Po letnej pauze priniesol megahit Dunaj, k vašim službám na obrazovky siedmu sériu s množstvom nových tvárí, ktoré rozprúdili dej, a tak sa tvorcom opäť podarilo udržať diváka v napätí. Karty zamiešali najmä postavy Júlia, Magda a Horst. Čo nám o nich prezradili ich nositelia?
PODVODNÍČKA JÚLIA / Simona Kollárová
Diváci sa musia rozhodnúť, aké pocity zaujmú v prípade Júlie. Na jednej strane pôsobí ako dobráčka, no už vieme, že hrá na dve strany. Ako sa vám darí udržať túto dvojakosť jej charakteru?
Divákom bola najskôr vyobrazená žena, ktorej identita je veľmi pochybná a až príliš spĺňa vzorce dokonalej nevesty. Neskôr vyšlo najavo, že je na svoju pozíciu dosadená, aby sledovala rodinu Kučerovcov, zisťovala informácie, získala si ich dôveru a tým aj podiel v obchodnom dome Dunaj. K získaniu dôvery jej pomáha syn Petrík, ktorého si všetci veľmi obľúbili. Baví ma na nej práve to, že dôvody jej konania nie sú odhalené, nikto nepozná Júliinu motiváciu. Snažila som sa premýšľať tak, ako by som sa cítila ja v tejto situácií a za daných okolností. To mi prinášalo veľmi zaujímavý pohľad, občas som sa v koži Júlie cítila naozaj nepríjemne a v istých situáciách by som sa najradšej prepadla pod zem. Klamať o takých vážnych veciach a zároveň sedieť pri spoločnej večeri s tými istými osobami s úsmevom na perách je jednoducho situácia, v ktorej sa nachádzať je neuveriteľne nepríjemné. No Júlia má pre svoje konanie silnú motiváciu. Škoda, že sa v tejto chvíli nemôžeme o nej pobaviť komplexne. Zostáva ešte zopár tajomstiev, ktoré vám budú postupne odhalené…
Júlia je prefíkaná a tajnostkárska, takže tvorcovia potrebovali herečku, ktorá sa dokáže zhostiť tejto šibalskej úlohy. Niekde som čítala, že ste raz zamkli učiteľku v kabinete! Je to pravda?
Priznávam, je to tak. Zvonka kabinetu bol kľúč, a tak mi napadlo, že by to mohla byť veľká zábava. Netušila som, že po vinníkovi budú pátrať, našťastie ma nikto nikdy z ničoho nepodozrieval (smiech). To bola moja výhoda. Avšak Júliine dôvody pre tajomstvo sú z iného súdka. Nerobí to pre zábavu ani z rozmaru. Inšpirovala som sa skôr situáciami, keď som musela vo svojom živote urobiť rozhodnutia, ktoré by som prirovnala k nutnosti „prežiť“.
V seriáli si obliekate dobové kostýmy a tomu prispôsobenú celkovú vizáž. Čo hovoríte na módu štyridsiatych rokov?
Nikdy predtým som nemala na sebe oblečený kostým z tejto doby. No akoby som sa ním okamžite preniesla do minulosti. V porovnaní s dnešnou ležérnou módou, ktorú preferujem, mi kostým dodával istú upätosť a nútil ma k lepšiemu držaniu tela, k menším gestám. Omnoho jednoduchšie sa mi v ňom dostávalo do postavy.
Ako sa vám hrá po boku takých osobností, ako sú Zdenka Studenková a Emil Horváth? Bolo niečo, čo vás počas nakrúcania prekvapilo alebo zanechalo hlbší dojem?
Je príjemné stretnúť na pľaci staršiu generáciou hercov, ktorí vás dokážu prijať a správajú sa k vám ako k rovnocennému kolegovi. Toto je pre mňa z hľadiska ľudskej stránky nesmierne inšpiratívne a vzácne. Aj ja chcem v budúcnosti k mladším kolegom pristupovať s rovnakou úctou.
Ešte pred VŠMU ste študovali kynológiu. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu presedlať na herectvo?
Vždy tvrdím, že som prešla z kynológie prešla na herectvo úplne prirodzene. Som typ človeka, ktorého bavia naozaj rôzne veci. Častokrát so sebou vôbec nesúvisia a už vôbec do seba nezapadajú, no mne to všetko dáva zmysel. Ráno venčím v zablatených gumákoch psy a o necelú hodinu si obliekam pekný kostým a sedím v maskérni (úsmev).
Využívate skúsenosti z kynológie aj dnes?
Kynológia je dnes pre mňa už len hobby, aj keď psy sú dôležitou súčasťou môjho života, a považujem za dôležité šíriť myšlienku lásky a zodpovednosti voči živým tvorom. Svoje skúsenosti so psami by som dokázala využiť aj v herectve, na rolu vojačky psovodky netrpezlivo čakám (smiech).
POMOCNICA MAGDA / Monika Szabó Horváthová
Magda vystupuje nenápadne a nie je vždy jasné, čo si myslí, no tým viac dokáže v zlomových situáciách prekvapiť. Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu na uchopenie jej charakteru?
Nikde konkrétne. Dostala som do rúk jej charakter, o ktorom sme sa detailne porozprávali s režisérom. Spoločne sme nastavili jej črty a s prichádzajúcim textom sa ju už len snažím psychologicky naplniť. Myslím si, že práve tá neistota, ktorá z nej vyžaruje, je vlastne zámer autorov.
