Ročne na Slovensku pribudne okolo štyritisíc ľudí s Parkinsonovou chorobou. Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa týka aj 19 108 Sloveniek a Slovákov. Informuje o tom hovorkyňa NCZI Veronika Daničová, podľa ktorej si u nás Parkinsonova choroba, na rozdiel od svetových štatistík, vyberá častejšie ženy ako mužov. O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby, rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu. Urobili tak na počesť narodenia londýnskeho lekára Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal ochorenie. Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii.
Príčinou Parkinsonovej choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov. V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. „Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu,“ uvádza Daničová. Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od cca sedem do 10 miliónov na svete. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže výskyt Parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov ľudí s Parkinsonovou chorobou.
Počet pacientov sledovaných v neurologických ambulanciách u nás pre Parkinsonovu chorobu sa v období rokov 2013-2021 pohyboval približne od 26-tisíc do 19-tisíc. Najviac sledovaných pacientov s týmto ochorením vykázali neurologické ambulancie v predcovidovom roku 2019, keď ich bolo 25 988 (12 260 mužov a 13 728 žien). Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen COVIDom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania (zber počtu evidovaných osôb bol nahradený zberom počtu sledovaných osôb – teda tých, ktoré aspoň raz v danom roku navštívili neurológa). Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou zaznamenai v roku 2021, spolu 19 108 pacientov (9 278 mužov a 9 830 žien).
Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie na Slovensku viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou. Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy, či drobné úrazy mozgu. Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné.
