Ženy negatívne ovplyvňuje stres, nadmerná starostlivosť o deti a domácnosť. Zároveň sa v práci necítia bezpečne a od svojich zamestnávateľov odchádzajú pre nedostatok flexibility a zlý work-life balans. V riadiacich orgánoch spoločností zastávajú menej než štvrtinu miest a rodovú rovnosť vo vedení firiem pravdepodobne nedosiahneme skôr ako v roku 2038. Vyplýva to z publikácií Deloitte zameraných na ženy na pracoviskách a v riadiacich funkciách.
Stres a dlhá pracovná doba si vyberajú čoraz väčšiu daň na duševnom zdraví žien. Polovica žien uvádza, že ich úroveň stresu je vyššia ako pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Za klesajúcou úrovňou duševného zdravia je aj neschopnosť odpojiť sa od práce, dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú totiž strach, že by to poškodilo ich kariérny postup. Duševné zdravie patrí spolu s finančným zabezpečením a ženskými právami medzi tri najväčšie príčiny obáv žien.
Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž, ktorú pociťujú v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Najväčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti preberá až polovica žien žijúcich s partnerom. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie. „Z prieskumu vyplýva, že jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dokazujú, že vedia dosahovať lepšie výsledky, z čoho by sme benefitovali všetci,“ uviedla Ivana Lorencovičová, Managing Partner, Deloitte Czech & Slovak Republic.
Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne. Za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny, či už ide o ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine, zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť.
Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. „Nedostatok flexibilného pracovného času a zlý work-life balans patria medzi hlavné dôvody, prečo ženy za posledný rok odišli od svojho zamestnávateľa alebo v budúcnosti plánujú zmeniť prácu. Ženy necítia v tomto smere zo strany zamestnávateľov podporu. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie,“ dopĺňa Ivana Lorencovičová.
Napriek množstvu iniciatív, ktoré sa snažia o zvýšenie počtu žien vo vedení, pokrok nenastáva dostatočne rýchlo. Ženy tvoria menej ako štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností. Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.
