Svoju špeciálnu rozprávku dostanú na Štedrý deň aj nepočujúce detičky. Zázračná moc, tak znie jej názov a STVR ju odvysiela 24. decembra o 18,00 hod na Dvojke a v repríze na Jednotke 1. januára 2025 o ôsmej dopoludnia. Rozprávka je doplnená o hovorené slovo a hudbu, takže si ju napokon môžeme pozrieť všetci.
Pre režisérku a scenáristku Kristínu Herczegovú je rozprávka pre sluchovo znevýhodnené deti prvým projektom svojho druhu. Vzniklo to tak, že ju oslovil producent Roman Genský, s ktorým už spolupracovala na vianočnej rozprávke Čarovný kamienok. Spolu s dramaturgičkou Veronikou Gregušovou si potom sadli a napísali príbeh, kde hlavným motívom je „skutok z čistého srdca“, a tiež spájanie dvoch svetov – rozprávkového a reálneho.Hlavný hrdina Martin zachraňuje princeznú a je tu, samozrejme, aj zlý protipól – čarodejník Varuna.
Scenár aj v posunkovom jazyku
„Najväčšia výzva bol práve jazyk. Náš jazyk „počujúcich“, verbálny aj písomný, je rozmanitý a pri komunikácii používame zvuk, slovo, mimiku, ale aj gestikuláciu. Nepočujúci používajú
posunkovú reč, ktorá je taktiež bohatá, no skladá sa z gest a mimiky. Takže ich slovník a skladba viet je trochu iná ako naša hovorená reč a spojiť tieto dva svety bola naozaj výzva,“ vysvetľuje Kristína Herczegová. Dodáva, že potrebovali supervízora, ktorým bol Roman Vojtechovský. Ten si zobral scenár a znovu ho „pretlmočil“ do posunkového jazyka, aby to malo dynamiku, aby bol obsah zrozumiteľný pre nepočujúcich.
Hrali len nepočujúci
Pre každý film je dôležitý výber hercov, nie inak to bolo aj v tomto prípade, respektíve možno dodať, že výber hercov mal jednu dôležitú podmienku. V rozprávke mohli hrať len nepočujúci. Nie počujúci, ktorí ovládajú posunkovú reč, ale naozaj iba sluchovo znevýhodnení. S prácou týchto hercov však bola režisérka napokon veľmi spokojná. „Klobúk dole! To, s akým nadšením a vervou sa chopili svojich postáv bolo pre mňa ohromujúce a inšpiratívne. Ja by som to asi nedala, keby ma niekto takto postavil pred kameru,“ vraví. Rozprávku – scény z kráľovstva – točili na Smolenickom zámku. A nakrúcalo sa aj v Bratislave, v Slovenskom národnom múzeu a v Múzeu mesta Bratislavy, keďže v Smoleniciach nemajú temnicu. Rozprávka je krátkometrážna, takže tomu boli prispôsobené aj celkové podmienky a počet natáčacích dní.
Všetci si rozumeli
„Ak sa pýtate na rozdiely medzi počujúcim štábom a nepočujúcimi hercami, fungovalo to takmer úplne ako pri normálnom nakrúcaní. Ak sme nemali po ruke tlmočníka, pomohli sme si rukami nohami. Niektorí herci mali načúvacie prístroje a komunikácia s nimi bola jednoduchšia. Ale musím povedať, že už niekde medzi kostýmovými skúškami a prvým filmovacím dňom sa to zlialo a všetci sme si v pohode rozumeli. A áno, samozrejme, že sme sa v prestávkach medzi klapkami pýtali a učili sme sa jednotlivé výrazy v posunkovom jazyku,“ vysvetľuje Kristína Herczegová.
Spája svet počujúcich a nepočujúcich
Rozprávka Zázračná moc je, ako sme už v úvode povedali, v rámci post produkcie upravená aj pre počujúcich divákov. Nakrútená je síce v slovenskom posunkovom jazyku, ale zároveň je doplnená o titulky a aj nadabovaná slovenskými hercami. „A tu sme už aj pri našej hlavnej myšlienke „spájania“. V rozprávke nespájame len svet rozprávky so svetom reálnym, ale aj svet počujúcich a nepočujúcich a to bolo pre mňa, ako pre tvorcu, veľmi inšpirujúce. Dúfam, že náš príbeh zaujme a že na Slovensku vznikne nová tradícia vianočných rozprávok pre sluchovo znevýhodnené deti. Úprimne sa teším na špeciálne premietanie v kine, kde budú aj nepočujúce deti a som zvedavá na ich reakcie,“ konštatuje na záver režisérka a scenáristka Kristína Herczegová.
Viera Mašlejová
Foto: STVR
