Ústavný súd (ÚS) SR odmietol ústavnú sťažnosť bývalého predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka proti jeho odvolaniu z funkcie. Vyplýva to z uznesenia senátu zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského. Mazák sa v sťažnosti domáhal zrušenia rozhodnutia o jeho odvolaní a jeho vrátenia súdnej rade na ďalšie konanie s tým, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 eur. Taktiež požadoval, aby ÚS SR uložil rade povinnosť zdržať sa vykonávania namietaného uznesenia a právomoci voliť nového predsedu súdnej rady.
Členovia rady ešte v apríli odvolali svojho bývalého predsedu Jána Mazáka. Za návrh hlasovali desiati členova rady, dvaja sa zdržali a štyria nehlasovali. Dôvodom na odvolanie Mazáka bolo podľa siedmich členov rady, ktorí jeho odvolanie navrhli, že údajne zneužil svoje právomoci. Konkrétne mu vyčítali zneužitie funkcie a neoprávnené zbieranie informácií voči konkrétnym sudcom. Mazáka následne poslanci parlamentu odvolali aj ako člena rady.
„Z návrhu na odvolanie sťažovateľa z funkcie súdnej rady v prípadoch preskúmaných ústavným súdom sú zrejmé skutočnosti, ktoré možno rozumne posúdiť ako opakované porušenie povinností sťažovateľa ako predsedu súdnej rady. Aj keby ústavný súd preskúmaním ďalších skutkov sťažovateľa dospel k záveru o ich ústavnej neudržateľnosti na účel odvolania sťažovateľa z jeho funkcie, nič by to nezmenilo na závere o nedostatku rozporu napadnutého rozhodnutia súdnej rady ako celku s označenými základnými právami sťažovateľa,“ skonštatoval ústavný súd.
Vyhodnotenie závažnosti porušenia povinností predsedu súdnej rady zo strany Mazáka z pohľadu toho, či odôvodňuje jeho odvolanie, spadá podľa ústavného súdu do diskréčneho priestoru rozhodujúcej väčšiny súdnej rady. „Ústavný súd by do tejto úvahy mohol vstúpiť len v prípadoch extrémnych excesov, ktoré v prípade sťažovateľa zistené neboli,“ dodal ÚS SR.
Proti predmetného rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
