Kontakt s mačkou môže byť pre staršieho človeka oveľa viac než príjemným rozptýlením. Hladenie, telesné teplo, pokojná prítomnosť zvieraťa či samotný pocit, že sa má o koho zaujímať, dokážu podporiť psychickú pohodu, komunikáciu aj sociálny kontakt.
Felinoterapia sa preto čoraz častejšie objavuje aj v zariadeniach pre seniorov. Odborníci ju nevnímajú ako náhradu klasickej liečby, ale ako jej zmysluplný doplnok. A najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že kontakt so zvieratami môže mať v seniorskom veku skutočný význam. Mačka sa človeku nebude vnucovať. Nežiada dlhé rozhovory ani vysvetlenia, prečo máme zlý deň. Často jednoducho zostane nablízku, nechá sa pohladkať alebo si pokojne ľahne vedľa človeka. Práve táto nenápadná forma kontaktu je jedným z dôvodov, prečo sa mačky začali využívať pri práci so seniormi, ľuďmi s demenciou, osamelými pacientmi či klientmi zariadení sociálnych služieb. Felinoterapia patrí medzi intervencie za pomoci zvierat. Jej podstatou je zámerné využitie kontaktu medzi človekom a vhodne vybranou mačkou s cieľom podporiť psychickú pohodu, sociálne fungovanie a v niektorých prípadoch aj rehabilitáciu.
Prečo práve mačka
V terapiách so zvieratami sa najčastejšie stretávame so psami. Mačka má však vlastnosti, ktoré môžu byť práve pri senioroch výhodou. Je menšia, nepotrebuje venčenie a pokojný jedinec môže dobre znášať aj kontakt s človekom, ktorého pohybové možnosti sú obmedzené. Terapeutická mačka má byť pokojná, prítulná, dobre socializovaná, zvyknutá na cudzích ľudí, nové prostredie, zvuky a dotyky. Rovnako dôležitý je jej zdravotný stav a pravidelná veterinárna starostlivosť. A napokon je tu ešte jeden rozdiel. Mačka si kontakt do istej miery riadi sama. Človek ju nemôže prinútiť, aby sa pritúlila alebo zostala na kolenách. Práve rešpektovanie jej hraníc je základom dobre vedenej felinoterapie.
Dotyk, ktorý seniorom často chýba
V starobe môže byť obyčajný ľudský dotyk oveľa vzácnejší, než si uvedomujeme. Partner zomrie, deti bývajú ďaleko, priatelia postupne odchádzajú a človek, ktorý kedysi denne objímal svoje deti či vnúčatá, môže zrazu tráviť celé dni bez fyzického kontaktu s blízkou osobou. Hľadenie mačky tento nedostatok, samozrejme, nedokáže úplne nahradiť. Môže však priniesť bezpečný a príjemný telesný kontakt. Mimoriadne zaujímavé sú skúsenosti s ľuďmi trpiacimi demenciou. Človek nemusí vedieť povedať, čo mal na obed alebo kto ho ráno navštívil, no pohľad na mačku môže vyvolať dávno uloženú spomienku. Mal som doma takú istú. Naša sa volala Micka. Spávala pri peci. Takéto jednoduché vety môžu odštartovať rozhovor, ku ktorému by sa personál bežnými otázkami nedostal. Zvieratá sú preto často využívané aj pri reminiscencii, teda práci so spomienkami. Mačka sa stáva podnetom k rozprávaniu o detstve, rodine, domácnosti alebo živote na vidieku. Nejde pritom o testovanie pamäti. Dôležitý je pocit, emócia a kontakt.
Mačací terapeuti pomáhajú aj na Slovensku
Felinoterapia nie je iba zahraničným trendom. Terapeutické pôsobenie mačiek sa už roky využíva aj na Slovensku. Občianske združenie Felinoterapia postupne rozvíja projekty zamerané najmä na deti s poruchami autistického spektra, ale aj na ľudí s ďalšími znevýhodneniami či seniorov. Prvé projekty realizovalo v autistickom centre ProAutis a v základnej škole pre deti s autizmom. Od roku 2020 pribudli aktivity na ďalších školách a v zariadeniach sociálnych služieb. Felinoterapia pritom nenahrádza odbornú zdravotnú starostlivosť, ale môže byť jej podpornou súčasťou. Zaujímavým slovenským projektom je aj Mačkoherňa v Novej Dubnici. Ide o špeciálne senzorické prostredie vytvorené priamo na felinoterapiu, ktoré spája kontakt s mačkou s princípmi metódy Snoezelen. Mačka tu pôsobí na viacero zmyslov naraz, prostredníctvom dotyku, telesného tepla, pradenia, pohybu aj prirodzeného správania. Zariadenie, ktoré bolo otvorené v roku 2022, označuje združenie za jediné svojho druhu na Slovensku.
