného poľa
A potom to prišlo – video z jej vystúpenia na štadióne Slovana Bratislava obletelo internet. Daniela v drese a teniskách, s husľami v ruke, odpálila hit Freed From Desire tak, že sa tribúny zachveli a internet zaplavil ošiaľ. Aký to bol pocit stáť tam, hrať na husliach a počuť burácanie dvadsaťdvatisíc nadšencov? „Bol to jeden z mojich najsilnejších zážitkov. Cítila som veľkú zodpovednosť, aby bolo všetko dokonalé.
Vždy dávam dôraz na dôkladnú prípravu. V živote som nestála pred toľkými ľuďmi. Cítila som stres aj adrenalín v jednom. No to, čo som v zápätí dostala od ľudí naspäť – ako sa zapojili hneď na prvý tón, na to nikdy nezabudnem a ďakujem im za také prijatie.“ Husle si často spájame s komornými sálami, nie s trávnikom a športovým davom. Daniela svojím vystúpením spôsobila poriadny rozruch… „Prišlo mi to ako zaujímavý nápad, urobiť niečo úplne iné. Mám rada nové výzvy, netradičné spojenia, preto som bez zaváhania išla do toho.“
Šport a husle idú k sebe
Po futbale prišiel basketbal. A keď sa Daniela s husľami ocitla uprostred športovej haly klubu Inter Bratislava, bolo jasné, že jej športová verzia prišla, aby ostala… „Je pravda, že keby mi niekto pred rokom povedal, že vymením spoločenské šaty a lodičky za tenisky a dres, tak sa iba usmejem. No tento športový svet ma očaril a som rada, že môžem byť aspoň malou súčasťou. Šport je v mojom vnímaní o spolupatričnosti, dravosti, láske a beriem si z neho veľa aj pre môj osobný rozvoj.“
Takto znie redefinícia klasického nástroja. Nie v úzadí. Nie ticho. Ale odvážne, s energiou, ktorá strháva davy. Daniela búra predstavy o tom, ako má vyzerať huslistka. A darí sa jej to s noblesou aj nadhľadom. „Sloboda v prejave, aj v tom hudobnom, je pre mňa dôležitá. Snažím sa robiť veci poctivo, najlepšie ako viem. Zahodila som predsudky, čo a či by som mala. Keď je človek spokojný sám v sebe, dopraje aj inému a nesúdi na základe nejakých stereotypov,“ myslí si.
Kariéru snúbila s rodičovstvom
V Danielinom živote nehrá prvé husle len hudba – ale aj rodina. Je mamou sedemročných dvojičiek Števka a Peťka a dobre vie, čo znamená balansovať medzi materstvom a kariérou. „Teraz v tomto ich veku je to už jednoduchšie, no boli obdobia, keď som rozmýšľala, že by bolo najľahšie prestať. Roky som obmedzovala hranie na minimum, lebo aj s manželovou kariérou to bolo veľmi náročné. No chýbalo mi to. Vedela som, že keby som úplne prestala, asi by sa zlomil kúsok zo mňa.“
Nevzdala sa. Ani seba, ani svojich snov. A to je presne ten odkaz, ktorý posiela ďalej – všetkým ženám, ktoré sa boja, že sa nedá zvládnuť všetko. „Deti sú to najlepšie, čo sa nám v živote môže stať, no nemôžeme zabudnúť ani samy na seba…“ Mnohé ženy sa počas materskej stiahnu z dobre naštartovaných kariér, zľaknú sa, že to popri deťoch nepôjde. „Treba si dávať reálne ciele, možno zo začiatku menšie a netrápiť sa, že sa nedá všetko dokonale skĺbiť. Deti rastú a nič okrem ich detstva im neujde. Navyše verím, že veci prichádzajú vždy v ten správny čas.“
Svojich chlapcov považuje za svoj najväčší životný úspech. „Keďže sa narodili predčasne, prešli sme si náročnú cestu, kým sme si ich mohli bezstarostnejšie užívať. Som vďačná, že sú zdraví a dlho som prácu vôbec neriešila. Bola som potrebná niekde inde. A to som si racionálne vedela vyhodnotiť.“ Hudba si na ňu počkala. „Keď sme sa neskôr cez to všetko preniesli, vizualizovala som si pódium a samotné hranie. Akonáhle sa to znovu stalo realitou, bola som hrdá, že som to dala.“
Rodinný tandem
S manželom sa dopĺňajú ako rodičia aj ako umelci. „S Petrom máme rovnaké nastavenie, rovnaký pohľad na život aj na výchovu. Je skvelý manžel a úžasný otec. Držíme spolu a všetko riešime vždy spoločne. Čo sa týka práce, veľakrát ho prosím o radu a on mi rád pomôže. Je skúsenejší a má toho veľa za sebou.“ Na verejnosti je často známejšia jeho tvár. Zaujímalo nás, či sa Daniela niekedy necítila byť v jeho tieni, hoci aj ona má za sebou množstvo práce a úspechov. „Zo začiatku vzťahu som si musela na ten záujem o jeho osobu zvykať, nepoznala som to. Na druhej strane, ja som nikdy netúžila po sláve.
No zaľúbila som sa do človeka, ktorý mi vždy dával pocit výnimočnosti, istoty a bezpečia, čo trvá až dodnes. Som jeho najväčší fanúšik a teším sa z jeho úspechov. A som naňho hrdá, za to všetko, čo dokázal a popritom zostal dobrým človekom (úsmev).“ Hudba je u nich doma na dennom poriadku. Nasávajú ju aj deti. „Žijeme ňou a deti to majú v sebe prirodzene. Majú skvelý rytmus a krásne spievajú. Momentálne u chlapcov letí skupina Imagine Dragons. Púšťame si ich každý deň, kým neodspievajú celý album (smiech).“
Leto trávia Cmoríkovci radi spolu aj od seba. „Sme radi len my štyria na našom obľúbenom mieste pri mori. Vtedy sa čas spomalí a máme ho len pre seba. Neriešime koncerty, povinnosti, len tak sme… Potom, kým je tatinko na motorkárskom výlete, si zase užijeme výlety len my traja. Nakoniec si ukradnem tri dni aj pre seba a vyrazím si s kamarátkou už tradične do Vysokých Tatier na dobrú turistiku.“ Daniela si vie dopriať a vie aj snívať. Vie, čo je dôležité. „Takéto leto mám rada a som vďačná, že môžem.“A práve to je na jej príbehu najviac inšpiratívne – jej schopnosť nájsť rovnováhu vo všetkom. A zároveň dokázať, že aj klasika môže mať poriadny rockový náboj – a husle môžu byť tým najhlasnejším hlasom na štadióne.