Od skromného začiatku na dvore až po úspešnú a stabilnú spoločnosť – to je príbeh Róberta Gašparíka a jeho podnikania. Mäsovýroba z Trnavy pod značkou Gašparík za tridsať rokov získala dobré meno a je zárukou kvality pre všetkých odberateľov a zákazníkov.

Tento dnes už viac ako skúsený podnikateľ pritom začínal na pozícii radového zamestnanca. „Bol som vyučený predavač a pred rokom 1989 som pracoval v tomto odvetví. Keď sa vtedajší obchodný reťazec Zdroj rozpadol, chopil som sa príležitosti,“ spomína Róbert Gašparík na svoje začiatky. V mäsiarskom remeslesa pohyboval už počas minulého režimu, a tak po roku 1989 využil príležitosť a osamostatnil sa. Prvú predajňu otvoril v obci Križovany nad Dudváhom, neďaleko od Trnavy. Musel v tom byť kus odvahy, ale aj viery vo vlastné sily. No, nešlo to hneď tak hladko.
Problémy so zásobovaním
Rovnako ako ostatní kolegovia, aj on sa v porevolučných rokoch stretol s problémami so zásobovaním mäsa. Rozvoz sa robil iba dvakrát do týždňa, čo bolo málo. „V utorok doviezli mäso, ktoré sme ešte v ten deň spracovali a predali. Potom sme čakali na štvrtok, kedy sa situácia opakovala. Ľudia často čakali pred obchodom ešte pred jeho otvorením,“ približuje začiatky svojho podnikania.Našiel však liek na tento problém – zriadil si vlastnú výrobu mäsových produktov.
Začínal klobásami a šunkami
Prvú výrobňu otvoril priamo vo svojej druhej predajni na Kopánke v Trnave. Z kapacitných dôvodov sa neskôr s výrobou presťahoval priamo na dvor svojho rodinného domu. Prvými produktmi, ktoré uviedol na trh, boli klobásky a šunky. Takto pokračoval až do rokov 2000 až 2001, keď kúpil výrobu PD Trnava sídliacu v kaštieli v Bielom Kostole a spustil tam kompletnú výrobu mäsových výrobkov. Týmto krokom mohla spoločnosť začať naplno produkovať vlastné výrobky a zásobovať svoje predajne.

Napokon sa sťahovali do vlastného
Po približne šiestich rokoch, keď priestory v Bielom Kostole už nepostačovali kapacitne ani požiadavkám, sa spoločnosť presťahovala späť do Trnavy. Na Zelenečskej ulici v Trnave kúpil Róbert Gašparík závod bývalej mäsovýroby a firma tu pôsobila viac ako desaťročie.
V máji 2020 prišlo na rad ďalšie sťahovanie. Spoločnosť sa z kapacitných a pozičných dôvodov presunula do nových priestorov na Mikovíniho ulici v Trnave. S výstavbou nového sídla začali v apríli 2019 a po dvanástich mesiacoch nové objekty otvorili pre účely výroby, administratívy a expedície. „Celý výrobný proces dostal v nových priestoroch modernejšiu tvár, výroba prebieha v súlade so všetkými modernými požiadavkami a aj s použitím nových technológií,” konštatuje majiteľ a zakladateľ firmy.
Silná firma, silný tím
Dnes je spoločnosť Gašparík jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov a potravinovým producentom v trnavskom regióne.Prácu dáva viac ako 270 ľuďom, pričom sa môže pochváliť aj dobrým personálnym prístupom – zamestnancov si vie udržať. Najdlhšie pracujúci zamestnanec je vo firme už neuveriteľných 29 rokov. Príbeh Róberta Gašparíka a jeho podnikania, to je príbeh skromného začiatku na dvore, ktorý vyústil až po úspešnú a stabilnú spoločnosť.

Údené mäso – súčasť vianočného stola
Na vianočnom stole – na druhý sviatok vianočný, sa už tradične objavujú rôzne mäsové výrobky. Medzi najobľúbenejšie patrí údená šunka, klobásy a domáce salámy.
Tieto produkty sa často podávajú s chlebom a kyslou kapustou, čo je typické pre slovenskú kuchyňu. Údené mäso, najmä údené karé bez kosti či domáca údená krkovička je tiež častou súčasťou silvestrovskej večere, kde sa servírujú aj rôzne studené misy.Táto tradícia má hlboké korene a je spojená s oslavou rodinnej spolupatričnosti, hojnosti a zdieľania.Údenie mäsa je metóda konzervovania, ktorá sa používala už od nepamäti. V minulosti sa údené mäso pripravovalo predovšetkým na zimu, aby sa zabezpečila dostatočná zásoba potravy. V období Vianoc sa však údené mäso stalo symbolom hojnosti a obdarovania. Na Slovensku sa najčastejšie údi slanina, klobásy, šunky a iné mäsové výrobky, ktoré sa podávajú aj ako súčasť sviatočnej tabule.
Rodinné recepty
Konzumácia údeného mäsa na Vianoce a Nový rok je často spojená s rodinnými tradíciami. Mnohé rodiny majú svoje vlastné recepty na prípravu údeného mäsa, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Tieto tradície posilňujú rodinné väzby a vytvárajú jedinečnú atmosféru sviatkov.
Spoločná slovanská tradícia
V iných slovanských krajinách, ako sú Česko, Poľsko, či Rusko, je údené mäso taktiež významnou súčasťou vianočných a novoročných jedál. Napríklad v Poľsku sa na Štedrý večer podáva údená ryba, zatiaľ čo v Rusku sú populárne rôzne údené klobásy a mäsové výrobky, ktoré sú často súčasťou bohatých slávnostných stolov.
Kultúrne dedičstvo
Tradícia podávania a konzumovania údeného mäsa a mäsových výrobkov na Vianoce a Nový rok je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a slovanských krajín. Tento zvyk oslavuje bohatstvo a hojnosť, vyjadruje, že domácim – gazdovstvu sa darilo dobre v daný rok. Údené mäso tak ostáva neodmysliteľnou súčasťou vianočných a novoročných osláv, ktoré nás spájajú s našimi predkami a tradíciami.

Spracovala: vm
Foto: Gašparík Mäsovýroba, Trnava
