Byť rodičom nie je o dokonalosti, ale o každodennom učení sa, hľadaní ciest a schopnosti pozrieť sa na svet očami dieťaťa. Ivett Pavlis, právnička, ktorá sa našla v pedagogike, dokazuje, že rodičovstvo i výchova sú cestou neustáleho vzdelávania. Svojím nadšením a skúsenosťami dnes inšpiruje nielen rodičov, ale aj učiteľov a odborníkov, aby deti vyrastali v prostredí rešpektu, porozumenia a dôvery.
Ivett odmala túžila byť učiteľkou. Mala fotografickú pamäť a tak sa pod vplyvom rodiny nakoniec prihlásila na právo. Síce školu úspešne skončila, ale k deťom ju to neustále ťahalo. Vždy, keď mala príležitosť, doučovala spolužiačky a po narodení dcéry sa jej otvorili úplne nové dvere. „Bola veľmi introvertná a chcela som jej pomôcť. Absolvovala som rôzne kurzy a vzdelávala sa. Postupne som sama začala učiť malé deti angličtinu, najskôr u nás na sídlisku, neskôr som si prenajala miestnosť na hodinu a potom na celý mesiac. Stalo sa z toho materské centrum. Keď mala dcérka sedem mesiacov, musela som nastúpiť do práce a v poobedných hodinách som sa venovala centru. Postupne som si doplnila vzdelanie v odbore predškolská pedagogika a vychovávateľstvo,“ prezrádza Ivett cestu k svojmu snu.
Nová práca ju nadchla. Vo svojej vízii napredovala ďalej a aktuálne prednáša pred množstvom ľudí s rovnakým entuziazmom ako na začiatku. Dodnes ju najviac napĺňa úprimná spätná väzba od detí aj rodičov. Zmysluplnosť jej práce oceňujú aj mnohí pedagógovia, ktorí prešli jej „rukami“. „Rada by som ľuďom vôkol seba odovzdala dôležité posolstvo a to, že život je celoživotné vzdelávanie. V každej oblasti,“ usmieva sa nadšená pedagogička.
Pozitívne rodičovstvo
V časoch pandémie deti zostali doma a rodičia nevedeli ako sa s nimi učiť. „Prídete do školy a učitelia iba povedia: naučte sa to. Ale nikto nám nepovie ako. Ďalšou dôležitou témou je pozitívne rodičovstvo a nástroje na to ako vychovávať deti. Ukazujem rodičom prečo sa deti správajú tak, ako sa správajú a spoločne pracujeme na konkrétnych problémoch. Rešpektujúca komunikácia robí zázraky,“ tvrdí Ivett. Každý z nás, či už z detí alebo dospelých, rieši určitý konflikt. Môže prerásť až do šikany, alebo zostať iba v zárodku kedy nevieme povedať nie. Je určite nápomocné, keď si na nás posvietia odborníci na slovo vzatí.
Práca s emóciami
Hnev, smútok alebo klamstvo. Každý ich zažívame. Pochopiť a regulovať emócie je veľká výzva aj pre dospelých, preto je dôležité aký vzor im predkladáme. Postarať sa samy o seba je základ od ktorého sa môžeme potom odraziť ďalej.
Šikana súvisí so sebavedomím
Ak si nevážim a neviem si zastať sám seba, nikto iný to za mňa neurobí. Je zaujímavé, že šikanujúci a šikanovaný majú zväčša spoločný menovateľ a tým je nízka sebahodnota. Šikanujúci si potrebuje cez moc dokazovať aký je a šikanovaný si to nechá, pretože o sebe pochybuje. „Nemyslím si, že cesta je vyčleniť toho, kto šikanuje z kolektívu. Existujú prevenčné nástroje ako komunikačné zručnosti, odolnosť, asertivita a pochopenie pre obe strany. Ak má niekto potrebu šikanovať, zrejme mu niečo chýba. Treba zistiť čo to je, naplniť dieru a tým predídeme nevhodnému správaniu. Cieľom nie je potrestať, ale naučiť sa vhodne fungovať v spoločnosti,“ objasňuje na konkrétnom príklade Ivett. „Deti potrebujeme naučiť mediačné techniky, spôsob ako si zastať sám seba a vyjadriť a regulovať svoje pocity.“ Každý z nás je jedinečný a má svoju hodnotu. Je fajn počuť a vidieť, že existujú rôzne aktivity na posilňovanie nášho vnútorného, aj socializačného sveta. Už len ich dostať do praxe.
Čo môžu rodičia spraviť pre pre duševné zdravie detí
Boli sme vychovávaných pre druhých a dnešná generácia je vychovávaná pre seba. Je nutné, aby sme ako rodičia zaujali aj iné stanovisko. „Jedným z pilierov rodičovstva je postarať sa najskôr o seba, aby sme mohli pomôcť svojmu dieťaťu,“ vysvetľuje odborníčka. Ak sú rodičia spokojní a majú naplnené svoje potreby, tak to bude cítiť celá rodina. Treba si vedieť nájsť čas samy pre seba a naše záľuby. Vedieť si byť s partnerom vzájomne oporou. Tým všetkým ukazujeme deťom, že počúvame svoje telo, emócie aj dušu.
