Kysučan Michal Tlelka a Bratislavčanka Sofia Bočeva si vytýčili odvážny cieľ spojiť najzápadnejšiu osemtisícovku v Pakistane s najvýchodnejšou v Nepále do jedinej súvislej trasy. Počas 215 dní prešli 3 616 kilometrov a nastúpali neuveriteľných 163-tisíc výškových metrov, čím absolvovali jednu z najnáročnejších horských výziev na svete.
„Za trinásť rokov cestovania som zažil rôzne pohoria z celého sveta. Himaláje ako najvyššie hory sveta pokladám zároveň za najkrajšie. Dlhodobo ma lákalo spraviť niečo veľké a spolu s priateľkou Sofiou sa mi to aj podarilo,“ objasňuje Michal svoje prvotné pohnútky. Dvadsaťpäťročná Sofia je na prahu ukončenia vysokoškolského štúdia a práve po boku Michala objavila čaro cestovania naľahko so spacákom a karimatkou.
Dovtedy nemala skúsenosti s viacdňovými túrami a ich najdlhšou spoločnou výpravou bol päťdňový prechod Madeiry: „Veľmi som sa potešila keď mi Miško navrhol Himaláje. Zároveň som vnímala silný rešpekt, pretože som sa necítila kondične dobre pripravená. Boli sme zvyknutí spolu cestovať, ale tak veľký trek si vyžaduje mnoho. Dôležitejšie než fyzické prípravy boli práve psychické. Nikto veľmi neveril, že to zvládnem. Ani ja sama som nečakala, že to dokráčam do konca,“ smeje sa Sofia. Výstup zvládla a pár spolu zdolal najťažší trek sveta. Michal v rámci fyzickej prípravy pracoval predtým jeden a pol roka na horskej chate v Nízkych Tatrách.
Great Himalaya Trail je označovaný za najnáročnejší trek sveta
Je to trasa naprieč Himalájami z východu na západ. Pôvodným konceptom bolo zriadenie jedinej diaľkovej pešej trasy z východného konca na západný koniec Nepálu, ktorá zahŕňa celkovo približne 1700 kilometrov chodníka. Cesta sa neplánuje ľahko. Jediná funkčná možnosť je snažiť sa prejsť čo najvyššie položenou cestou. O to sa pokúšala aj dvojica. Michal začínal trasu sám. V pakistanských Himalájach strávil tri týždne a celú cestu až do Indie prešiel bez akejkoľvek podpory.
Sofia sa k nemu neskôr v Indii pripojila. „V období, keď som tam prišiel, bol teroristický útok v Kašmíre a vzťahy medzi Pakistanom a Indiou boli napäté,“ vysvetlil Michal. Množstvo ľudí mu tam neodporúčalo cestovať, a napokon cestu odriekol aj jeho známy, ktorý mal ísť s ním. „Našťastie sa obavy nenaplnili. Pakistan je krásna krajina plná skvelých ľudí a ani raz som sa necítil ohrozený,“ potvrdil. „Cestu sme riešili za pochodu. Niekedy sme vedeli dva týždne vopred kadiaľ pôjdeme, niekedy iba deň. Jediné, čo bolo pevne dané, bol začiatok a koniec cesty. Zažili sme džungľu, suché hory, izolované miesta aj civilizáciu,“ spomína si Sofia. Svoju rolu zohrávala aj kvalita spánku a počasie.
Bežný deň v Himalájach
Dvojica zažila veľké množstvo vysokohorských sediel. Ich dni sa zliali do rutiny, smiali sa zo seba navzájom, že ruksaky už vnímajú ako monterky na rannú šichtu. Tvrdý povrch trasy im spôsoboval otrasy do kolien a spodného chrbta. Cítili sa už po pár dňoch úplne fyzicky „dolámaní“. Po rozchodení sa to zlepšilo a snažili sa byť efektívni. Nestrácať čas balením a vyraziť čo najskôr. Mali so sebou varič aj plynové bomby.
