Predstavte si, ako veľmi ste mali radi babkin dom. Viažu sa k nemu všetky pozitívne spomienky. A zrazu ho viete mať doma na parapete. Eva Dzugasová vyrába miniatúrne domčeky ako spomienky na domy, ktoré už neexistujú alebo sa im zmenili majitelia. Jej výrobky pripomínajú ľuďom miesto, kde strávili veľa rokov a prežili tam istú časť života.
Mať doma originálne ručne zhotovený domček prináša úplne inú emóciu než fotografia. „Ak majú ľudia zhmotnenú svoju milovanú nehnuteľnosť, lepšie si ju vedia predstaviť a mnohí mi aj hovoria, že sa cítia akoby tam naozaj boli,“ tvrdí sympatická Prešovčanka. S výrobou domčekov začala ako mladé dievča. Na základnej škole ich vyrobila okolo šesť kusov a hrávala sa s nimi v detskej izbe: „Doslova som si predstavovala ako v nich bývam, vkladala som tam bábiky, veľmi ma bavilo sa s nimi hrať.“
Neprenosná vlastná skúsenosť
Eva najprv vyrábala domčeky z kartónu alebo z čohokoľvek, čo doma našla. Neskôr pričuchla k iným materiálom a to na základe skúseností z vlastnej rodiny. „Rodičia museli predať rodičovský dom v Pušovciach, neďaleko Prešova, bol to rodný dom mojej mamy a zároveň aj môj. Mala k nemu hlboký vzťah. Obaja sa s ním lúčili veľmi ťažko. Tak mi napadlo, že im ho zhotovím najlepšie, ako len dokážem. Dlho som premýšľala nad materiálmi, ako ho celý poňať a ich reakcia bola úžasná. Boli úplne dojatí.“ Tam niekde nadšenej mladej žene skrsla myšlienka začať s výrobou aj pre iných. Svoju myšlienku začala šíriť na sociálnych sieťach a reakcie na seba nenechali dlho čakať. Záujemci domčeky väčšinou ponímajú ako dary pre svojich blízkych. „Nedávno som dokončila domček jednému pánovi na sedemdesiatku a hneď po ňom jednému páru na ich výročie. Aj slzy veru padli.“
Z viečka na jogurt je strecha
Evin manžel jej dokonca radí, aby si písala odpracované hodiny, keď ju vidí sklonenú nad výtvormi. Pre mladú mamičku je to však dokonalý oddych. Niekedy vyrába aj tri dni vkuse. Približne tri týždne jej trvá výroba jedného domčaka, ak by nad ním strávila priemerný pracovný čas, t.j. 8 hodín denne. „80% domčeka je z odpadových materiálov. Steny vyrábam zo styroduru (materiál na zateplovanie domov – pozn. red.) Je podobný polystyrénu, dobre sa s ním tvaruje a ešte lepšie do neho reže. Potom používam aj kartón a na strechy sú najlepšie viečka od jogurtov. Stále nad domčekmi premýšľam a už aj ľudia mi samy od seba začali nosiť kadečo, že však Evka využije,“ smeje sa šikovná remeselníčka. Jej výtvory sa dajú vidieť na Instagrame aj na Sashe ako mini.domceky.
Psychohygiena na materskej dovolenke
Ako mama troch chlapcov ma Eva o zábavu a povinnosti postarané od rána do večera. Synovia Zachariáš, Tadeáš a Šimon sú vo veku 7,5 a 2 roky. Eva občas k domčekom doslova uteká: „Pre mňa je výroba wellnessom. Niektoré ženy chodia do sauny, ja k nožničkám. Odídem od všetkého hluku a zavriem sa do môjho kútika. Je to iba môj čas a následne mám aj dobrý pocit, že som niekoho potešila a moje výrobky mu spravili radosť.“ Mladá mamička je vďačná svojmu manželovi Daliborovi a starým rodičom za pomoc, pretože bez nich by nemala na výrobu priestor.
Keď sa do svojho kútika vyberie, potrebuje na to aspoň päť hodín. Manžel je tiež rád, že sa Eva realizuje a snaží sa jej vytvoriť dostatočný priestor. Uvedomuje si potrebu „vypustenia pary.“ Ďalšou pridanou hodnotou je výchovný rozmer. Eviny synovia vidia, ako veľmi musí byť mama vytrvalá, aby niečo vytvorila, koľko trpezlivosti to obnáša, nehovoriac o kreativite. Po jej vzore si aj oni skúšajú vyrábať svoje vlastné predmety ako autíčka či lietadlá.
Z panelákovej pivnice dielňa
Sympatická Prešovčanka sa vynašla a v pivnici bytového domu si vyrobila svoju dielničku. Doteraz sa venovala iba starším nehnuteľnostiam, ale do portfólia by rada pridala modernejšiu stavbu, či dokonca kostol: „Výziev sa nebojím, som im otvorená. Doterajšie skúsenosti boli veľmi pozitívne. Jeden domček som vyrábala pre pána, ktorý mal jedenásť súrodencov a aktuálne v ich dome bývajú noví majitelia. Nebol teda tak usporiadaný ako za ich čias a museli sme dopodrobna odkomunikovať, čo všetko bolo pôvodné, čo sa zmenilo atď. Z fotiek sa to nedalo zistiť a pri tejto práci záleží na detailoch.“
Športu zdar!
Manžel Dalibor je vysokoškolským pedagógom na fakulte športu prešovskej univerzity. Vedie k tomu aj svojich troch synov. Tí by najradšej behali po vonku s loptou od rána do večera. Spoločný voľný čas teda rodina najradšej trávi na športoviskách. „Hrávame volejbal, chodíme do lesa, to máme radi všetci. Miniatúram by som sa rada venovala najviac ako to ide, v septembri mi končí materská dovolenka a ja sa už vidím sedieť za stolčekom,“ vyjadruje sa Eva nadšene. Jednoducho niet nad kreatívnu prácu..
foto: archív E.DZ.
