Baletka Valéria Frištik sa už s rodinkou nevedia dočkať najkrajších sviatkov v roku. Uvidíme ju totiž v Jakubiskovej novej Perinbabe, do ktorej dokonale zapadla nežným éterickým vzhľadom ako jedna z hlavných postáv.
V Perinbabe a dva svety vás uvidíme v úlohe Lucie – Lukášovej milej. Ako sa vám hralo po boku Lukáša Frlajsa, slovenského herca a influencera?
Nikdy som sa pri ňom nenudila. Vždy ma potešil nejakým komplimentom. Počas nakrúcania som sa oňho mohla oprieť, rozveselil ma a aj náročnejšiu scénu dokázal akosi odľahčiť. Myslím si, že sme si po kolegiálnej aj priateľskej stránke dobre sadli.
Ako na vás pôsobil Juraj Jakubisko na prvom stretnutí?
Nič som od nášho prvého stretnutia neočakávala. Jakubisko pôsobil, že vie presne, čo chce a akú má predstavu. Kde má byť kamera a čo chce u herca vidieť…
Čo vám zo spolupráce s ním najviac utkvelo v pamäti?
Na nakrúcanie mám naozaj krásne spomienky a vďačím za ne predovšetkým jemu. Obdivovala som na ňom viacero vecí. Ako vždy vtipkoval, ako pil čaj s roztrasenou rukou, no akonáhle chytil pero a začal kresliť, robil to s presnosťou jemu vlastnou. Ako mal vždy jasnú predstavu o tom, ako má daná scéna vyzerať a vždy som ho obdivovala, že aj počas obrovskej zimy bol od skorého rána do noci na nohách a nebolo na ňom vôbec vidieť vyčerpanie.
Váš manžel Vlado je tanečník v SĽUK-u, zatancujete si spolu aj doma?
Niekedy ma vezme do tanca len tak v kuchyni a tým ma milo prekvapí. Inak by ste u nás tanec v akejkoľvek podobe videli asi každý deň. Staršia dcérka ho miluje. Keď počuje hudbu, hneď tancuje.
O manželstve hovoríte s úctou a s rešpektom, spomínate si na moment, keď ste si povedali, že je váš manžel pre vás ten pravý?
Povedala som si to v momente, keď som sa naňho zadívala a vedela som si ho predstaviť ako otca svojich detí.
Máte len dvadsaťpäť rokov a už ste mamičkou dvojročnej dcérky Amélie a len niekoľkomesačnej Charlotte. Na dnešný trend ste sa stali mamou v pomerne mladom veku, je to podľa vás výhoda?
Vždy som túžila byť mladou mamičkou. Som veľmi rada, že sa mi to splnilo. Ako jednu z výhod vnímam, že po štyridsiatke budem mať obe dcéry dospelé a budeme sa môcť venovať sebarealizácii namiesto nočného vstávania k deťom. Jednou z ďalších výhod je, že keď deti pôjdu do škôlky, stále sa budem môcť vrátiť k mojej profesii, teda ak ma tam budú ešte chcieť (smiech).
Ako sa pasujete s „nevyžiadanými radami“ v rámci rodičovstva?
Z nevyžiadaných rád si nerobím ťažkú hlavu. Tie tu sú a aj budú. Snažím sa ich selektovať a zobrať si z nich len to, čo je mi blízke. Som presvedčená o tom, že každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie a je to len jej voľba, aké rady si zoberie k srdcu.
Zimné obdobie nie je pre maminy s malými deťmi jednoduché. Čo vie vám vyčarovať úsmev na tvári za každých okolností?
Myslím, že nemám žiadny zaručený recept na zlepšenie nálady počas pochmúrnych dní. Ak ma niekto dobre pozná, tak vie, že som typ človeka, ktorý sa snaží mať skoro vždy úsmev na tvári. Či svieti slnko alebo nie. Áno, samozrejme, že sa to v niektorých chvíľach nedá, no ja sa priznám, že si to doma s deťmi skutočne užívam.
Čo najradšej spolu robíte a čím vás deti dokážu prekvapiť?
Najradšej sa spolu túlime, bláznime a veľmi rady spoločne pečieme. Amélia je v domácnosti mojou veľkou pomocníčkou. Čo sa týka prekvapení, tak tie zažívam asi ako každá iná mama na dennom poriadku. Deti ma vždy privedú do situácie, ktorá ma zaskočí a rozhodne sa pri nich doma nenudím. Vždy ma poteší, keď mi Amélia prinesie z prechádzky odtrhnuté kvietky. Je to veľmi milé. Aj keď chodieva s mužom na nákup, vždy mi chce nejaké kúpiť.
Aké rozprávky zvyknete pozerať s dcérkami?
Filmové večery zažívame skôr u mojich rodičov. Všetci si ľahneme do postele, môj ocko vytiahne starú premietačku, prechádzame si rôzne obrázky a vymýšľame k nim príbehy. Amélia to zbožňuje.
V rámci profesie ste primárne baletka. Na ktoré z vašich vystúpení spomínate najradšej, a prečo?
Milovala som predstavenia, ktoré neboli čisto klasické ako typické Labutie jazero, no viac „modernejšie“, kde som nemusela byť nonstop na špičkách. Obľubovala som Bratov Karamazovcov, Za hranicami hriechu od choreografa Borisa Eifmana, ale aj Tuláka Chaplina od Daniela de Andradeho. Rada som tancovala charakterové postavy.
Prešovčania sú známi lokálpatrioti, máte to tak aj vy? Čo máte na svojom rodnom meste najradšej?
Áno, som hrdá, že som z Prešova. Narodila som sa tam a vždy sa tam rada vraciam. Dom mojich rodičov sa nachádza blízko centra mesta, kde a sa rada prechádzam a rozjímam, či už sama alebo s rodinkou. Voľný čas trávim u našich na záhrade, kde mám čas aj sama na seba.
Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Kde a ako ich budete tráviť?
Keďže máme s manželom obaja rodiny z Prešova, zvykneme tráviť spoločné Vianoce práve tam. Teraz však máme len pár-mesačnú dcérku, a tak sme sa rozhodli, že zostaneme len my štyria doma. Keďže som typ človeka, ktorý má rád zmeny, veľmi sa na to teším. Staršia dcérka už o inom ako o Vianociach ani nerozpráva a ja sa nášho spoločne stráveného času už neviem dočkať.