Jana Hubinská ovplýva vzácnou trojkombináciou. Talentu, ľudskosti a pracovitosti. Je pre ňu prirodzené neustále pracovať a napriek tomu jej z tváre nemizne čarovný úsmev. „Stále si hovorím, že pubertu mám už niekoľkokrát za sebou, tak prečo neviem povedať nie? Neviem, asi ešte nechcem“
Stretávame sa v Dome umenia na Laurinskej ulici, kde spolu s ostatnými hercami a spevákmi učíte v rámci Muzikálovej akadémie spev-herectvo-tanec. Vďaka nej sa z detí postupne stávajú komplexní umelci a môžu zaujať nejedného režiséra či producenta. V čom vás táto spolupráca obohacuje?
Deti sú veľmi šikovné a nadšené pre vec. Keď sme pripravovali Vianočnú šou, zázraky sa diali na počkanie. Herectvo je okrem talentu, širokoobsiahle remeslo. Treba vedieť narábať s vlastným telom, mimikou, hlasom artikuláciou, učíme ich zvládať rôzne situácie a zamýšľať sa nad obsahom a významom textu.. . Už len hľadanie polohy tej ktorej postavy je v herectve samo o sebe tvorivý proces. Teší ma, keď som pri tom a vidím, ako na sebe pracujú a rozvíjajú svoj talent. Každoročne robíme nábor a musím povedať, že sa nám prihlásili naozaj veľmi šikovné deti.
Budú mať absolventi akadémie aj vystúpenie, kde môžu odprezentovať čo sa naučili?
Áno, v Dome umenia, ideme robiť hudobnú rozprávku Veveričky a v júni nás čaká jej premiéra. Prvé dotyky s javiskom si tak užijú všetky deti, ktoré chodia do muzikálovej akadémie. Aktuálne sa tiež niektoré predstavili na detskom predstavení „Snívaj s RDS“. Teraz máme prvý ročník tejto trojkombinácie – herectvo, spev a tanec. Hľadáme ten najlepší model. Pracujeme hravou formou a verím, že časom si budeme brať stále náročnejšie tituly. Máme veľmi veľa talentovaných detí od 6 do 17 rokov. Vládne tu entuziazmus a kreativita. Niektorí sú ešte maličkí, ale sú krásne hraví,
niektorí už majú svoje veľké sny a ambície, ale všetci sú si navzájom nesmierne inšpiratívni. Koncom apríla 27. a 28.4. organizujeme Medzinárodnú spevácku súťaž „Muzikálová hviezda“ kam sa vie ktokoľvek kto rás spieva prihlásiť. Zároveň robíme aj individuálne hodiny spevu a herectva na ktoré sa aj dospelí vedia prihlásiť. Taktiež sú úspešné naše dabingové kurzy a teambuildingy. Všetko info si viete pozrieť na www.rdsartgroup.sk
Pedagogické skúsenosti ste nabrali aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde ste spoluzakladali filmové herectvo. Bolo to v období, keď vaša vtedy šestnásťročná dcéra Sarah išla na strednú školu do USA..
Áno bolo to v roku 2008. Žila som vtedy roky medzi Prahou a Bratislavou, ale aby som sa nezbláznila, že jediné moje dieťa je na druhej strane sveta, tak som potrebovala naplno zamestnať myseľ a zobrala som aj ponuku ísť učiť filmové herectvo do Banskej Bystrice. Uchopila som to vlastne cez celú republiku. /úsmev/ Buď som natáčala v Prahe, alebo doma v Bratislave hrala v divadle, alebo študentom odhaľovala zákonitosti a inakosti filmového herectva. Bola som zamestnaná 20 hodín denne, každý deň inde a čas letel rýchlejšie. Moja dcéra zatiaľ preskočila tretí ročník a úspešne zmaturovala, vyhrala tenistku roka za stredné školy v Kalifornii a odohrala desať predstavení v muzikáli „Kráska a zviera“ Keď som prišla do USA na jej maturitu, bola som na ňu veľmi hrdá. Ale odvtedy prešlo už veľa rokov. Niekedy sa situácie akoby opakujú. Pred tromi rokmi som prijala ponuku ísť učiť na AU do Banskej Bystrice. Tento krát, muzikálový spev.
Zrejme sa zhodneme na tom, že v ťažších obdobiach práca človeka podporí?
Určite. Naša profesia je úžasná v tom, že vás pohltí celého. Keď pracujete na rozbore postáv, situácií či vzťahov, hľadáte aj v sebe inú osobnosť, nezostáva veľa času na vlastné problémy. Oni vás síce počkajú, ale v tej danej chvíli sú na moment preč. Keď mi je ťažko, pomáha mi práca.
Práve minulý rok ste prišli o milovanú mamu.
Keď mám veľa činností a povinností, nedovolia mi poddať sa smútku či bolesti. S maminou sme spolu prežili krásny naplnený čas a posledné štyri roky som sa o ňu dennodenne starala. Keď to už bolo veľmi smutné, prišla ponuka na postavu Matildy v seriáli Nemocnica, ktorá ma vytŕhala z ťažkých chvíľ. Mama mi chýba, chcem ju ísť pozrieť, alebo jej zavolať, ale….Hoci mamina odišla, v mojom srdci bude žiť naveky.
V období pandémie workoholici ako vy dosť trpeli. Čím ste sa zapodievali?
