16. januára nás vo veku 90 rokov navždy opustil akademický sochár a reštaurátor Milan Greguš. Akademický sochár patril k najvýznamnejším slovenským reštaurátorom, sochárom a šperkárom. Zanechal po sebe množstvo vzácnych zreštaurovaných pamiatok, plastík, reliéfov a unikátnych šperkov.
Narodil sa 19. septembra 1934 v pohorí Javorníkov v osade Greguše. Najskôr sa vyučil za rezbára v Rajeckých Tepliciach. V štúdiu rezbárstva pokračoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave študoval odbor Sochárstvo a od štvrtého ročníka aj na novozriadenom odbore Reštaurovanie sochárskych umelecko-historických pamiatok pod vedením prof. Karola Veselého. V roku 1962 ukončil štúdium na VŠVU ako prvý sochár-reštaurátor na Slovensku.
Celý život zasvätil sochárskej, reštaurátorskej a šperkárskej tvorbe. Pričinil sa o záchranu mnohých významných pamiatok na Slovensku, napríklad gotického oltára v Krigu, paláca De Pauly v Bratislave na Michalskej ulici, stredovekého meštianskeho domu na Klariskej 3, známeho ako Dežmár, plastiky Immaculaty na veži Starej radnice, barokového oltára rímsko-katolíckeho kostola v Sološnici, gotickej Madony z Podkoníc z roku 1500, a mnohých architektonických a sochárskych pamiatok v Kremnici,v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, v Novej Bani a inde.
V roku 1968 začal reštaurovať pamätník Bradlo, ale práce sa z politických dôvodov prerušili. V reštaurovaní Bradla pokračoval v 90. rokoch. Vytvoril mnoho výnimočných reliéfov a plastík, napríklad pre sobášnu sieň v Považskej Bystrici, Dom kultúry v Detve, sobášnu sieň v Novej Bystrici, interiér aj exteriér Domu kultúry v Makove, Virologický ústav Slovenskej akadémie vied na Patrónke v Bratislave. Na počesť pôsobenia generála M.R.Štefánika vo Francúzsku bola v roku 1992 slávnostne osadená jeho pamätná doska z bronzu na starom observatóriu v Chamonix a tiež na Mont Blancu.
Pre expedíciu Františka Keleho na Severný pól vytvoril pamätnú plaketu s textom a menami účastníkov expedície, ktorú osadili v oblasti severného pólu. Výnimočné postavenie v jeho tvorbe mal od začiatku 70. rokov aj autorský šperk. Spoločenské aktivity V 70. a 80. rokoch pôsobil ako pedagóg na SŠUP v Kremnici a získal plaketu J.A.Komenského. V rokoch 1984-89 bol predsedom Klubu výtvarných umelcov a architektov na Slovensku, so sídlom v budove UBS na Dostojevského rade 2 v Bratislave, v roku 1989 sídlo založenia VPN. V roku 1998 navrhol obnoviť činnosť najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku – UBS. Myšlienku realizovali 21.3.1990 (70 rokov po jej založení).
Stal sa prvým vicestarostom a neskôr starostom obnovenej UBS. Bol spoluzakladateľom Kysuckej galérie v Čadci-Oščadnici. Bol zakladajúcim členom Združenia šperkárov – AURA na Slovensku. Bol zakladajúcim členom Spoločnosti M.R.Štefánika v Brezovej pod Bradlom, zapísaný v pamätnej knihe mesta Chamonix. Bol členom Mineralogickej a paleontologickej spoločnosti SAV v Bratislave. Bol členom SVU v Bratislave. Bol čestným členom Komory reštaurátorov a Spolku reštaurátorov. Bol zakladajúcim členom výtvarného odboru Matice Slovenskej. Vo filme Vyskúšal si aj rolu herca vo filme. V roku 1972 ho pri náhodnom stretnutí požiadal režisér Vido Horňák, aby hral hlavnú postavu Ondreja v jeho celovečernom filme S Rozárkou podľa novely Vincenta Šikulu. Neskôr si zahral aj v ďalšom filme Vida Horňáka Pani Heléne postavu maliara Goroňského popri Jane Brejchovej, Ivanovi Mistríkovi a ďalších.
Pri natáčaní filmu bol aj odborným poradcom režiséra v oblasti umeleckých rekvizít a autenticity renesančného prostredia. Počas štúdií spolupracoval pri nakrúcaní dokumentárneho filmu Balada v dreve o ľudovej plastike v réžii M.Slivku. Odborne spolupracoval na dokumentárnom filme o Majstrovi Pavlovi z Levoče. Napísal scenár pre dokumentárny film o prameňoch Kysuce a paleontologických nálezoch v pohorí Javorníkov pod názvom Vôňa dedovizne.
Posledná rozlúčka s akad. sochárom Milanom Gregušom sa uskutoční 24.januára o 12.00 na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.
autorka: Zuzana Šujanová Gregušová
