Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov (SÚŠIP) navrhuje zmeniť systém známkovania žiactva. Ako informovala, navrhuje namiesto neho trojstupňový model doplnený sebareflexiou a spätnou väzbou. Ako skonštatovala predsedníčka SÚŠIP Svetlana Síthová, deň polročného hodnotenia je pre deti, rodičov a neraz aj pedagógov obdobím stresu. „Špecificky sú známky neraz neobjektívnym ohodnotením práve pre deti, ktoré majú špeciálne potreby. Problémov a negatívnych výstupov spojených so slovenským hodnotiacim systémom je mnoho,“ vraví. Dodala, že známky či hodnotenie v slovenskom vzdelávacom systéme nereflektujú úsilie žiaka, v akom prostredí pracoval či to, aké bariéry musel prekonať. Síthová tiež zdôraznila, že známky neodzrkadľujú to, aký žiak je. SÚŠIP tiež pripomína, že napriek tomu, že slovenské žiactvo sa učí naspamäť mnoho učiva a učitelia hodnotia písomky známkami, Slovensko v medzinárodnom hodnotení PISA klesá. I preto Únia navrhuje radikálnu zmenu formy hodnotenia. Trojstupňový model je založený na tom, aby žiactvu, rodičom aj pedagógom poskytol informáciu o tom, s akou úrovňou vedomostí ide žiak do ďalšieho ročníka. Táto úroveň môže byť štandardná, nadštandardná či blížiace sa k štandardu. SÚŠIP upozorňuje, že k tomuto hodnoteniu je nutné doplniť aj slovné hodnotenie, a to pre ľahšie predstavenie si konkrétneho žiaka. To ale známkovanie neumožňuje.
„Návrh trojstupňového hodnotenia dáva priestor dieťaťu, učiteľovi i rodičovi hľadať prirodzenú motiváciu a stavať na reálnych záujmoch a silných stránkach dieťaťa. Tieto má každé dieťa iné. Tento typ hodnotenia zároveň pomôže odbúrať neprimeranú psychickú záťaž dieťaťa z hodnotenia. Učiteľom dá priestor vnímať deti, ako prirodzenú súčasť rozmanitej spoločnosti namiesto vnímania dieťaťa ako jednotkára, dvojkára, trojkára,…,“ vysvetľuje podpredsedníčka SÚŠIP Hana Černická. Dodala, že jestvuje pravdepodobnosť, že pedagógovia začnú deti vnímať ako budúcich automechanikov, právnikov, záhradníkov či lekárov. Učitelia by tiež vďaka navrhovanému hodnoteniu mohli získať nadhľad a klásť tak na deti primerané nároky, ktoré zodpovedajú jeho prirodzenému vývoju. „Rovnako ako učiteľom aj rodičom ponúkajú tri stupne hodnotenia možnosť vnímať dieťa na základe jeho záujmov, preferencií, nadobudnutých vedomostí a zručností a nie na základe výsledkov testov a skúšok,” vraví Černická.
Síthová skonštatovala, že súčasnú generáciu detí v školách už nemožno hodnotiť staticky, bez ohľadu na dynamiku súčasného sveta. Apelovala na zmenu systému hodnotenia. „Motivácia detí učiť sa častokrát vychádza zo známky, čo nepovažujeme za adekvátne a zmysluplné pre neskoršie zaradenie sa do pracovného života. Aj v práci máme rôzne formy hodnotenia výkonu, ktoré sú postavené na komplexnosti a spätnej väzbe, aby sme vedeli na čom máme pracovať,“ dodala Černická.
