Biely admirál Alexander Kolčak a ruská poetka Anna Timirojeva. Láska ich zaskočila celkom nepripravených, uprostred krvavej vojny „Bielych proti Červeným“. Bojovali s ňou, no márne. Oddane kráčali v jej mene temným údolím strachu a bolesti, ktoré ich zaviedlo do ničoty a smrti No nikdy to neoľutovali. Bola to viac než láska. Bol to ich osud…
Keď sa stretli, boli obaja zadní v inom a treba povedať, že aj v šťastnom vzťahu. Alexander bol veliteľom čiernomorskej flotily – admirálom. Nikto ale vtedy ešte, že tento charizmatický aristokrat sa napokon stane jednou z najtragickejších osobností nastávajúcich udalostí v Rusku. Bol ženatý so svojou prvou veľkou veľkou láskou Sofiou Omirovnov, ktorá mu porodila syna Rostislava.
Šťastie mladej rodiny prerušila prvá svetová vojna. Sofia v snahe ochrániť syna, odišla do bezpečia, kým jej muž zostal s pobaltskou flotilou v lotyšskom meste Libau, odkiaľ sa čoskoro presunuli do Helsínk. Tam hviezdila mladá a krásna Anna, manželka dôstojníka Sergeja Timireva. Anna bola skutočnou famme fatale, okrem fyzickej krásy oplývala aj nevšednou dušou a písala básne, ktoré v tom čase mali naozaj úspech. Jej muž si bol veľmi dobre vedomý, akým priam neskutočným čarom pôsobila na všetkých mužov, s ktorými sa stretla. No nežiarlil. Zatiaľ mu manželka dôvod na žiarlivosť nedala. Žili vo veľmi peknom a harmonickom vzťahu, spolu vychovávali syna Vladimíra. Všetko bolo tak ako má byť, až do pobytu v Helsinkách…
Stala sa jeho osudom
Nikto nevie, kedy a ako sa to stalo, no keď admirál Kolčak po prvý krát Annu srdce mu zovrela strašná úzkosť. Akési tušenie toho, že táto žena sa stane jeho osudom. Bolo to vzájomné. Obaja voči tomu dlho bojovali, no láska bola silnejšia a zvíťazila nad nimi.
Keď k posádke napokon pricestovala Sofia s malým synom už všetci vedeli, aká ľúbostná dráma sa tu odohráva, no všetci mlčali. Inteligentnej a milujúcej žene nebolo treba nič hovoriť. Už po pár dňoch aj ona pochopila, že srdce jej muža jej viac nepatrí… Spolu so synom ušla a nielen pred boľševikmi do Paríža.
Tragický koniec
Alexander Kolčak sa stal významnou postavou proti boľševizmu a postavil sa do čela Bielogvardejcov v krvavej občianske vojne. Anna Timirejova sa zamestnala v agentúre napojenej na Kolčakovo protikomunistické hnutie na Sibíri a šla s ním až na smrť. V decembri roku 1919 zajali Kolčaka Československí legionári, jeho ešte nedávni spojenci a vydali ho do rúk Irkutským boľševikom. Vymenili ho za svoj voľný pochod do Vladivostoku. Anna stála po jeho boku a nástojila na tom, že ho bude sprevádzať do zajatia. Predpokladalo sa, že ho prevezú do Moskvy, kde by ho čakal proces, no z obáv, že by ho mohli počas cesty bielogvardejci oslobodiť, sa rozhodli pre okamžitú popravu.
Ráno, siedmeho februára sa admirál Kolčakov postavil pred popravčiu čatu…
Anna, pre ktorú život stratil akúkoľvek cenu túžila umrieť s ním. No jej koniec ešte neprišiel. Po jeho smrti ju prepustili, ale už sa len potĺkala životom. Často bola zatvorená, neustále ju prenasledovali. Za sedemnásť mesiacov lásky zaplatila veľmi vysokú cenu – 37 rokov vo väzení, či v trestaneckých táboroch.Anna zomrela 31 januára v roku 1974 v Moskve. Pochovaná je na Vaganovskom cintoríne.
