Traja mŕtvi a za nimi príbehy, ktoré vedú od kriminálneho podsvetia až k policajným elitám a politickým kontaktom. Paragraf 144 ponúka napínavú detektívku, ale aj pohľad do sveta, v ktorom môžu vyšetrovanie komplikovať tí, ktorí by ho mali chrániť.
V centre príbehu sú tri úmrtia – bojnický primátor, drogový díler a známy úžerník s kontaktmi na kriminálne prostredie. Na prvý pohľad ide o rozdielne prípady, no postupne sa začínajú objavovať súvislosti. A práve vtedy sa ukazuje, že vypátrať páchateľa nemusí byť jednoduché. „Ani najlepší autor detektívnych románov nedokáže vymyslieť situáciu, akú priniesol sám život,“ píše Šloser hneď v úvode. Ako bývalý policajt mal podľa anotácie možnosť byť súčasťou vyšetrovania prípadu, ktorý sa stal inšpiráciou pre príbeh s prekvapivým koncom.
Šloserove romány sa dlhodobo nevenujú iba otázke, kto je vrah. Rovnako dôležité je, čo vyšetrovatelia nájdu, keď začnú rozkrývať prostredie, v ktorom zločin vzniká a kde sa následne niekto snaží zabrániť jeho odhaleniu. V Paragrafe 144 preto opäť vystupujú takzvané „zhnité jablká“ v polícii. Kriváci. Ľudia, ktorí by mali zákon chrániť, môžu byť sami súčasťou mocenských hier.
Výrazným motívom sú aj informačno-technické prostriedky a limity odpočúvania. V jednej zo scén sa policajti zaoberajú tým, že bez dostatočných kapacít na odpočúvanie sa pri vyšetrovaní drogovej kriminality nezaobídu. Zároveň sa však otvára otázka, čo robiť, keď technické možnosti nestačia a vyšetrovatelia sa musia viac spoliehať na policajných informátorov. Práve tí zohrávajú v Šloserových knihách dôležitú úlohu. Pohybujú sa na hranici dvoch svetov a prinášajú informácie, ku ktorým by sa polícia inak nemusela dostať. Ich práca však prináša aj riziko – nikdy totiž nemožno úplne zabudnúť, z akého prostredia pochádzajú.
Podsvetie bez filmových karikatúr
Autor zároveň ukazuje kriminálne prostredie bez romantizovania. Mafiánsky boss nepôsobí ako filmový gangster, ale ako človek, ktorý ovláda svoje okolie, trestá neposlušnosť a zároveň dokáže pôsobiť ako rešpektovaný podnikateľ. Do príbehu vstupuje aj organizovaná kriminalita spojená s drogami či vykrádaním bankomatov. Aj tieto epizódy rozširujú obraz sveta, v ktorom sa pohybujú Šloserovi vyšetrovatelia.
Jeho policajti sú často na hrane – ako sa na to pozerá Peter Šloser ako bývalý policajný plukovník a spoluzakladateľ NAKA? Kde je podľa neho hranica, za ktorú by policajt nemal ísť ani v záujme spravodlivosti? „To je veľmi zložitá otázka, nad ktorou by sa mohli zamýšľať študenti práva na vyučovaní. Neviem, či trestného práva alebo nejakého iného predmetu. Tá hranica sa ťažko posudzuje, pretože policajt častokrát pri odhaľovaní závažných zločinov chodí po naozaj tenkom ľade, ale jednoznačne by nemal porušiť zákon. Pamätám si na prípady, kde išlo o policajného agenta, ktorý bol nasadený v kriminálnom prostredí. Neúmyselne porušil zákon a súd napokon vyhlásil, že to bolo navádzanie na trestný čin, takže dôkazy vtedy neuznal,“ spomína Peter Šloser.
Paragraf 144 tak nie je iba ďalšou otázkou „kto zabil?“. Peter Šloser sa opäť pýta aj na to, čo sa stane, keď sa zločin stretne s mocou, peniazmi a ľuďmi, ktorí majú možnosť ovplyvňovať samotné vyšetrovanie. A možno práve preto je deviaty prípad série Páchateľ neznámy zaujímavý aj pre čitateľa, ktorý od detektívky očakáva viac než iba odhalenie vraha.
Milan Buno, knižný publicista
Paragraf 144: https://www.bux.sk/knihy/831876-paragraf-144.html
