Simona Simanová patrí k moderátorkám, ktoré aj v rýchlom tempe spravodajstva pôsobia pokojne a isto. V rozhovore hovorí o cestovaní so synom po Austrálii a Novom Zélande, o zmysle svojej práce, profesionalite v čase rýchlych súdov aj o tom, prečo sú pre ňu autentickosť a skúsenosti rovnako dôležité ako perfektná príprava.
Naposledy sme sa spolu rozprávali v decembri, keď ste doslova o 5 minút 12 odleteli z pláže Bondi v Austrálii, kde sa odohral útok na židovskú komunitu. Vaše kroky viedli potom na Nový Zéland. Ako hodnotíte s odstupom času váš výlet s nie veľmi pozitívnym začiatkom?
Cestovať so synom do Austrálie a na Zéland bolo najlepšie rozhodnutie. Chcem mu ukázať svet, kým vyletí z hniezda. Aby videl, ako sa žije inde a cestovanie s deťmi, to sú zážitky, na ktoré deti nikdy nezabudnú. To určite potvrdia všetci rodičia. Na druhej strane, v živote sa stretne aj s nešťastím a teraz mal možnosť to vidieť a spracovať, veľa sme sa o tom rozprávali. S tým cestovaním sa snažím ho naučiť trošku viac samostatnosti, aby vedel, čo má robiť, keď bude cestovať na turnaje sám alebo ak pôjde do sveta.
Kedy ste si naposledy povedali, že vaša práca má skutočný zmysel?
Každý deň mám pocit, že moja práca má zmysel. V správach informujeme ľudí o tom, čo sa deje doma aj vo svete. Byť v obraze a mať prehľad o politickom či spoločenskom dianí, je podľa mňa dosť dôležité, aby sa človek mohol zorientovať. A myslím si, že každá práca má zmysel, ak ju ľudia robia profesionálne.
Čo vás v posledných rokoch v práci teší?
Pekné projekty, ktoré majú zmysel. Som šťastná, že môžem byť ambasádorom UNICEF a môžem tak pomáhať deťom, ktoré to najviac potrebujú alebo ľuďom v núdzi, ktorí naozaj nikoho nemajú. A potešilo ma, že som moderovala EXPO v japonskej Osake, to bol zážitok a moja práca dostala s cestovaním nový rozmer. Ovládam jazyky a často moderujem eventy v angličtine. Teraz to bolo v zahraničí.
Ako sa mení vaša práca, keď sa správy dotýkajú tém, ktoré sa vás osobne týkajú?
Som profesionál a pred kamerou dokonale ovládam svoje emócie. Mimo kamery som však oveľa citlivejšia a veľmi intenzívne vnímam to, čo sa vo svete alebo u nás deje. Dotýkajú sa ma témy, ktoré sa týkajú detí. Keď sa stane nejaká tragédia, mám slzy na krajíčku a niekedy si aj poplačem.
Čo vás naučili živé vstupy, ktoré nešli podľa scenára?
Najlepšia improvizácia je dokonalá príprava. A najlepšie ste pripravený vtedy, ak máte čo-to za sebou. Skúsenosti sú neprenosné a naučila som sa pohotovo reagovať aj zaimprovizovať. Ja vlastne robím len živé vstupy, či už správy alebo odovzdávania cien, všetko je naživo, všetko je hneď von a nedá sa urobiť oprava. Musíte byť sám sebou, byť prirodzený, lebo tá energia prejde cez televíziu k ľuďom. A ja som naozaj autentická. V správach sa síce tvárim vážne, pretože pri vážnych témach sa neusmievate, ale stále som to ja.
Čo z mediálneho sveta by ste si priali preniesť do bežného života a čo naopak nie?
Médiá sú súčasťou môjho bežného života, prekrývajú sa, jeden bez druhého si neviem predstaviť. Nerozdeľujem ich. Myslím si, že pri mojej práci moderátorky sa stretávam s inteligentnými ľuďmi, ktorí sú šikovní, pracujú na sebe, vedia sa správať a komunikovať. Napríklad moji kolegovia, režiséri, množstvo ocenených osobností a ďalší. Teší ma, že stretávam aj veľa osobností, ktoré ma inšpirujú a nútia na sebe pracovať a za to som nesmierne vďačná. A mám medzi nimi množstvo priateľov.
Čo pre vás dnes znamená profesionalita v čase rýchlych súdov a krátkej pozornosti?
Byť profesionál znamená byť zorientovaný v dianí, či už v politike alebo mať všeobecný prehľad, zostať nestranný a podať objektívne, pravdivé a overené informácie.
Kto alebo čo vás drží pri zemi, keď je pracovné tempo neúprosné?
Moje životné tempo je rýchle. Snažím sa žiť naplno. Buď mám správy alebo eventy, a keď mám voľno, nikdy nie som doma, nespím, neoddychujem, nemám pyžamový deň. Vždy niečo vymyslím, niekam cestujem, športujem a milujem zážitky. Život je strašne krátky a kedy, keď nie teraz? Okolo mňa je veľa mladých ľudí, občas ani tí nechápu, kde beriem energiu. Dobíjam si baterky pri športe, bez toho by som nevedela žiť.
Čo vás na televíznej práci stále dokáže prekvapiť aj po rokoch praxe?
Nové osobnosti, ktoré nám tu na Slovensku vyrastajú, ktoré robia kus dobrej práce, zbierajú ocenenia a pritom ostávajú skromní. A mladé talenty, mladí ľudia a športovci či vedci, ktorí pozitívne prekvapia.
Ako vyzerá váš bežný deň, keď vás diváci vidia na obrazovke upravenú a sústredenú?
Ráno vstanem, ideálne ak si môžem ísť zacvičiť alebo mať nejaký tréning, potom klasika – výdatné raňajky, keď všetci sedíme za stolom a povieme si, čo nás cez deň čaká. Potom už veziem syna do školy a na tréningy a idem do televízie, tam pripravujem s kolegami vysielanie a som tam do večera. Máme porady, pripravujeme scenár správ a upravujem si zahlásenia. Neskôr idem večer domov, chystám väčšinou teplú večeru a ide sa spať.
Je niečo, čo by ste dnes ako skúsená moderátorka odkázali Simone na začiatku kariéry?
Keby mala Simona toľko skúseností, čo teraz, veľa vecí by zrejme urobila inak. Ale keďže skúsenosti sú neprenosné, asi by som jej len odkázala, že to robí fakt dobre, a že nemusí byť vždy v práci dokonalá. Má si viac užívať život.
HANA ŠEBANOVÁ
Foto: archív S. S.
