Michaela Majerníková je pred kamerou doma. Cez víkendy sa zase prihovára poslucháčom z éteru. Práve rôznorodosť je to, čo ju aj po rokoch baví na herectve najviac. Najnovšie ju uvidíte v seriáli Výnimočná Nikol ako policajnú riaditeľku.
Momentálne môžeme sledovať už druhú sériu seriálu. V čom sa líšilo nakrúcanie od prvej série?
Pokračovanie nakrúcania je vždy lepšie. Ľudia sa už navzájom poznajú, usadili sa vzťahy na pľaci aj medzi postavami. Všetko je jasnejšie. Netreba už diváka zoznamovať s postavami, ale už sú v nejakej prebiehajúcej akcii. Myslím si, že v tomto prípade sa aj kreatívni tvorcovia dobre rozbehli a seriál považujem za výborne spravený.
Čím vám osobne seriál „sadol“?
Je to kriminálka s komickými prvkami. V každom dieli je iný prípad a odkrývajú sa aj vzťahy. Ako herečka mám pocit, že som sa zúčastnila kvalitného natáčania a to nie je vždy pravidlom. Sme tam dobrá partia a aj sme sa pri práci zabavili. Moja postava Kristíny mi na začiatku nebola veľmi ujasnená, ale režisérka mi pomohla, tak už sme sa spoznali (úsmev).
Malú rolu ste dostali aj vo filme Jirka Mádlu Vlny, o Československom rozhlase, ktorý je momentálne v postprodukcii a premiéru by mal mať koncom leta. Na základe čoho vás režisér oslovil? Spolupracovali ste už spolu?
Áno, s Jirkom sa poznáme ešte z dávneho projektu Eštebák. Stále sme v kamarátskom kontakte. Potom ma obsadil do svojho režisérskeho debutového filmu Pojedeme k moři a toto bude tretí projekt Jirka veľmi šikovný, múdry a talentovaný, má dar vybrať si dobré námety a napísať výborný scenár. Študoval to v Amerike. Po prečítaní scenára som zostala nadšená a aj spolupráca bola fajn. Držím palce, aby aj výsledok bol veľmi dobrý.
Ste stálicou na obrazovke v relácii Postav dom, zasaď strom. Je to magazín pre záhradkárov, kutilov a domácich majstrov Vysiela sa už vyše desať rokov. Dokáže vás ešte niečím prekvapiť?
Charakter relácie je výborný. Mám respondentov s ktorými spolupracujem už roky, cítim sa medzi nimi ako doma. Občas máme potom zmenu, keď príde niekto nový. Ľudia sa obávajú kamery, tak im pomáhame, aby boli pokojní. Väčšinou odbúrame spolu trému. Sú aj náročnejšie natáčacie dni, ale väčšinou je to veľmi príjemná práca, kde sa človek ešte stále niečo nové naučí. V mojom prípade aj veľa zabudne.
Máte selektívnu pamäť?
Asi áno. Ja si viem dlho pamätať text, ale keď sa projekt uzavrie, napríklad, že je derniéra, po mesiaci už netuším, čo som tam hovorila. Niekde to v mozgu držím na tak dlho, ako treba a potom to vypúšťam preč. Ale keď ide pesnička, kotrú som si ako dvanásťročná pospevovala, tam viem text dokonale. Spev je moja veľká vášeň. Vokalizovať svoje pocity, to je moja terapia. Veľmi ma vie nahnevať, keď neviem chytiť správny tón, predsa len nie som speváčka.
Vaša herecká cesta nebola úplne priamočiara. Študovali ste ekonómiu, venovali sa dlho scénickému tancu..
Od mala som tancovala v rôznych tanečných skupinách a postupne som začala tancovať v muzikáloch. Ukončila som gymnázium, a potom som chcela študovať choreografiu. Lenže otvárala sa len každý druhý rok a profesionálni tanečníci ma odhovárali, že budem veľmi závislá od tela. Stane sa mi úraz a kariéra skončila. Potom som tancovala v muzikáli Cyrano z predmestia a Dušan Cinkota mi vtedy povedal, že by som to mala ísť vyskúšať na herectvo. Tak ma na druhý krát prijali.
Roky ste verná aj práci v komerčnom rádiu. Čo vám prináša tento typ vysielania?
Na začiatku som vôbec nevedela do čoho idem a mala som veľký rešpekt. Teraz som tam už deviaty rok a mám dojem, že tomu rozumiem viac a mám to vysielanie veľmi rada. Čas v rádiu má úplne iné „grády“, ako keď si kecáte s niekým mimo mikrofónu. Zistila som, že minúta môže byť veľmi dlhá. Dá sa za ňu stihnúť veľa. Je to víkendová relácia, čo mi dáva možnosť hereckej roboty cez týždeň. Niekedy nemám celé týždne ani deň voľna. Potom zase prídu voľnejšie dni.
