Podľa najnovšieho prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa najväčšia časť obyvateľov (46,4 %) prikláňa k prozápadnej geopolitickej orientácii.
Prieskum bol realizovaný prieskumnou spoločnosťou MNFORCE, komunikačnou agentúrou Seesame spolu so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Aktuálna dvadsiata vlna výskumu prebehla viac ako mesiac po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica a dva týždne po voľbách do európskeho parlamentu v dňoch 19.6. – 24.6.2024. Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ mapuje postoje obyvateľov už od roku 2020.
„V najnovšej dvadsiatej vlne výskumu bolo zistené, že 46,4 percenta respondentov verí, že Slovensko by malo „vždy“ alebo „skôr“ stáť na strane Západu (EÚ a NATO). Usilovanie sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom preferuje 39,5 percenta respondentov, zatiaľ čo len osem percent si myslí, že Slovensko by ‚vždy‘ či ‚skôr‘ malo stáť na strane Ruska,“ odhalil prieskum. Ďalej z prieskumu vyplynulo, že geopolitická orientácia na Západ rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním respondentov, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými podporuje orientáciu na Západ až takmer 60 percent respondentov. Naopak, geopolitická orientácia na Západ klesá s narastajúcim vekom, najvýraznejšie prozápadní sú respondenti do 30 rokov. Zároveň však s vekom narastá preferencia vyváženej pozície medzi Ruskom a Západom.
„Podobnú otázku ohľadom geopolitickej orientácie sme respondentom položili i v roku 2014 po Ruskej anexii Krymu a vyhlásení separatistických republík na východe Ukrajiny. V porovnaní s rokom 2014 prišlo po vypuknutí vojny na Ukrajine na jar 2022 k výraznému nárastu západných geopolitických preferencií slovenských respondentov. Zatiaľ čo podiel respondentov, ktorí by sa chceli geopoliticky orientovať na Rusko ostáva vo všetkých meraniach pomerne stabilný a osciluje medzi 7,9-9,5 %, ďalší posun k prozápadnej orientácii na úkor vyvážených postojov medzi Západom a Ruskom nastal v posledných dvoch výskumoch z tohto roku,“ uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV s tým, že preferencie prozápadného zaradenia Slovenska narástli z 37,7 percenta (máj 2023) na súčasných 46,4 percenta (jún 2024). Naopak názor, že Slovensko by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom poklesol v tomto období z 44,9 percenta na súčasných 39,5 percenta.
Pre až takmer polovicu respondentov (48,9 %) je problematika geopolitického zaradenia Slovenska skôr či veľmi dôležitá, pričom za skôr či vôbec nedôležitú ju považuje iba 18,1 % respondentov. Za dôležitejšiu ju pokladajú prívrženci Západu (57,1 %) ako prívrženci vyváženej pozície (45,6 %) či Ruska (41,2 %). Respondenti sa väčšinovo domnievajú, že o tejto problematike je veľmi či skôr dôležité viesť celospoločenskú diskusiu (55,4 %). Zároveň si však takmer dve tretiny (62,4 %) respondentov myslia, že táto téma veľmi či skôr rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Na tomto názore sa väčšinovo zhodnú prívrženci všetkých geopolitických orientácií.
„Zdá sa, že nárast prozápadnej geopolitickej orientácie sa dá vysvetliť i reálnou politikou predstaviteľov strany Smer po prevzatí moci po parlamentných voľbách na jeseň v roku 2023. Vláda Smeru nespochybňuje naše členstvo v NATO či EÚ a tento postoj sa pravdepodobne prejavil i v názoroch voličov tejto strany. Naopak, niektoré radikálne proruské a protizápadné vyjadrenia predstaviteľov Smeru počas pôsobenia tejto strany v opozícii nepochybne mohli v minulosti vplývať nielen na jej vlastných voličov, ale i na tú časť respondentov, ktorí deklarujú neúčasť v prípadných parlamentných voľbách,“ komentoval Klobucký.
Výskum ukázal, že prozápadná orientácia výrazne vzrástla v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, pričom oproti výsledkom spred desiatich rokov je takmer dvojnásobná. „Pri súčasnom geopolitickom napätí medzi Ruskom a Ukrajinou verejnosť diskutuje o zaradení Slovenska. Najnovšie údaje naznačujú jasný trend rastúcej podpory pre západné spojenectvá,“ uviedlo sa v závere prieskumu.