Pre mňa to bolo ako zlý sen. Divadlá, koncerty, všetko sa zatvorilo. Čas sa zastavil?! Začala som záhradničiť, prerábať chalupu a vrhla sa naplno na starostlivosť o maminu. Celý život sme mali nádherný vzťah, ale tie posledné roky života boli pre ňu nesmierne dôležité. Myslím, že viac som jej už nemohla ani dať. Každý by chcel asi zažiť to, čo som venovala svojej mame. Čas, lásku, silu ,smiech, oporu…
Ako ženu ma vždy zaujímalo ako vie herečka nechať herectvo doma? Kedy si vieme byť istý, že toto je reálna Jana Hubinská a nie iba úsek z nejakej postavy?
Počas skúšok je časť postavy stále kdesi s vami. Vidíte nejakú scénu na ulici a už sa vás to dotýka. Kým sa tvorí a príde premiéra, toto sa prirodzene deje. Objavujete cez ňu v sebe všetko možné. Po čase vaša postava nadobudne akúsi pevnú štruktúru a vám zasa vráti slobodu a seba (úsmev). Aj to je na herectve fascinujúce, je to nekonečný príbeh. Svojím spôsobom si prácu so sebou nosíme viac menej domov všetci. Prirodzená profesionálna deformácia. (úsmev).
V minulosti ste veľmi veľa pracovali a nežili zdravo, až vám to prinieslo ťažké zdravotné problémy. Ste už disciplinovanejšia a poučenejšia?
Nie. Ale každý jeden deň si hovorím, že pubertu mám už niekoľkokrát za sebou a prečo stále neviem povedať nie?
Mne ste ho práve povedali..
No vidíte, tak pomaly napredujem (smiech). Mať veľa práce je skvelé, ale fakt je, že s tým prichádza zlá životospráva, stresy… napriek tomu ma to baví a nechcem to veľmi ani meniť. Pravda je, že niekedy som naozaj vyčerpaná, asi viac z ľudí ako z práce a niekedy mám čo robiť, aby som vyhrala nad depkou…
Napriek tomu pôsobíte veľmi vyrovnane a pokojne. Je to teda v skutočnosti tak, alebo sa mýlim?
Myslím si, že som viac vyrovnaná než kedykoľvek v minulosti, ale asi to nie je so mnou veľmi jednoduché (úsmev). Môj život ma naučil byť rýchlejšou než rýchlou. Som zvedavá, mám veľmi veľa záujmov, snov, chcení… Väčšinou predbehnem všetko a všetkých. (smiech). Kým som sa v pandémii učila spomaliť a to teda bolo peklo, teraz mám zasa pocit, že sa všetko strašne rozbehlo. Asi by som chcela dohnať tie pandemické roky… Asi mám nazbieraných veľa plánov a hnevá ma, že zrazu všetko tak, ako by som chcela, nestíham….
Viete vy vôbec oddychovať?
Celý život som spávala štyri hodiny, ale teraz? Mi to akosi nestačí. Okrem toho zima je pre mňa smrtonosná pasca. Chcela by som byť medveď, zaliezť do brlohu a vyliezť s prvým slnkom. Max 10 dní na lyžovačke v horách a potom už do tepla. Moja dcéra sa práve vrátila z Bali. Vždy sme utekali v zime do leta, či už spolu, alebo každá po svojom. Keďže teraz sa mi zo škôl nedá ujsť, tak ja si tu pekne mrznem (úsmev).
Ste známa svojou motorkárskou vášňou. Potrebujete vo svojom živote adrenalín?
Asi áno. Moje úteky aj tie do sveta sú dobrodružné, či to bola Afrika, alebo ďaleký východ, Nepál, Anapurna, alebo 6000 kilometrov naprieč západnou Kanadou až na Aljašku. Sarah vtedy promovala na Belgickej univerzite. Prvotná idea bola ísť na motorkách. Nakoniec nás bolo viac a išli sme autom. Chvíľami to bol riadny adrenalín. Rada spoznávam krajinu, miestnych, zvyky a prekračujem hranice obyčajného turistického poznania. Keď sa na vás domáci usmejú, tak už viete, že je všetko v poriadku a prijali vás.
Máte ešte nesplnený cestovateľský sen?
Mám, strašne veľa. Afrika je nekonečne krásna, blízky východ, ale aj v tom ďalekom sú ešte nejaké výzvy. Proste na túto otázku je jeden život málo. (úsmev).
Realizujete sa pracovne ešte v niečom, o čom s čitateľmi nevieme?
Pracujem na nových úpravách, niektorých mojich starých skladieb. Možno z toho bude aj nový album, S Peťom Luhom a ďalšími hudobníkmi by som chcela urobiť zopár skladieb, nejaké duety a ďalší album. Túto sezónu aspoň jedno nové divadelné predstavenie. Napísala som knihu o našej ceste Kanadou, takže už len ju „vydať“. Mam už doma pekný scenárik do televízie, takže idem zasa trošku niečo točiť, doma aj v Prahe No proste teším sa, kým je to nekonečný príbeh. (úsmev).
Čo vás uzemňuje v tomto rýchlom tempe?
Najviac asi lozenie. Keď ste na skale, tak celý svet sa zastaví. Je to skvelý reset. Iba vy príroda čistý vzduch a niekto dolu, komu veríte, lebo má váš život tak trochu dosť v rukách…. Inak som celkom lenivec na cvičenie, ale telo je dokonalý geniálny stroj a ono si pamätá. No a tak napriek tomu, že 18násť mám už dávno za sebou, ešte je flexibilné a i keď už čo to niekedy pobolieva, stále funguje. Na jar si chcem dáť detox, celkom sa už na to teším. Hlavne buďme vždy pozitívne naladení a majme úsmev na tvári za každých okolností.
