Jeseň má svoje čaro všade, no na Sardínii je to obdobie, keď sa čas spomalí, more ešte dýcha letom a slnko vás hladí namiesto toho, aby pálilo. Na tento výlet sme sa s priateľmi vybrali bez plánov, len s mapou, autom a chuťou objavovať. A urobili sme dobre. Sardínia v októbri je raj pre tých, čo túžia po pokoji, prázdnych plážach a autentických zážitkoch.
Ak hľadáte miesto, kde sa znovu nadýchnete, choďte na Sardíniu na jeseň. Možno stretnete len pár ľudí, ale o to viac nájdete sami seba. V októbri je Sardínia opäť sýto zelená, na poliach vidieť 3.úrodu, ostrov sa stáva rajom pre turistov, ktorí milujú pohyb. Národný park Golfo di Orosei e del Gennargentu a horské oblasti ponúkajú množstvo turistických trás s krásnymi výhľadmi na bohaté lesy, údolia a hory. Miernejšie teploty a krásna pokojná príroda zároveň hrajú do kariet aj cyklistom či horolezcom, ktorým odporúčame navštíviť oblasť Supramonte. Športovo založení turisti ocenia možnosť zahrať si tenis alebo na Sardínii veľmi obľúbený šport padel na neďalekých kurtoch. Teploty sú stále pomerne vysoké, takže môžete naďalej leňošiť v príjemnom mori alebo na vyhriatej pláži. Ostrov tak môžete využiť ako útek pred sychravým jesenným počasím alebo ako destináciu pre ozdravný pobyt pre alergikov.
Malebné Castelsardo
Na severe ostrova nás ako prvé privítalo Castelsardo. Mesto, ktoré akoby vyrástlo zo samotných skál. Úzke uličky sa šplhajú hore k stredovekému hradu, odkiaľ sa otvára výhľad na tyrkysové more. Všade cítiť soľ a levanduľu, počuť len vietor a vzdialený zvuk čajok. Na kamenných farebných schodoch sedeli miestni starci, ktorí sa s úsmevom pozdravili a hneď sa pustili do rozhovoru, aj keď ich taliančine sme rozumeli sotva polovicu. Ich pohostinnosť bola rovnako teplá ako popoludňajšie slnko.
Na hrade som bola už viac krát, ale ešte nikdy som ho nezažila takmer bez turistov. V tichu a v pokoji sme si vychutnávali výhľady a tešili sa z ochotných čašníkov v prázdnych reštauráciách. Na celom pobyte nás prekvapovala cena kávy, ktorá bola všade rovnaká a to 1,50 eur. A stále výborná.
Pokoj, ktorý si nechcete pokaziť
Na noc sme sa ubytovali v La Ciaccia, malom pobrežnom mestečku, kúsok od Castelsarda, kde sme mali pocit, že čas sa zastavil. Ráno sme sa prešli po dlhej, prázdnej pláži, kde sme stretli len rybára so sieťou a psa, ktorý sa s radosťou váľal v piesku. Kaviarne boli otvorené, no žiadne davy turistov, len pár miestnych, ktorí si pokojne čítali noviny pri espresse. Večer sme si dali večeru v malej trattorii bez názvu, kde nám kuchár, aj čašník v jednej osobe, ponúkol čerstvé morské plody, ktoré vraj ráno vylovil jeho brat. Domáce víno, olivový olej a sladký dezert seadas s medom… jednoduché, ale nezabudnuteľné. Len pár kilometrov od La Ciaccia sme narazili na Elephant Rock, skalu, ktorú vietor a čas vytesali do tvaru slona.
Na jeseň tu vládne ticho. Žiadne autobusy a žiadne selfie tyče. Iba jemný vietor a zvláštna energia miesta, ktoré pôsobí, akoby strážilo sever ostrova. Pri skale však nič nečakajte. Zopár fotografií, slušné odmietnutie predavača suvenírov a šlo sa ďalej.
