V komornom priestore TICHO a spol. vznikla inscenácia, ktorá nepotrebuje veľké efekty ani okázalé divadelné gestá, aby zasiahla diváka priamo do srdca. Monodráma Všetky úžasné veci od britských autorov Duncana Macmillana a Jonnyho Donahoe patrí k titulom, o ktorých sa nehovorí len po predstavení cestou domov, ale ešte dlho po ňom.
Príbeh muža, ktorý si od detstva zapisuje všetko krásne a obyčajné, čo robí život hodným žitia, je na prvý pohľad jednoduchý. Za touto jednoduchosťou sa však skrýva mimoriadne citlivá výpoveď o depresii, rodinných traumách aj o sile malých radostí. Hlavný hrdina vyrastá v tieni matkinej psychickej bolesti a pokusov o samovraždu. Ako dieťa preto začne vytvárať zoznam „úžasných vecí“, ktorými ju chce presvedčiť, že život má zmysel. Zmrzlina. Pes. Pesničky v rádiu. Smiech. Prvé zaľúbenie. Maličkosti, ktoré si človek často prestane všímať.
Sila inscenácie
Neponúka lacný sentiment ani ťaživú psychologickú drámu. Naopak. Divákov odzbrojuje humorom, spontánnosťou a civilnosťou. Smiech tu nie je únikom pred bolesťou, ale spôsobom, ako ju zvládnuť. Veľkú zásluhu na tom má Miro Noga, ktorý nesie celé predstavenie s obdivuhodnou ľahkosťou. Jeho výkon pôsobí prirodzene, nenútene a mimoriadne ľudsky. Nepretláča emócie nasilu, o to silnejšie však fungujú. Dokáže byť v jednej chvíli ironický a v ďalšej dojímavo zraniteľný. Publikum si získava bez hereckých exhibícií, len čistou prítomnosťou a autenticitou. Režisér Robo Horňák stavil na blízkosť herca a diváka, čo sa ukazuje ako mimoriadne účinné. Inscenácia žije z kontaktu s publikom, ktoré sa prirodzene stáva jej súčasťou. Každé predstavenie je preto trochu iné, spontánne a živé. Divák nemá pocit, že sleduje hotový produkt, ale že je priamo pri vzniku intímnej spovede.
Nie je náhoda, že predstavenie sa v TICHO a spol. dočkalo už približne stovky repríz a pravidelne vypredáva hľadisko. Úspech zaznamenalo aj mimo domovskej scény, či už na Kultúrnom lete v Bratislave, Zámockých hrách zvolenských alebo na Festivale monodrám v Trenčíne. Najbližšie môžete predstavenie vidieť 8. júna. Inscenácia neprináša veľké životné pravdy ani jednoduché odpovede. Len nenápadne pripomína, že aj v najťažších chvíľach existujú veci, pre ktoré sa oplatí zostať. A práve preto patrí k predstaveniam, ktoré človek neodchádza len „vidieť“, ale najmä precítiť.
Foto: archív divadla Ticho a spol