Umelecký súbor Lúčnica prichádza s výnimočným hudobno-tanečným projektom, ktorým vzdáva hold jednému z najvýznamnejších slovenských skladateľov – Svetozárovi Stračinovi. Koncert s poetickým názvom Svetozár Stračina – Počuť vôňu živého sa uskutoční len dvakrát – 13. a 14. júna v srdci Slovenska, v Banskej Bystrici. Na jednom pódiu sa spojí viac ako 120 účinkujúcich – 45-členný orchester, spevácky zbor Lúčnice a svetoznámy tanečný súbor, aby návštevníkom sprostredkovali nezabudnuteľný umelecký zážitok.
Samotnému koncertu bude predchádzať popoludňajší program v areáli banskobystrického amfiteátra. Rozkvitne tu Lúka živých tradícií. Priestor plný folklórnej atmosféry, tradičných remesiel, slovenského gastra a aktivít pre deti. Ide o ideálne rodinné popoludnie, ktoré vyvrcholí veľkolepým večerným koncertom.
Skladateľ, ktorý cítil vôňu tradície
Svetozár Stračina (1940 – 1996) bol jedinečný skladateľ, ktorý dokázal prepojiť slovenské ľudové korene s moderným hudobným vyjadrením. Jeho tvorba je neodmysliteľne spätá s Lúčnicou. Práve pre tento súbor vytvoril množstvo ikonických skladieb, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Bol autorom hudby k viac ako 160 filmom, televíznym i rozhlasovým inscenáciám. Diváci si jeho nezameniteľný rukopis pamätajú napríklad z filmov Rysavá jalovica, Popolvár najväčší na svete, Pacho, hybský zbojník, Vianočné oblátky, Alžbetin dvor či Plavčík a Vratko. Práve vďaka týmto dielam si mnohí diváci prvýkrát uvedomili silu filmovej hudby ako samostatného umeleckého jazyka.
Spolupráca s legendami aj podpora folklóru
Stračina úzko spolupracoval s významnými režisérmi ako Martin Ťapák či Martin Hollý. Okrem tvorby scénickej hudby sa venoval aj folkloristike. Podieľal sa na organizácii festivalov v Detve a vo Východnej, osobne sa stretával s nositeľmi tradičnej ľudovej kultúry a podporoval ich prácu. Významná bola aj jeho činnosť na poli hudobných nosičov. Spoluvytváral gramoalbumy mapujúce hudobné dedičstvo jednotlivých slovenských regiónov.
Narodeninová spomienka v rodnom meste
V roku 2025 by sa Svetozár Stračina dožil 85 rokov. V Banskej Bystrici, kde vyrastal, učil sa hre na klavíri a akordeóne, nesie jednu z ulíc jeho meno. Práve preto sa Lúčnica rozhodla pripraviť spomienkové podujatie na jeho počesť práve tu. Hudobný večer s názvom Počuť vôňu živého nie je len koncertom. Je to umelecké podanie pocty človeku, ktorý celý svoj život zasvätil zveľaďovaniu slovenskej kultúry.
Viac o projekte nám povedal režisér programu Mikuláš Sivý.
Čo môžu diváci očakávať od tohto špeciálneho koncertu?
Diváci sa môžu tešiť na veľkolepé hudobno-tanečné predstavenie v ktorom zaznie viac ako 20 legendárnych skladieb Svetozára Stračinu. Celé predstavenie bude prepojené rozprávačom a to samotným Svetozárom Stračinom z archívnych rozhovorov s Jurajom Dubovcom, ktoré sú vyňaté z cyklu Hudobne dedičstvo uvádzané svojho času v Slovenskom rozhlase. Priblíži nám to nielen tvorbu, ale aj názory a úvahy o umení tohto génia slovenskej hudby.
Čím bude tento koncert výnimočný?
Už len to, že sa podujatie sa koná v Banskej Bystrici, kde Stračina žil a strávil svoju mladosť. Unikátnosť koncertu spočíva v spojení troch umeleckých zložiek – 45 členného orchestra, 30 speváckeho zboru so 6 člennou speváckou skupinou a 40 členov tanečného súboru. Na pódiu sa predstaví vyše 120 účinkujúcich, pričom všetky tanečné choreografie sú od prof. Štefana Nosáľa, s ktorým Svetozár Stračina dlhé roky spolupracoval v Lúčnici. V programe prinášame ikonické tance, veľké zborové scény ale aj známe filmové hudobné kompozície. Navyše, scénu budú tvoriť originálne kresby samotného Svetozára Stračinu, ktoré dodajú podujatiu osobitý vizuálny charakter.
Archívne nahrávky s jeho hlasom budú jedným z pilierov večera. Aký bol váš pocit, keď ste ich po rokoch znova počúvali? Bolo niečo, čo vás prekvapilo alebo dojalo?