Výnimočné agroturizmo na samom vrchu
Na druhý deň sme si dopriali pomalé ráno. Po behu na pláži nás psí kamarát z naviedol k reštaurácii Bedda vista. Ostali sme milo prekvapení, keď sme pochopili, že v nej servírujú iba vlastné a lokálne výrobky. Pridali sa k nám aj priatelia spod Tatier z komunity Čechoslovákov na Sardínii a strávili sme výnimočné poobedie nad množstvom chutného jedla. Zakončili sme ho limoncellom alebo grappou. Jedno je slabšia a druhá silnejšia pijatika. V reštaurácii ponúkajú jednotné menu za 45 eur a stôl sa prehýba od množstva jedla. V ten deň sme boli jediní zákazníci pred siestou takže sa nám venovali ozaj ako kráľom. Na siestu mám potrebu upozorniť zvlásť, pretože ju naozaj nie je vhodné podceňovať. Naivne som sa spoliehala, že koncom októbra je už po nej, ale na Sardínii platí celoročne. Cca o 14:00 sa zatvoria obchody aj reštaurácie a otvoria sa až podvečer. Dá sa na to zvyknúť, len si musíte na pár hodín zaobstarať obživu vopred.
Santa Teresa di Gallura
Cesta nás ďalej zaviedla do Santa Teresy, kde sa Sardínia pozerá priamo do tváre Korzike. V prístave sa hojdalo len pár „zabudnutých“ jácht. Mestečko je plné malých, nízkych, radových domčekov, doslova ako z rozprávky. Ich pastelové farby vytvorili krásny celok. Odtiaľ sme sa prešli až k mysu Capo Testa. Míňali nás dramatické útesy, ktoré vietor formoval celé stáročia. Na chvíľu sme si sadli a len počúvali šum vĺn. Silný vietor nás však popohnal. Miestami som mala pocit, že mám kompletne prefúkanú hlavu. A naopak – ak sa slnko do nás oprelo, vyzliekali sme sa do tielka. Pre ďalšie ubytovacie kapacity sme využili ponuku našich priateľov a zakotvili vo vo výborne vybavenej vile na Costa Paradiso. Žulové kamenné útvary spolu so stredomorskou flórou tvoria typickú scenériu tohto pobrežného „sídliska“. Cítili sme sa ako vo Flinstounovcoch a čakali spoza ktorého rohu vykukne Vilma s Fredom.
Túra po pobreží
Jedno ráno sa naša mini skupina zhodla, že má dosť natriasania sa v aute a sledovania trasy a vyrazili sme na peší výlet po pobreží. Prechádzali sme cez „púšte v Utahu“ aj „Vysoké tatry“. Bolo tam naozaj všetko. Objavili sme pláže na ktoré sa dá dostať iba loďou a cítila som sa ako Robinson Crusoe. Popri pobreží vedú dlhé chodníky, ktoré brázdia domáci aj turisti, v tomto období ich však stretnete minimum. Považujem sa za mestskú turistku, ktorú najviac motivuje vidina gastra na konci túry, takže beach bar po návrate na našu najbližšiu pláži Li Cossi bol za odmenu.
Luxus bez lesku
Na záver sme si nechali Porto Cervo, letovisko boháčov a jachiet. No v októbri je to úplne iný svet. Tichý, elegantný, akoby sa vrátil k svojej podstate. Všetky butiky a bary sú po letnej horúčke zatvorené. My sme si sadli na terasu pri prístave, objednali cappuccino aj prosecco a sledovali západ slnka nad luxusnými loďami. V hlavách sa nám odohrával príbeh ako to asi vyzerá v lete. V Porto Cervo sme zahliadli kostol Stella Maris.
Postavil ho v 60.rokoch architekt Michele Busiri Vici. Bol to jeden z architektov povolaný Aga Khanom na prvý rozvoj pobrežia Costa Smeralda. Fasáda má pred sebou portikus podopretý šiestimi monolitmi, zvonica má kužeľovitý tvar s veľmi širokou základňou, zatiaľ čo na špičke je železný kríž. Kostol možno považovať za majstrovské dielo modernej architektúry.
Ešte je čas vyraziť
V novembri sa Sardínia otvára kultúrnym a tradičným festivalom, ktoré vám priblížia miestne zvyky. Napríklad každoročný festival Cortes Apertas (v preklade otvorené dvory) alebo Autunno in Barbagia ponúkajú návštevníkom romantických horských dediniek ochutnávku tradičných syrov a vína. Okrem toho môžete spoznať a sledovať sardínsku remeselnú výrobu v priamom prenose. Tento mesiac je tiež ideálny pre objavovanie historických miest, ako je Alghero, Bosa alebo Cagliari. Užijete si ich v príjemných teplotách a hlavne bez turistického ruchu, zhonu a tlačeníc v úzkych uličkách.
Tip na ubytovanie: Mali sme fantastické ubytovanie za skvelé ceny cez portál https://ubytovaniesardinia.sk
Foto: autorka, shutterstock