Stvárňuje ženu v domácnosti. Udivuje ma, že aj keď len zametá v kuchyni, má na sebe šaty a lodičky, na perách rúž.. My bežné ženy pri upratovaní vyzeráme trochu inak, čo poviete? Ako tento prístup k ženskosti vnímate vy?
Magda je z chudobných pomerov, prišla do deja doslova s jedným kufrom, jedným klobúčikom a jedným baloňákom. Ak si to začnete pozornejšie všímať, tak zbadáte, že tam striedam maximálne tri kostýmy. Ale áno, je vždy pekne upravená, aj keď len pomáha v domácnosti. Myslím, že v tomto prípade je tak nastavený celý seriál. Dunaj je skrátka pekný, pristane každému hercovi bez výnimky (úsmev). No je aj pravda, že v tejto roli sa cítim doposiaľ najženskejšie (úsmev).
Vy sama o seba tiež krásne dbáte. Dodržiavate špeciálnu stravu, máte vyrysované brucho, ako možno vidieť na vašich instagramových príspevkoch z leta a štýlovo sa obliekate. Bolo to tak vždy, alebo ste mali v živote aj obdobie, keď ste na seba trochu „zanevreli“?
Kazďú jeseň si takzvane doprajem. Nie som na seba až taká prísna ako počas teplého obdobia. Leto je totiž pre mňa vždy veľká motivácia. Po zime začiatkom jari si nastavujem tvrdý režim. Takže teraz v tomto momente u mňa vypracované brucho rozhodne nenájdete (smiech). Snažím sa však udržať si zdravú stravu podľa vlastného jedálnička, no okrem toho sa viem pekne utrhnúť z reťaze (smiech), teda až do najbližšej jari…
Nateraz to vyzerá tak, že Magda vo Viliamovi vidí skutočného muža, city jej však nie sú opätované. Poznáte takú životnú situáciu na vlastnej koži?
Nikdy som sa neocitla v pozícii odmietnutej ženy. Takže vlastnú skúsenosť nemám. No viem si predstaviť, že je to veľmi zúfalý a ponižujúci stav, pretože to nedokážete nijakým spôsobom zmeniť. Musí to spôsobovať šialenú dieru na hrudi.
Magda vie ako ísť na Ondríka. Čo u vás doma funguje na dcérky, keď neposlúchajú?
Keď sa na Dunaj dívame spolu s mojím mužom a bežia tam práve tieto scény s Ondríkom, Dominik vždy zahlási: „Ako by som ťa videl doma s dievčatami. Žiadny rozdiel (smiech)“. Materstvo ma za tých pár rokov naučilo božej trpezlivosti (úsmev). Naša výchova má základy postavené na komunikácii. A skutočne to teraz s odstupom času veľmi vnímam, ako nás to pri rôznych konfliktoch podržalo.
NACISTA HORST / Ján Bakala
Z obrazoviek si vás môžeme pamätať ešte v moderátorskej pozícii šoubizovej relácie. Potom ste na nejaký čas zmizli, zdalo sa že ste zanevreli na médiá. Čo bolo za tým?
Nebolo za tým nič vínimočné ani negatívne. V danom moderátorskom kresle som sa necítil „doma“ (úsmev).
Až po rokoch ste sa ukázali v úplne inom postavení – hereckom. Čo sa vo vašom živote dialo medzi časom?
Pracoval som hlavne na svojom osobnom rozvoji, našiel som svoju životnú lásku, po pracovnej stránke som moderoval a príležitostne hral.
V Dunaji síce hráte negatívnu postavu, no každý človek, aj záporák, má svoje citlivé stránky. Tou vašou sa nateraz zdá byť Lena. Chce Horst Lenu len ako ďalšiu trofej v živote alebo mu môžeme veriť, že mu táto žena úprimne učarovala?
Vidím, že sú okolo toho rôzne polemiky (úsmev). Nebudem divákom kaziť chvíle „rozpravy o možných scenároch a neprezradím jeho skutočný zámer.
Ako ste sa pripravovali na postavu tvrdého nacistu, kontrastu k vašej osobe?
Mám rád vojnovú tematiku vo filmoch. Mojou konkrétnou inšpiráciou pre Horsta Grabeho je Hans Landa z filmu Nehanební bastardi od Quentina Tarantina.
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že vaša rola má byť nadradená postave, ktorú stvárňuje Janko Koleník, bol to pre vás tlak, aby ste takému profíkovi ako začínajúci herec dokázali sekundovať?
Vyborne ste to vystihli, mal som ohromnú trému (smiech). Na moje šťastie je Janko Koleník veľký profesionál a ešte srdečnejší človek. Podržal ma, zároveň m pomohol nasmerovať moju postavu tak, aby to fungovalo.
V čom je podľa vás adaptácia dobového scenára ťažkej tematiky pre diváka prínosná? Prišiel podľa vás seriál na obrazovky „v tom správnom“ čase?
Pre mňa nie je nič horšie na svete ako násilie, a vojna je jeho najstrašnejšia forma. Historické vzorce sveta sa cyklia – bola pandémia, po nej kríza, po nej vojna. Vidíme, že v mnohých krajinách vyhrávajú ultrapravicové strany, a aj v seriáli Dunaj k vašim službám môžu diváci vidieť, kam takéto rozhodnutia smerujú. Pevne verím, že sa ľudstvo poučí a tento cyklus zmeníme, aby dnes zúriace konflikty neprerástli do ďalšej svetovej vojny, ktorá by mohla byť aj tá naša posledná.