Superhrdina, ktorý zvykol prechádzať cieľovou čiarou so zdvihnutým bicyklom nad hlavou, teraz zamieril na parket. Len s trošku iným „kolesom“. Počas príprav na jubilejný ročník Let’s Dance sa nám ho podarilo vyspovedať.
Prečo práve Peter? Zrejme producenti uvažovali, kto by zvládol rýchle tempo samby a elegantnú rovnováhu pri valčíku. A kto by bol lepší kandidát než človek, ktorý má v nohách tisíce kilometrov a balansuje ako kráľ? Navyše, Peter má už roky skúsenosti s tým, ako sa vysporiadať s pádom – čo je ideálna kvalifikácia na tanečný parket.
Uzavreli ste športovú kapitolu a vyzeralo to, že ste sa s fanúšikmi rozlúčili, no po novom im dávate šancu fandiť vám naďalej. Ste pripravený vymeniť bicykel za tanečný parket?
Či som pripravený alebo nie, už sa to stalo (smiech). Idem do toho naplno. Som veľmi rád za to, akú som mal kariéru, čo som všetko mohol zažiť a aké som dosiahol výsledky. No už prišiel čas, keď som si povedal, že končím a myslím si, že som ukončil kariéru úspešne. Pozerám už len dopredu a teším sa, že mi prišla takáto ponuka. Je to nová výzva a budem sa snažiť robiť najlepšie čo môžem, aby som dostal čo najďalej, a aby som to mojej tanečnej partnerke nekazil (úsmev).
Šou vám prináša možnosť ukázať, že váš talent sa neobmedzuje len na cyklistiku. Dlho ste zvažovali účasť?
Ponuku účinkovať v Let´s Dance som dostal už pred tým, no jednoducho sa to nedalo spojiť s mojou kariérou. Potvrdilo sa mi, že som dobre urobil, pretože si to vyžaduje skutočne veľmi veľa času. Teraz sa tomu môžem venovať naplno. Teším sa, že idem do niečoho nového, vystúpil som z mojej komfortnej zóny a zažívam nové veci, ktoré som predtým nepoznal. Stretol som veľa dobrých nových ľudí, takže to si vážim. Rovnako sa teším na veľa nových zaujímavých skúseností. Samozrejme, možno budú aj dobré aj menej dobré, ale všetko nás niekde posúva. Som veľmi rád za to, že mám šancu zažiť niečo nové.
Stretli ste sa s nejakými „chlapskými podpichovačkami“ na vaše rozhodnutie obuť tanečné topánky?
Ani nie, práve naopak. Každý je nadšený, aj z môjho blízkeho okolia. Všetci sa tešia, držia mi palce a určite ma budú povzbudzovať.
Boli ste na rodinných oslavách vždy ten, kto sa vyhováral na „unavené nohy“, alebo ste tancovali dobrovoľne medzi prvými?
Jediný tanec, ktorý som v živote absolvoval, bol na mojej svadbe. Ten som mal aj natrénovaný, no inak nemám žiadnu skúsenosť tancom. Pohupkávanie sa na nohe s drinkom v ruke na diskotéke áno, ale to nie je tancovanie (smiech).
Ako sa cítite v roli toho, kto má poslúchať tanečnú partnerku?
Veľmi dobre, pretože ma učí veľa nových vecí a upozorňuje ma na to, čo robím dobre a čo zle. Ide z nej veľmi dobrá a pozitívna energia. Myslím si, že sme si sadli, a že si rozumieme. Mám pred ňou aj rešpekt, a obdivujem ju, že sa vôbec na to dala, a že chce niečo zo mňa urobiť, čo nie je jednoduché (smiech). Je to super, že som dostal práve Elišku. Vie by aj prísna, čo je dobre. Nemám problém si vypočuť aj kritiku, keďže sa chcem niečo naučiť.
V športe vás poznáme ako superhviezdu, a tak sú očakávania na vašu kondíciu vysoké. Pri tanci však pracujú svaly úplne inak. Už ste to na vlastnej koži pocítili v rámci tréningov? Ako reaguje telo?
Určite áno, hlavne musím chodiť stále po špičkách, na čo nie som zvyknutý, takže po prvých ôsmich tréningoch sa mi triasli nohy, boleli ma chodidlá a lýtka. Je to koordinácia pohybov, ktoré som nikdy nerobil. Musím povedať, že je to dosť náročné. Chodím spať s tým, že ma bolia nohy, zobúdzam sa s tým že ma bolia nohy… Musím si na to ešte zvyknúť, no určite to zase nie je úplne niečo nové, lebo trpieť som naučený celý život (smniech). Toto ma neodrovná. Časom to prejde, a bude to už len lepšie. Horšie to nemôže byť, keď sa človek niečo učí (smiech).
Hovorí sa, že cyklistika je najťažší šport na svete. Dá sa porovnať s tanečnými tréningami?
Každý šport dá človeku niečo do života. Cyklistika ma v živote tak vytrénovala, že si viac uvedomujem niektoré veci. Napríklad, že potrebujem disciplínu, že si viem rozložiť tréningy. Poznám, kedy mám dosť. Tieto veci vnímam možno ľahšie ako človek, ktorý nikdy nerobil vrcholový šport. No musím povedať, že je to drina, je to niečo iné. Určite je tam veľa vecí podobných – je to tiež šport. Ešte sa v ňom učím chodiť, no už sa trošku orientujem.
Mali by byť podľa vás tanečníci športovcami na olympiáde?
