Po ročnom pobyte v zahraničí prijal Dodo Kuriľák výzvu stať sa novou tvárou denného spravodajstva STVR. Návrat do verejnoprávneho prostredia vníma ako prirodzený krok, ktorý mu zároveň umožní žiť v pokojnejšom rytme. Precíznosť, skúsenosti i systémovosť si však so sebou prináša aj naďalej.
Dodo, čo vás motivovalo prijať výzvu a prestúpiť do STVR, kde budete moderovať Správy počas dňa?
Po roku cestovania po rôznych krajinách prišla táto príležitosť a je to pre mňa návrat do tejto televízie. V Slovenskej televízii som kedysi začínal. Zároveň zavážilo aj to, že posledné roky, počas môjho pôsobenia v inej televízii, som musel vstávať veľmi skoro ráno a momentálne to vyzerá tak, že toto už nebudem musieť absolvovať.
Ako vnímate rozdiel medzi prácou v komerčnej televízii a vo verejnoprávnom médiu, akým je STVR?
Ak nehovoríme o zábave, ale primárne o spravodajstve, je to absolútne rovnaké – cieľom je informovať ľudí. Možno sa ten výstup líši formou, ktorú daná televízia ponúka, ale výsledok je podľa mňa absolútne rovnaký. Informovať čo najobjektívnejšie a najlepšie. To bude mojou úlohou aj naďalej.
Máte za sebou vyše šesť rokov živého ranného vysielania. Ktoré zručnosti z tohto obdobia sú pre vás kľúčové aj na novej pozícii v STVR?
Tých skúseností mám veľmi veľa, keďže v médiách som začal pôsobiť už v roku 1997. Je ťažké špecifikovať, ktorá skúsenosť mi čo dala, či už hovoríme o televízii alebo o rádiu, lebo každý deň v médiách prináša niečo nové. Myslím si, že všetky skúsenosti určite využijem.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že „milujete systém“ – napríklad každý týždeň v stredu polievate orchidey. Pomáha vám táto disciplína aj v práci?
Mne nie, ale orchideám to veľmi pomáha a určite to odporúčam. (smiech) Systém v starostlivosti o niečo alebo niekoho je samozrejme skvelý, ale striktný systém v práci, špeciálne v spravodajstve, by asi bol skôr brzdou. Táto práca totiž vždy prináša niečo nové.
Čo podľa vás tvorí verejnoprávny rozmer spravodajstva v praxi – a ako ho chcete preniesť do svojich vstupov?
Myslím si, že ten cieľ, či už vo verejnoprávnej alebo v komerčnej televízii, by naozaj mal byť rovnaký, a to je informovať čo najlepšie.
Ste známy tým, že ste detailista. Kde sa podľa vás končí precíznosť a začína perfekcionizmus, ktorý môže brzdiť?
Detailista asi som. Nemám ale umiestnené predmety na pracovnom stole v sektoroch A1, B3 a tak podobne. Tak ďaleko nie som, ale myslím si, že to je ten limit, túto čiaru by nemal prekročiť ani perfekcionista. A tam, verím, nesmerujem.
Zažili ste množstvo nečakaných situácií v priamom prenose. Viete sa s divákmi podeliť o najpamätnejšiu a možno nejaké poučenie z nej?
O konkrétnom poučení hovoriť nebudem, ale, samozrejme, človek by mal zvážiť čo povie, alebo svoje pocity najprv spracovať, a potom to pustiť von. Pretože niekedy, aj keď to možno myslí dobre, tak to nemusí dobre vypáliť.
Čo vám na slovenskej mediálnej scéne aktuálne najviac chýba?
Pokiaľ ide o komerčné médiá, v niektorých rádiách mi chýba prirodzenosť, inde možno trochu viac pokory. U väčšiny moderátorov v STVR práve toto nachádzam a veľmi sa mi to páči. Musím však povedať že ja osobne som mal na kolegov aj šéfov v médiách, kde som pracoval veľké šťastie.
V jednej relácii si bral divákov na výlety po svete. Ktorá krajina ti doteraz najviac učarovala a prečo?
Veľmi sa mi páčilo v Južnej Kórei a v Japonsku, pretože majú úplne iné zvyky, iné jedlá a iné správanie. Spoločnosť tam funguje úplne inak. Špeciálne mladí ľudia a starší ľudia majú isté pravidlá, ktoré dodržiavajú, a to sa mi páči. A z iných krajín napríklad Kanada, pretože tam som chodieval posledné roky a tam ma veľmi oslovila uvoľnenosť ľudí. Ich priamosť a prirodzenosť.
Ste rodákom z Košíc, no veľa cestujete. V ktorom meste by si ste si vedeli predstaviť stráviť aspoň rok a moderovať odtiaľ?
Asi Mexico City. V Mexiku som bol dokonca niekoľkokrát a Mexico City je veľmi pestrofarebné, živé mesto a vždy, keď tam človek príde, tak tam objaví niečo iné.
Okrem moderovania ste aj spevákom a boli ste dlhoročným členom Bratislava Hot Serenaders; spolupracovali ste aj s Ivanom Táslerom. Ako sa hudba prelína s vašou prácou v spravodajstve?
Hudba a práca v spravodajstve u mňa veľmi súvisí, pretože vždy pred vysielaním si robím jazykové cvičenie a zároveň pracujem aj na hlasivkách. Zvyknem sa rozospievať. A napriek tomu, že v Bratislava Hot Serenaders už teraz nepôsobím, tých devätnásť rokov bola celkom dlhá doba, spievanie mi však zostalo a mám s tým ešte do budúcna nejaké plány. Ale momentálne sa chcem sústrediť na prácu v spravodajstve.
Vieme, že vás baví interiérový dizajn a prerábanie bytov. Aké bolo vaše posledné vylepšenie a čo vás na ňom najviac tešilo?
Rád skúmam aktuálne trendy alebo možnosti a mám v hlave nejaké veci, ktorý by sa dali vylepšiť, ale momentálne je to na vedľajšej koľaji.
Angažujete sa aj v charite. Je niečo, čo by ste radi rozbehli práve cez STVR?
Myslím si, že je veľmi dôležité myslieť aj na tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Bol som súčasťou viacerých projektov. Vždy sa rád zúčastňujem benefičných podujatí, či už ako dobrovoľník alebo ako moderátor bez nároku na honorár. Tieto stretnutia sú potom o to srdečnejšie. Vždy si potom človek povie, že možno sa netreba brať až tak vážne alebo si uvedomí, že situácie, v ktorých sa denne nachádza, nie sú až natoľko vážne, ako zažívajú iní ľudia. Preto ak bude možnosť zapojiť sa do takéhoto projektu STVR, veľmi rád sa pridám.
foto: STVR
