Slovensko stále nepochopiteľne nevyužíva svoj potenciál v geotermálnej energii. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 megawattov, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 %. Ako uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská, pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v budúcnosti aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla, ako v Galante či vo Veľkom Mederi, ale aj elektrickej energie. „Práve takzvaná energia zo zeme má nadpriemerný potenciál, ktorý zatiaľ nedokážeme naplno využiť,“ upozornila Sadovská.
V roku 2026 majú ku geotermálne vykurovaným mestám pribudnúť aj Košice. Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla. V tomto roku v auguste získal projekt štatút národného projektu. Z oficiálnych informácií ohľadom projektu v Ďurkove vyplýva postupná výroba tepla z 65 gigawatthodín ročne v roku 2026 až po 175 gigawatthodín v roku 2030. Jeho množstvo môže do roku 2035 potenciálne stúpnuť až na 325 gigawatthodín. Tým by mohla geotermálna energia predstavovať viac ako polovicu palivovej základne košickej teplárne.
Práve vďaka vysokému potenciálu geotermálnej energie, jej ekonomickým výhodám a minimálnej ekologickej záťaži sa odborníci zhodujú na tom, že aktuálne desaťročie 2020 – 2030 možno v Európe označiť aj ako „geotermálna dekáda“. Každoročne, od začiatku tejto dekády, boli v Európe uvedené do prevádzky desiatky nových zariadení na geotermálne vykurovanie a výrobu chladu či geotermálnych elektrární.
Podľa údajov inštitúcie European Geothermal Energy Council (EGEC) bolo v roku 2022 na kontinente 142 geotermálnych elektrární s inštalovaným výkonom 3,5 gigawattov. Ešte častejšie sa geotermálna energia v Európe využíva na výrobu tepla a chladu pre budovy či v priemysle, službách a v poľnohospodárstve. Podľa údajov EGEC predstavovala v roku 2022 kapacita geotermálneho vykurovania a výroby chladu v Európe 5,6 gigawatthodín. Týkala sa 29 európskych ekonomík s 395 zariadeniami. Európskymi lídrami vo výrobe geotermálnej energie sú Island, Turecko a Taliansko.
Na Slovensku sa o výrobu elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) pričiňujú najmä vodné elektrárne, biomasa, ale aj fotovoltika či bioplynové stanice. Slabšie zastúpenie majú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne či elektrárne. „Ako v prípade energie zo zeme, tak aj v prípade iných OZE nevyužívame ich potenciál naplno. Niet sa prečo čudovať, že v roku 2021 bol na Slovensku vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa iba kozmetickou úpravou,“ dodala Sadovská.
Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu (za rok 2021) máme v rámci Európskej únie deviaty najnižší podiel. Európskym lídrom vo využívaní zelenej energie je jednoznačne Švédsko s podielom 62,6 %. Nasledujú Fínsko a Lotyšsko s vyše 40-percentnými podielmi. Spomedzi našich susedov dominuje Rakúsko (36,4 %). V prípade EÚ išlo o 21,8-percentný podiel.
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac obnoviteľných zdrojov energie. Už niekoľko mesiacov poznáme cieľ pre OZE v EÚ pre rok 2030. Členské krajiny nakoniec podporili revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