Ako komunikovať v puberte
„Keď sa pozrieme na svoju pubertu, máme to s našimi deťmi úplne rovnaké,“ usmieva sa Ivett. Podľa nej zákaz priťahuje, príkaz odpudzuje a dohoda vedie k spolupráci. Veľmi dôležitá je rešpektujúca komunikácia a láskavá hranica. Je to cesta k dobrému vzťahu s pubertiakom. Na budovaní dôvery je nutné dennodenne pracovať. Malými krokmi ako poďakovaním, že sa nám zdôverí s niečím, s čím by nemusel, alebo spomenutím našich príbehov svojich bizarných zážitkov zo starých čias si môžeme postaviť kvalitný základ. Aj keď sa nám niektoré veci v tomto období počúvajú ťažko, je to prirodzený vývoj u každého človeka.
Digitálny svet a umelá inteligencia
Koľko času by deti mali tráviť pozeraním do obrazoviek? Sociálne siete a závislosť od nich je horúca téma. Rovnako ako umelá inteligencia, kde nič z toho nie je dobre alebo zlé, len treba nájsť potrebnú rovnováhu: „V rodinách chýbajú pravidlá alebo dohody. Ja som dospelá, zodpovedná za potomka a regulujem dieťaťu čas, na to netreba zabúdať. S dcérou si odkonzultujeme podobné záležitosti na tzv. rodinnej rade a potom už musí platiť to, na čom sme sa dohodli. Keď chce vaše dieťa piť colu, tiež mu nedáte vypiť liter denne. Mobil je zbraň. Po nedodržaní pravidiel nemá nasledovať trest, ten vytvára pocit viny, ale logické dôsledky. Ak jeden deň dieťa prešvihne časový limit, na druhý deň ho musí mať kratšie. Tým ich učíme k zodpovednosti.“ Tak ako sa dieťa naučí niečo nevhodne, vie sa to naučiť aj vhodne. Trest, poznámka alebo zaracha situáciu nevyriešia. Z horšieho pocitu konať lepšie nebude.
Hnev nie je zlý – je len nepochopený
Ako ho bezpečne využiť? Je to téma súvisiaca so sebapoznaním. Ak sa vyjadríme formulkou: „Ty si ma nahneval!“, v skutočnosti je to tak, že nik iný nás nedokáže nahnevať. Rozhodujeme o tom iba my, kto alebo čo nás nahnevá. Môžeme však povedať, že nás nahnevalo, keď niekto nedodrží slovo, dohodu a pod. Z negatívnej emócie občas vzíde aj niečo veľmi kvalitné. Hnev je hnacím motorom ku zmene. Deti učíme najmä tým ako reagujeme. „Samozrejme, aj my rodičia sa vieme nahnevať a dôležité je nahlas to pomenovať. Aby dieťa rozumelo, čo sa doma odohráva a čo druhý človek cíti. Učíme ho ako regulovať svoje emócie. Potom treba poznať stratégie ako sa upokojiť. Ísť sa poprechádzať, pustiť si hudbu, predýchať sa, existuje množstvo spôsobov. Dieťa musí samo nájsť čo mu pomáha. Neexistuje jednotný návod,“ približuje pedagogička.
Aby deťom dobre bolo
Druhý ročník zážitkovej konferencie pre rodičov a aj učiteľov bude 18. októbra v Bratislave. Poslaním konferencie je prevencia šikany a budovanie odolnosti. „V našej spoločnosti vzdelávanie rodičov neexistuje. Nikto nedostáva manuál ako byť podporujúci rodič. Na konferencii budeme zdieľať príbehy, preberieme si konkrétne nástroje a budeme ich trénovať v praxi. Príde množstvo odborníkov, ktorí nás naučia ako viac pochopiť svoje deti tak, aby nám bolo všetkým spolu v rodinách dobre a panovala tam harmónia,“ pozýva Ivett.
Ivett Pavlis je právnička, pedagogička, certifikovaná lektorka Programu pozitívneho rodičovstva Triple P a mediátorka zapísaná na Ministerstve spravodlivosti SR. Zakladateľka a výkonná riaditeľka OZ Rodič ľavou zadnou a spoluautorka projektu Aby deťom dobre bolo. Hlavnými činnosťami OZ sú školenia, semináre, konferencie a workshopy so zameraním na tri cieľové skupiny a ich spoluprácu: učiteľ-žiak-rodič. Už viac než desať rokov prináša rodičom, učiteľom a odborníkom zážitkové vzdelávanie, praktické nástroje na prevenciu šikany a podporu odolnosti detí. Je autorkou viacerých e-bookov a programov, spíkerkou na konferenciách a aktívnou členkou odborných pracovných skupín pre duševné zdravie detí.