Čo na to veda
Felinoterapia je sympatická téma, pri ktorej sa však ľahko skĺzne k tvrdeniam o zázračných schopnostiach mačiek. Často sa napríklad hovorí, že mačacie pradenie lieči kosti, vnútorné orgány alebo poruchy srdca. Takéto závery zatiaľ nemožno považovať za spoľahlivo klinicky potvrdené. Oveľa lepšie podložené sú psychické a sociálne účinky kontaktu so zvieratami. Najnovší rozsiahly odborný prehľad z roku 2026 analyzoval päť systematických prehľadov, ktoré spolu zahŕňali 27 pôvodných štúdií s viac ako dvetisíc seniormi. Výsledky ukázali významné zníženie depresívnych príznakov pri intervenciách za pomoci zvierat. Autori ich preto označujú za hodnotný doplnok štandardnej starostlivosti o starších ľudí. Zároveň však hovoria o doplnku, nie o náhrade psychologickej, psychiatrickej či inej zdravotnej liečby.
Pradenie ako zvuk bezpečia
Osobitné miesto má mačacie pradenie. Je pravidelné, monotónne a pre mnoho ľudí spojené s pocitom pokoja. Jeho význam môže byť jednoduchší, než naznačujú populárne teórie. Človek pri ňom spomalí, sústredí pozornosť na zviera a na chvíľu prestane sledovať vlastné obavy. Pri senioroch môže byť dôležitý aj samotný rituál. Mačka príde, človek ju pohladí, ona si ľahne a pradie. V prostredí, kde o dennom režime často rozhodujú lieky, jedlo, rehabilitácia a personál, môže vzniknúť chvíľa, ktorá nepôsobí ako ďalší zdravotnícky úkon. A práve to môže byť sila zvieracej terapie. Na chvíľu sa z pacienta opäť stáva jednoducho človek, ktorý má rád mačku.
Keď má deň zrazu svoj dôvod
Pri rozprávaní o terapii prirodzene hľadáme merateľné výsledky. Krvný tlak, skóre depresie, kvalitu spánku či výsledky psychologických testov. Pri starších ľuďoch však niekedy stojí za pozornosť aj niečo jednoduchšie. Človek, ktorý väčšinu dňa mlčí, začne hovoriť. Žena s demenciou sa pri pohľade na mačku rozpamätá na dom svojich rodičov. Senior, ktorý odmieta skupinové aktivity, príde do spoločenskej miestnosti, pretože tam dnes bude kocúr. Niekto sa po dlhom čase usmeje. Aj preto má felinoterapia v starostlivosti o seniorov svoje miesto. Nie ako zázračná metóda a už vôbec nie ako náhrada medicíny. Jej hodnota spočíva predovšetkým v kontakte, blízkosti, aktivizácii a pocite, že človek nie je sám. A možno práve v starobe, keď sa svet niekedy začne zmenšovať na jednu izbu, niekoľko návštev a pravidelný režim, môže byť pokojná prítomnosť zvieraťa malou, no veľmi dôležitou súčasťou dobrého dňa.
Mačky v nemocnici
Príbeh z ostravskej nemocnice ukazuje, že k uzdraveniu nestačia len lieky a moderné prístroje. Niekedy je tým najúčinnejším balzamom na dušu úprimný dotyk a tiché mačacie mňaukanie, ktoré pripomenie, že na svete je stále veľa krásy a nádeje. Zatiaľ čo prítomnosť vycvičených psov (canisterapia) je v nemocniciach už pomerne známa, felinoterapia je na klinických pracoviskách stále vzácnym klenotom. Kocúr Teuš však dokazuje, že mačky majú neobyčajný dar empatie. Jeho majiteľka, felinoterapeutka a zároveň nemocničná sestra Elena Berčíková z Fakultnej nemocnice v Ostrave si u neho už odmala všimla výnimočnú povahu. Teuš je neobyčajne pokojný, maznavý, miluje ľudí a zmeny prostredia zvládá bez stresu. Po úspešnom zložení felinoterapeutických skúšok sa tak stal oficiálnym štvornohým terapeutom na rehabilitácii. A aké sú reakcie samotných pacientov? „Pracovali sme napríklad s pánom, ktorý po felinoterapii začal oveľa viac komunikovať a otvoril sa svetu, čo bolo nesmierne dojemné,“ spomína felinoterapeutka Elena Berčíková. Pre ľudí, ktorí trávia v nemocnici dlhé týždne, znamená Teušova návšteva príchod tepla domova a chvíľku čistej, bezstarostnej radosti.
Foto: shutterstock