Rodina Pavlíkovcov vytvorila na Slovensku raj čili papričiek. Ich cesta viedla od kvetináčov na parapete po obrovské pole za domom vo Veľkom Kýre. Dnes sa sympatickí manželia Majka a Radko tešia hojnej úrode a svojím pestovateľským zanietením inšpirujú mnohých.
Ich rodiny pestujú zeleninu už od nepamäti. „Ako deti sme vyrastali v záhrade a popri hre jedným očkom sledovali rodičov i starých rodičov. Tam sme sa naučili pracovitosti, trpezlivosti a neskôr, keď už bolo treba pomáhať, sa tu kresala aj naša pevná vôľa,“ spomína pani Majka. Po vysokej škole zasadli do kancelárskych kresiel, no nevedeli v nich obsedieť. Chýbal im čerstvý vzduch, nebo nad hlavou.
Všetky cesty vedú domov
Vydali sa do sveta. Počas odbornej stáže v Paríži natrafili na nové, na Slovensku ešte neznáme odrody čili papričiek. „A tak nás myšlienka zaoberať sa pestovaním výnimočných odrôd čili papričiek vrátila späť – doslova na rodnú hrudu. Vymenili sme kancelársky „open-space“ (otvorený priestor poz. red.) za skutočný – ten pod holým nebom a naplno sme sa začali venovať farmárčeniu,“ dozvedáme sa od sympatickej rodinky.
Postupne sa rozrástla o nových členov – dnes majú Pavlíkovci tri deti, ktoré pomaly objavujú čaro ľudovej profesie, ktorej sa poctivo zasvätili rodičia. „Nebezpečná je nevedomosť. U nás je debata o papričkách na každodennom stole. Počujú historky z výroby, naše skúsenosti i zážitky s papričkami. Vidia nás jesť čili, vidia tie kropaje na čele z neho a občas i slzy v očiach. Majú k tomu rešpekt. Pýtajú si ochutnať tú najmenej pálivú, no najskôr sa trikrát presvedčia, či má naozaj len jednu čiarku na obale,“ hovorí starostlivo mama Majka.
„Farma si asi vyžaduje veľa vášho spoločne obetovaného času,“ poznamenali sme a pani Pavlíková nás „poopravila“: „To nie je obetovaný čas. To je súčasť nášho života. Robíme to s radosťou (úsmev). Nemáme pracovnú dobu. Sme neobmedzene v práci a zároveň neobmedzene na dovolenke. Je to uhol pohľadu.“
Čo rok, to výzva
Pavlíkovci ako každí pestovatelia narazia každoročne na nejaký nečakaný problém, s ktorým sa musia vysporiadať. „Mení sa klíma, pribúda škodcov a prirodzení predátori vymierajú. Snažíme sa prírode pomáhať, robíme, čo je v našich silách. No niektoré obdobia sú naozaj náročné,“ povzdychnú si. „Stále sa učíme, lebo príroda nás pravidelne skúša. No niet väčšej radosti, keď si naše deti odtrhnú uhorku či paradajku, utrú do trička a schuti zahryznú. Vtedy si vravíme, že to má zmysel,“ pochvaľujú si nielen oni, ale aj tri ratolesti.
Škodci nemajú šancu
Papričky na farme chránia prírodnými prostriedkami, no v prvom rade prevenciou. „Neustále sledujeme rastlinky a snažíme sa zakročiť hneď pri prvých príznakoch. Vtedy je ochrana najúčinnejšia. Používame najmä rastlinné výluhy a oleje a dravý hmyz ako prirodzených predátorov,“ dozvedáme sa.Najbežnejším škodcom sú vošky. „Nie sú nebezpečné, pokiaľ nedôjde k ich premnoženiu. A to nastáva najmä pri nedostatočnom množstve prirodzených nepriateľov. Tými sú napríklad lienky. Kedy ste naposledy videli lienku? Ak aj náhodou, tak je ich málo. Chemické postreky ničia všetko, čo im príde do cesty, preto ich nepoužívame. Naopak, snažíme sa vytvoriť vhodné podmienky pre biodiverzitu,“ vysvetľuje pán Pavlík.
