Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje koordinovaný, systémový a integrovaný prístup k rozvoju územia prostredníctvom nového zákona o regionálnom rozvoji, ktorý bude vychádzať z prirodzených predpokladov a funkčnosti územia. V posledných rokoch nastal úpadok poľnohospodárstva a zánik potravinárskych výrobných podnikov na vidieku. Stavy hospodárskych zvierat poklesli na 30 percent. Slovensko má historky najvyššiu cenu chleba, ktorá je na úrovni 2,35 eura.
Podľa starostu Malého Šariša Stanislava Mathia je nepochopiteľné, že pri klesajúcich cenách pšenice, jej prebytku z Ukrajiny je cena chleba taká vysoká. Ceny pre prvovýrobcov sú veľmi vysoké a majú problém prežiť. Môže to mať aj ďalší dopad na zamestnanosť na vidieku. Starosta obce Tomášov István Pomichal podotkol, že ceny potravín sú pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva neznesiteľné. „Potrebujeme aby naše poznatky neboli kompetentnými ministerstvami hodené do koša. Chceme, aby sa vidiek rozvíjal. V novom rozpočtovom období požadujeme také dotačné mechanizmy, aby sa akceptovali vysoké náklady vstupov do potravinovej a poľnohospodárskej výroby. Štát musí nájsť kompenzačné mechanizmy, aby poľnohospodári nevyrábali stratu,“ zdôraznil.
Primátor Krupiny Radoslav Vazan sa vyjadril, že na Slovensko prišli komodity, ktoré mali len tranzitovať. Slovenskí poľnohospodári nedokážu konkurovať lacnému ukrajinskému obiliu. „Poľnohospodárom stúpla cena práce, rapídne narástli energie, nafta, ale hlavne hnojivá a postreky. Za drahé vstupy dorobili potravinárske komodity, ktoré dnes majú predávať pod cenu. Je potrebné, aby štát dofinancoval tieto výpadky slovenským poľnohospodárom,“ povedal. ZMOS potvrdil, že potravinová sebastačnosť je len na úrovni 37 percent, pred 33 rokmi bola v podstate na úrovni 100 percent.
Starostka Kynceľovej a podpredsedníčka Komory obcí Martina Kubišová povedala, že v rámci prieskumu ZMOS bolo zistených 102 potravinových púští v obciach do 500 obyvateľov. 62 percent z nich sú obce do 250 obyvateľov, hlavne na východe Slovenska. Ľudia, ktorí žijú v malých obciach, si nedokážu jednoducho zabezpečiť potraviny. Preto im túto službu často suplujú starostovia, ktorí im robia nákupy. „Štát by mal podporiť vznik kamenných alebo pojazdných predajní potravín. Koordinátorom mali byť obce, ktoré najlepšie poznajú svoje územie,“ navrhla. Obchodné siete, s prevažujúcimi prevádzkami vo vidieckych oblastiach, majú najvyššie podiely slovenských potravín na pultoch. Kraje, v ktorých je veľa vidieckych oblastí a malých predajní, majú najvyšší podiel slovenských potravín. Banskobystrický kraj 47 percent, Žilinský kraj 45 percent. Regióny s veľkými formátmi predajní majú najnižší podiel, v Bratislavskom kraji je to len 35 percent.
ZMOS osloví rezort pôdohospodárstva a životného prostredia s konkrétnymi návrhmi a odporučeniami na riešenie. Budeme žiadať, aby štát prehodnotil ekoschémy a dotačnú politiku,“ uzavrelo ZMOS.