Pracovne ste veľmi aktívna a doma máte jedenásťročného syna. Naučili ste sa zadeliť si efektívne čas, alebo to pre vás bolo vždy jednoduché?
Nie je to vôbec jednoduché. Mám veľké šťastie, že môj partner sa do veľkej miery vie postarať o syna aj o domácnosť. Ak by som bola žienka domáca, nemohla by som vykonávať moju prácu. Natáčanie si vyyžaduje naozaj veľké množstvo času. Záleží v akej hereckej kategórii ste, ale neradi sa vám tvorcovia prispôsobujú. Je to skôr o tom, aby som si ja vedela povedať čo mi za čo stojí. Veľmi rada myslím na seba a na svoj čas, lebo pravda je taká, že nikto sa o to nebude špaciálne zaujímať, ako sa ja cítim. Za svoju psychickú a fyzickú pohodu si zodpovedám iba ja. Nedá sa byť všade. Snažím sa lavírovať medzi prácou, domácnosťou a kamarátmi. Tým, že som v práci stále s ľuďmi, veľmi vyhľadávam ticho a samotu. U mňa sú prechádzky do prírody na dennej báze. To sa mi osvedčilo ako najlepšie, čo môžem pre seba spraviť.
Nastupuje u syna pomaly puberta?
Áno, badáme tam nejaké náznaky (úsmev). Veľmi dobre mu robí šport, tak ten má často. Úprimne si neviem predstaviť mať ešte ďalšie deti, neviem ako to moje herecké kolegyne zvládajú..
Váš partner nie je z hereckého fachu, považujete to za výhodu alebo skôr za nevýhodu?
Viem si predstaviť, že aj herecké páry to vedia zvládnuť. Keď sú vyvážené egá a vyzretí ľudia, nemali by tam byť problémy. Ale je príjemné, keď je muž z iného prostredia. Mám toho v práci dosť, tak doma nastolíme aspoň iné témy.
Zaujal ma aj podcast Marakua, ktorý robíte so Števom Martinovičom. Spovedáte v ňom rôzne známe osobnosti, tým, že je to váš osobný projekt, môžete si dovoliť ísť akokoľvek hlboko chcete?
Už ho robíme štyri roky. Na začiatku sme si povedali, že chceme byť konzistentní, pretože aj my to tak máme radi. Každú nedeľu máme jeden diel vonku. Vďaka tomu máme celkom slušnú fanúšikovskú základňu. Snažíme sa, aby gro rozhovoru bolo spontánne, s minimálnymi prípravami. Nech je to uveriteľné. Nejde o rozhovory na nejaké odborné témy, sú to debaty akoby pri kávičke. Do rozhovoru vstupujeme aj my dvaja s našimi pocitmi, pohľadmi a skúsenosťami. Nechávame ho prirodzene plynúť. Výhodou je aj to, čo hovoríte vy, ľudia nie sú ničím limitovaní, môžu hovoriť o čom chcú. Keďže sme si tam pánmi my, máme absolútnu slobodu. V tomto je podcast vynikajúci. Môže sa tam čokoľvek.
Kam sa najviac do práce tešíte? Pred kameru, za mikrofón alebo k podcastu?
Herecká variabilita je skvelá. Človek nevyhorí z jednej veci, vždy je to iný projekt, téma, iná postava, iní kolegovia.. Ponorka tu nie je možná. V herectve som doma, vyštudovala som ho a stále mám na čom pracovať. Herec sa stáva lepší vekom, naberaním skúseností. Moderovanie pre mňa nie je tak komfortné. Dnes už moderátor aj mixuje za pultom, sú z nás takí malí technici (smiech). Som za to ovšem vďačná, naučila som sa kopec nových vecí.
Ako Miška Majerníková oddychuje? Podarí sa to aspoň v lete?
V tomto je najviac obmedzujúce rádio, ktoré sa nikdy nevypína. Môžem sa uvoľniť najviac na dva týždne v roku. Mobil ma dobehne všade, nemôžem ho vypnúť. Nerobiť nič si dokonca ani nepamätám. Snažím sa však aspoň dva víkendy v lete spraviť si voľno a ísť niekam s rodinou. A doma mám veľmi rada farby, všetko čo s nimi súvisí. Baví ma nesmierne keramika. Zatiaľ som si vyrobila vlastné misky a šálky. Raz sa jej chcem venovať oveľa viac. Veľmi sa mi páči, keď si viem niečo sama vytvoriť.