Takmer vesmírny odev
Na zber papričiek nepotrebujú špeciálny odev. Avšak bez ochranných rukavíc sa nezaobídu. „Bez nich by sme silu papričiek cítili ešte aj na ďalší deň. Iné je to pri spracovaní. Vo výrobe používame rôzne druhy ochranného odevu, najmä ochranu tváre a rúk. Špeciálne pri mletí sušených papričiek používame ochranný skafander s celotvárovou maskou. A to už trochu pripomína vesmírny odev,“ smeje sa.
Pikantná vášeň
Keďže ide viacmenej o nepôvodný druh, najväčšou výzvou je pre Pavlíkovcov vytvoriť papričkám vhodné podmienky pre rast. „Pestujeme rôzne odrody, zaujímavé svojskou štiplavosťou, tvarom, farbou, chuťou či vôňou. Sledujeme aktuálne trendy vo svete, šľachtiteľov nových odrôd a producentov semien, pričom aktuálne novinky pridávame do nášho portfólia. Okrem veľmi pálivých odrôd máme aj menej či málo pálivé. Okrem hladkých, špicatých aj okrúhle, vráskavé. Okrem červených aj žlté, oranžové, biele, čierne, fialové či ružové. A okrem horkých aj sladké odrody, pripomínajúce ovocie, karamel či čokoládu,“ udivuje nás pán Pavlík. V ich portfóliu si tú svoju papričku nájde skrátka každý. Dokonca, v rôznych formách – od semien a priesad cez čerstvé plody až po spracované výrobky – pasty, zavárané pochutiny, dochucovadlá, sušené a mleté chilli, ale aj jej delikátnu omáčku.
Elixír, ktorý vás rozpáli
Keď sme sa pani Pavlíkovej opýtali, čo ich na tomto odvetví najviac priťahuje, dostali sme jednoznačnú odpoveď: „No, veď tá chuť papričiek! Milujeme pikantné jedlo. Od domácej klasiky až po ázijské špeciality. Už ako deti sme ujedali starým rodičom z taniera. Fascinovalo ma, ako si dedko roztláča feferónku vo vývare. Tie plávajúce semiačka som doslova neznášala, ale táááá chuť ma dostala! To som vtedy ešte netušila, že „vynájdem” Chilli Elixír, ale základ tam už bol,“ hovorí so zápalom – doslova. Dnes si už domáci vývar bez jej čili elixíru ani nevedia predstaviť. Nebol to však biznis z jedného dňa na druhý. „Odmalička som sa rada zvŕtala v kuchyni. Mojím vzorom bola moja mamička i babka, ktoré boli vynikajúce kuchárky. Zo školy sme upaľovali domov, čo dobré nám zase babka navarila. Asi som to teda zdedila, zamýšľa sa gazdiná.
Tajomstvo nie je v pikantnosti
Hoci milujú štiplavé, nie vždy to pri varení preháňajú. „Nejde totiž len o pálivosť. Tajomstvom je skôr nájsť to správne množstvo papričiek pre daný výrobok. Ani veľa – ani málo. Príliš veľa papričiek totiž prebíja chuť,“ poúča nás pani domu. Dozvedeli sme sa od nej tiež, že pravidelná konzumácia vedie k zvýšenej odolnosti na štipľavé.
Rozplačú aj tvrdých chlapov
Na záver nás uaujímalo, či majú Pavlíkovci nejaké príhody, keď z ich papričiek niekomu „šľahali z úst plamene“. „Tých je naozaj veľa. Pravidelne sa takéto situácie opakujú na sobotných trhoch v bratislavskej Starej tržnici. Aj tých najväčších ,tvrďasov‘, ktorých to vôbec nepáli, tam prezradí orosené čelo, červené líca, slzy v očiach či náhla chuť na čosi pod zub,“ smejú sa.Majú však v zásobe dobrý tip, ako najlepšie zahnať pálenie v ústach. „Kapsaicín je rozpustný v tukoch a v alkohole. Takže vykúpením môže byť hocijaký mliečny výrobok, niečo „mastné“ pod zub či štamperlík.“
Pavlíkovcov a ich čili nájdete bežne na sobotných trhoch v bratislavskej Starej tržnici.