Áno, tieto náhravky sú už trošku staršie. Ja som ich mal napočúvané už dávnejšie. V tých časoch mi ešte nenapadlo, že sa mi stanú základným námetom alebo nosnou ideou programu. Neskôr, keď som sa k týmto náhravkám vrátil a počúval som ich, tak už mi bolo jasné, že ak budeme niekedy robiť program o Sveťovi Stračinovi, tak tieto veci tam musia odznieť. Myslím si, že Sveťo v týchto rozhovoroch narozprával veľa zaujímavých úvah týkajúcich sa histórie a aj celkového spracovania ľudovej hudby. Náhravok je veľa, je to možno 28 dielov po 20 minút. Bolo veľmi dôležité, čo si vybrať, aby sme vytiahli najzaujímavejšie úvahy. Sú najmä nadčasové.
Predstavenie spája viac než 120 umelcov na jednom pódiu. Ako sa rodila táto veľká súhra a aké výzvy vám to prinieslo z režisérskeho pohľadu?
Našťastie to nebola moja prvá skúsenosť s veľkým projektom. Lúčnica pripravovala podobný projekt na výročie 90. narodeniny profesora Štefana Nosála v podobnom formáte, s veľkým orchestrom, so speváckym zborom a tanečným súborom. Skúsenosti s takouto prácou som už teda mal. Vedel som si predstaviť, čo ma čaká na skúškach. Ale doba sa mení. Museli sme vymyslieť ako takéto veľkolepé predstavenie dostať von z divadiel. Najväčšia technická výzva bola ako takéto predstavenie môžeme odohrať v amfiteátri.
V programe sa objavia aj filmové skladby, ktoré mnohí diváci poznajú z detstva. Ako ste ich dramaturgicky prepojili s tancami a zborom?
Najťažšia úloha bolo vybrať z desiatok Sveťových nádherných skladieb, ktoré písal pre filmy len zopár. Nám sa podarilo vložiť tri skladby. Je tam vtipná téma zo Sváka Ragana. Tam som sa snažil Sveťa ukázať ako veselého a vtipného človeka, ktorý mal rád ľudí a vedel sa aj dobre zabaviť. Objavia sa aj zábery z jeho osláv a tancov a povie nám aj pár vtipov, ktoré rád rozprával. Z vážnejšej témy som vybral nádhernú hudbu zo seriálu Alžbetin dvor. Cez neho som sa snažil predstaviť Sveťovu minulosť, kde žil a ako tvoril. Ešte sa objaví aj veselá téma a to z Pacha, hybského zbojníka, ktorá sa mi dramaturgicky hodila k odzemkovému tancu.
Do akého miery vnímate tento projekt ako výnimočný aj pre vás osobne. Ako tvorcu, Slováka, obdivovateľa Stračinovej práce?
Na Slovensku žil človek, ktorý možno ak by žil v Hollywoode, bol by najznámejším hudobným skladateľom. Pre mňa je výnimočný samotný fakt, že pracujem s toľkými ľuďmi na projekte, ktorý pripomína osobnosť Svetozára Stračinu. Záleží mi na tom, aby sa na veľké osobnosti v budúcnosti nezabúdalo. Je možné, že jeho hudba a filmy sa pomaly vytrácajú z nosičov, ale my by sme si ich mali neustále pripomínať. Som veľmi rád, že aj niektoré deti poznajú jeho skladby.
Všetky choreografie v projekte budú od profesora Štefana Nosáľa. Ako ste hľadali rovnováhu medzi uchovaním jeho odkazu a prinášaním niečoho nového do vizuálneho spracovania?
Pri tvorbe boli Nosáľ a Stračina nerozlučnou dvojicou. Dokázali sa však aj pekne pohádať. Aktuálne máme technické možnosti pripomenúť si historické nahrávky prostredníctvom videa a sú v ňom použité aj archívne zábery. Snažil som sa vyberať tance z celého tvorčieho obdobia. Bude tam ich prvý spoločný tanec a aj jeden z posledných, ktoré Stračina pre Lúčnicu napísal. Každý si nájde svoje obľúbené tance, ktoré sa pre Lúčnicu stávajú hitmi.
Ak by ste mohli Svetozárovi Stračinovi položiť jednu otázku dnes, čo by ste sa ho opýtali?
Zaujímalo by ma ktorú jeho skladbu mal najradšej a prečo.
Čo by ste si želali, aby si divák odniesol z tohto večera. Okrem potlesku a estetického zážitku?
Peknú spomienku na Svetozára Stračinu. Bol by som rád, aby si ľudia zapamätali také veľké osobnosti akou nepochybne bol. A aby rozprávali aj svojim deťom, že takíto ľudia na Slovensku žili a tvorili. Ideálne by bolo keby aj svoje deti priviedli na ďalšie predstavenia.
Vstupenky sú už v predaji na www.lucnica.sk, a ak patríte medzi milovníkov slovenskej hudby a kultúry, tento výnimočný večer by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
Foto: archív Lúčnica