„Celkovo sme prešli 61 vysokohorských sediel, z toho dvadsať ich bolo nad 5000 metrov nad morom a sedemnásť nad 4000 metrov. Veľa dní sme trávili nad 5000 metrovou hranicou. Za náročnú časť cesty považujem vplyv monzúnu Monta, kde sme mali veľa snehu a v noci bývali veľké mrazy. Aj mínus dvadsať stupňov. Nebezpečné boli snehové, ale i kamenné lavíny a okolo nás padali veľké kamene ako ľudská hlava,“ hovorí Michal. Dostať sa do sedla bolo veľké trápenie, ale výhľady pri vzostupe stáli za to. Pozerať sa z neho na druhú stranu boli vždy ako za odmenu. Vtedy z nich opadli všetky bolesti z ubolených nôh. Pochvaľujú si aj stretnutia s domácimi. „Hlavne Nepálci mi prišli ako prerastené deti šťastné len tým, že sú. Ich energia sa ľahko nasáva a o to ťažší je návrat do našich končín, kde sa na seba ledva usmejeme,“ tvrdí Sofia. S úsmevom spomínajú aj na moment keď prvý krát videli tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu. Mali od šťastia slzy v očiach.
Bez predýchania to nešlo
Na začiatku si Sofia vôbec neverila. U nás sú hory oproti Himalájam malé kopčeky. Tam sú všade prudké údolia a vysoké hory: „Nemala som predtým s dlhými trekmi žiadnu skúsenosť. Veľmi mi pomohla joga, ktorú dnes už aj učím. Aplikovala som teda plný jogový dych – dýchala som iba nosom.“ Sofia si pochvaľuje, že na prechode získala prirodzené sebavedomie. Netrasie sa jej pri mediálnych výstupoch hlas, pričom predtým mala pred nimi obavy.
„Samu seba som prekvapila oveľa viac než Miško mňa,“ usmieva sa sympatická študentka. „Ja mám problém zaradiť sa do zrýchleného európskeho štandartu. Pripadá mi to, že žijeme stále viac ako škrečky v koliesku. Bol som nedávno aj na pobyte v tme, kde som mal čas premýšľať a nič iné nerobiť. Predsa len sú to dva extrémy – byť sám so sebou v horách a žiť v každodennosti v našich podmienkach a systéme,“ vysvetľuje vášnivý cestovateľ. Ťažko sa mu zvykalo na uponáhľanosť. Ich mozog bol zvyknutý na to, že prešli denne pár kilometrov a mali len krátke konverzácie.
Dokument o odpade
Z celého himalájskeho dobrodružstva vznikne celovečerný film, ktorý sa snáď dostane do kín aj na Netflix. V pláne je aj dokumentárny film o odpade v Himalájach. „Z predošlých skúseností z ázijských miest sme predpokladali, že práve tam je najväčší problém s odpadom. Žiaľ sme prišli na to, že sa priamo týka aj Himalájí. Priamo v najvyšších horách sa nachádzajú haldy odpadu. Stretávali sme sa s ním dennodenne a trápil nás natoľko, až nás vyburcoval k myšlienke o realizácii dokumentu. Režírovať si ho chceme samy a budeme radi ak sa nám podarí zohnať aj sponzora na uhradenie časti nákladov. Tému považujeme za skutočne dôležitú vzhľadom na budúcnosť ďalších generácií,“ tvrdí Michal.
Takisto plánujú napísať knihu. „Čaká nás aj veľké česko-slovenské turné po viacerých mestách,“ dodal. Dvojica po veľkom treku prehodnotila aj niektoré pohľady na svet. Odporúča vycestovať a nasať aj inú atmosféru než tú, čo poznáme z komfortu. „Dá sa žiť aj s málom, vytvárať si svoj vnútorný pokoj a pestovať si potrebný nadhľad. Nebojte sa snívať,“ uzatvára pár.
Michal Tlelka pochádza z Rakovej, 10 rokov učil na základnej škole v Bratislave. So svojimi žiakmi prešiel v roku 2021 Cestu SNP. Je vášnivým cestovateľom, odhadom prešiel viac ako 70 krajín sveta – peši, na bicykli alebo stopom. On ako prvý v histórii súvisle prešiel Great Himalaya Trail – od Nanga Parbat po Kančendžongu (3 616 km). Jeho priateľka Sofia sa stala prvou ženou na svete, ktorej sa podarilo prejsť priamo skrz Himaláje, od pakistanskej hranice až po Kančendžongu (3282 km).
Foto: archív M. T.
