„My chlapi – čipkári nie sme takí ,,ukecaní“ ako ženy – čipkárky, a viac toho urobíme,“ povedal v istom rozhovore Matej Pisca. Nuž, viete si predstaviť, čo potom nasledovalo od ženského pokolenia. Matej mal čo robiť, aby z toho „vykorčuľoval“.
Matej Pisca je mladý muž z Krakovian, čo je dedina v okrese Piešťany, a už sedem rokov sa venuje pre mužov ozaj nezvyčajnej záľube. Paličkuje, pletie čipky. Áno, normálne si pred seba položí ten známy valec, napichá špendlíky, omotá nite na paličky a pustí sa do tej jemnej práce. „Keď som bol malý, moja mamina založila klub paličkovanej čipky u nás, v Krakovanoch. A, pravdaže, aj ja som skúsil toto krásne remeslo. Ale iba na krátko. K paličkovaniu som sa znova dostal, keď som sa vrátil z Londýna,“ vysvetľuje Matej. Ako vidno, tradícia čipkovania tak prešla z matky na syna. No, nebola to priamočiara cesta. Matejovým snom bolo stať sa hercom alebo režisérom. To mu však nevyšlo, a tak vyštudoval agroturistiku na Strednej odbornej škole v Rakoviciach. Po škole jeho cesta viedla do spomínaného Londýna. Pôvodne tam chcel len stráviť leto, no jeho pobyt sa predĺžil skoro na osem rokov. Pracoval v hoteloch a posledné roky v šalátovom bare ako asistent manažéra. „Keď som sa vrátil z Londýna, chodieval som pravidelne otvárať naše rodinné múzeum, kde sa stretávajú čipkárky. Mama totiž medzitým u nás v Krakovanoch založila múzeum. Ako som tak sedával pri čipkárkach, preopakoval som si základy paličkovania. Postupne ma jedna z nich – pani Olinka, ktorá našu čipku ovláda najlepšie, začala zaúčať do tajov výnimočnej babkovej paličkovanej čipky. Je na celom svete výnimočná a unikátna a vravelo sa jej aj krakovianska čipka,“ ozrejmuje Matej. Paličkovaná babková čipka je druh čipky, ktorý je rozšírený na dolnom toku rieky Váh, na jeho pravej strane. Pôvod má v tylovej čipke, pričom bielu tylovú čipku začali tunajší obyvatelia prispôsobovať odevu s pestrofarebnými výšivkami.
Malá krajina, veľa čipiek
„Pravdaže, nie všetko išlo rýchlo a párkrát letel valec s paličkami do kúta. Napriek tomu sa teším, že som pri čipkovaní zostal a venujem sa mu dodnes. Samozrejme, že mám najradšej práve tú našu krakoviansku, ale rád paličkujem aj tylovú čipku z Krajného,“ uvádza mladý muž. Ako dodáva, Slovensko má veľa druhov čipiek, čo je úžasné na takú malú krajinu. Najviac to vraj vidieť na zahraničných festivaloch, kde sa dajú porovnať čipky z jednotlivých krajín. „My, slovenskí čipkári, sme výnimoční, pletieme naozaj originálne čipky,“ vraví hrdo.Matej je už aj regulárnym členom Občianskeho združenia Bábence, ktoré v obci funguje ako miesto, kde sa schádzajú tunajšie čipkárky. „Raz som v jednom rozhovore pre rozhlas povedal, že my chlapi – čipkári nie sme tak ,,ukecaní“ ako ženy – čipkárky a viacej toho spravíme. Pravdaže, boli na to hneď reakcie a mal som čo vysvetľovať. A nedávno sa mi podarilo ďalšie faux pas – naše čipkárky z klubu Bábence som označil za hlučné. Ospravedlňujem sa za to. Všetky čipkárky veľmi ľúbim,“ uvádza Matej Pisca.
Kamarátom vyrazil dych
Takáto nezvyčajná záľuba vyvoláva u jeho rovesníkov prekvapenie a otázky.
Keď bol na prvom čipkárskom festivale v Prešove, kamarátka sa ho spýtala, čo „vie s tými babkami“ robiť“? Teda, ako to, že s nimi dokáže tráviť čas? Matej však čipkárky uznáva a ich spoločnosť má rád. „Nikdy sa mi nikto do očí nesmial, že paličkujem. Keď to robia za chrbtom, je to ich problém. Skôr mám pocit obdivu od mojich kamarátov. Mňa moje hobby baví a je to pre mňa veľký relax. Čipke vďačím aj za možnosť spoznávať a stretať mnoho skvelých ľudí,“ konštatuje Matej. Ale, takpovediac pre istotu, urobil jedno opatrenie – na sociálnych sieťach si založil dva profily. Aby neobťažoval svojich kamarátov fotkami o paličkovaní, má svoj súkromný profil – bez čipiek. A ten druhý je už vyslovene čipkársky. Keď je reč o mužoch a paličkovaní, treba povedať, že v minulosti to nebolo nič zvláštne. Pleteniu čipiek sa venovali hlavne v zime, keď nemali inú prácu. „Aj v súčasnosti je mužov – čipkárov viac. Musím však spomenúť hlavne pána Víťazoslava Mišíka, ktorý pochádzal z Piešťan a venoval sa paličkovanej čipke. Za pár rokov svojho pôsobenia uplietol veľké a nádherné diela. Som rád, že jeho potomkovia sa každoročne zúčastňujú festivalu a vždy sú nápomocní, keď chceme jeho diela vystaviť,“ prezrádza Matej.
Učí aj Španielov
Čipkárske umenie odovzdáva mladšej generácii už aj samotný Matej. „Učil som paličkovať deti u nás v základnej škole. Veľmi ma to napĺňalo. Teším sa, že niektorí pri tom zostali a stále paličkujú. Napríklad môj žiak Dávid stále paličkuje a ide mu to vynikajúco. Som na neho veľmi hrdý. Aktuálne sa venujem učeniu paličkovanej čipky vo svete. Našu krakoviansku čipku som učil v Estónsku, on-line v Amerike či v Španielsku, kde majú momentálne o našu paličkovanú čipku veľký záujem,“ podotýka Matej Pisca. Každoročne usporadúva Festival paličkovanej čipky, kde prichádzajú hostia z celej Európy. Tu sa mu ohromne zíde angličtina, v ktorej sa zdokonalil počas pobytu v Londýne. A aby toho nebolo málo, založil OZ Paličkovaná čipka Slovenska, ktoré vydáva časopis Čipka Slovenska. Časopis zobrazuje naše tradičné čipky a dáva možnosť zoznámiť sa s krásou paličkovania obdivovateľom tradičnej kultúry na Slovensku, ale aj v zahraničí. „História paličkovanej čipky na Slovensku či v zahraničí je zaujímavá a vždy sa budú viesť dohady, ktorá kde vznikla. Mne je to tak trošku jedno, hlavne že je tu, a že sa ľudia môžu tešiť z toľkej krásy,“ poznamenáva Matej na záver.
Viera Mašlejová
Foto: M. P.