Určite by mali byť, pretože je to drina! A iba tvrdou prácou sa môžu vyšliapať na najvyšší level. Určite by to malo byť ohodnotené. Veľký rešpekt pred nimi. Ja som ešte nič nezažil, mám za sebou len osem tréningov, no dosť ma to zaskočilo, myslel som si, že to bude jednoduchšie.
Vaša účasť v Let’s Dance môže byť pre mnohých inšpiráciou. Myslíte si, že je dôležité ukazovať, že nikdy nie je neskoro na skúšanie nových vecí? Čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú, či skúsiť niečo, čo ich láka?
Nikdy nie je neskoro, na nič, čo si človek zaumieni, že chce urobiť. Teraz nehovorím, že sa za mesiac zo mňa stane tanečník. Môžem sa pokúsiť čo najviac priblížiť k tanečníkom, aby to v televízii nejako vyzeralo. Snažím sa byť tanečníkom, no tanečník zo mňa za mesiac nebude. Je to činnosť, ktorej sa ľudia venujú od útleho veku, desiatky rokov aj celý život. Vždy je na čom pracovať. Každý môže dosiahnuť určitý level. Niekto ho dosiahne skôr, niekto neskôr. No ak človeka niečo baví a je ochotný za tým ísť a obetovať svoj čas, tak čokoľvek si na svete vyberie, niečo dosiahne. A myslím si, že keď si človek vyberie niečo, čo ho baví, dosiahne to rýchlejšie. Podľa mňa je to celé o tom.
Ak by ste mali možnosť zatancovať si s niekým zo sveta športu, koho by ste si vybrali?
Tým, že neviem tancovať, tak určite nejakú tanečnicu, aby ma mohla viesť. Ja by som inú športovkyňu asi nepovodil… (smiech).
Pozreli ste si predošlé série Let’s Dance? Kto sa vám páčil?
Televíziu veľmi nepozerám. Teraz som si však pozrel Eliškine tance z predošlých rokov. Zatiaľ som videl iba to. A ešte som videl niekoľko tancov môjho kamaráta Nicolasa Roscha, tiež cyklistu, ten bol v írskej verzii Let´s Dance.
Máte rešpekt zo živých prenosov?
To ešte neviem. Síce som sa objavoval v živých prenosoch po celú moju kariéru, no nejak som si to neuvedomoval, keďže som robil šport, pri ktorom nešlo o krásu, ale o výkon. Nehodnotí sa tam, či niekto šprintuje krivo alebo rovno, ale ide o to kto vyhrá. Toto je niečo úplne iné. Mám skúsenosti s nakrúcaním reklám, no stále to nie je live. Neviem teda, ako budem reagovať počas živých prenosov, ale trému mať budem. Či to potom opadne alebo nie, zistím…
Ako vidíte svoje šance?
Ak by som vypadol v prvom kole, bol by som prvý, komu sa to podarilo (smiech). Myslím, že v prvom kole nevypadnem.
Na čo sa najviac tešíte?
Na všetko. Od začiatku si užívam tréningy, bavilo ma nakrúcanie reklím, fotenie, to, že som spoznal nových ľudí, celé to zákulisie, ktoré sa mi otvorilo. Nehovorím, že je to úplne nové, ale je to najväčšia produkcia, akú som kedy zažil. Uvidíme, zatiaľ si to všetko užívam, ale tá čerešnička na torte ešte len príde.
Spoliehate v sms-kách na skalných fanúšikov?
Diváci sa musia rozhodnúť, koho budú podporovať, no určite nie som za to, aby mi posielali hlasy, pokiaľ sa im môj výkon nebude páčiť. To by nebolo dobré. Nech postúpi lepší tanečník.
Ako plánujete pendlovať medzi Monakom, kde s ním žijete a Slovenskom?
Uvidím podľa povinností v Monaku. Rád by som bol čo najviac tu, pre tréningy či dokrútky. Zrejme nebude toľko priestoru, aby som dochádzal.
Trvalý pobyt v Monte Carle si píšete už vyše desať rokov. Čím vám to tam učarovalo?
Ja som tam išiel hlavne pre podmienky na tréning. Mám tam väčší pokoj. Keď sa narodil Marlon, tak sme sa tam rozhodli ostať, aby mal francúzske vzdelanie. Vďaka tomu rozpráva po slovensky aj francúzsky, pochytí i angličtinu a taliančinu. Má sedem rokov a hovorí tromi jazykmi, vidí svet. Ja keď potrebujem, mám blízko letisko. Mám tam svoje zázemie, kamarátov… Už si ani neviem predstaviť, kam inam by som išiel.
Vraj si vás pozvala na preteky monacká kňažná Charlene spolu s manželom, monackým kniežaťom Albertom II., no neboli to bežné preteky. Povedzte nám o tomto zážitku.
Traversovali sme na vodných bicykloch z Korziky do Monaka. Bolo nás päť tímov. My sme skončili tretí a spolu so mnou v tíme bol Valtteri Bottas, brat monackej kňažnej Gareth a ešte jeden fyzioterapeut, ktorý pomáha športovcom. Bola to nová skúsenosť, skvelý zážitok, no bolo to náročnejšie ako na cestnom bicykli. Teším sa, že som to mohol zažiť.
Príde vás na prenosy podporiť aj syn Marlon? Ako reagoval na vaše rozhodnutie ísť do šou?
Verím, že áno. Povedal: „Tato, tak to si určite pozriem!“
