Sebadôvera dieťaťa nevzniká zo dňa na deň. Formuje sa doma, v škole, medzi rovesníkmi aj pri každodennom pohľade na obrazovku mobilného telefónu. Deti a mladí ľudia dnes vyrastajú v prostredí, v ktorom sú oveľa intenzívnejšie vystavení porovnávaniu, tlaku na vzhľad aj starostlivo vytvoreným obrazom „dokonalého“ života.
Ako veľkú úlohu v tom zohrávajú rodičia? Čo môže zostať skryté pred očami učiteľa? A podľa čoho spoznať, že už nejde iba o bežnú nespokojnosť s vlastným vzhľadom?
Rozsah tlaku, ktorému dnes deti, mladí ľudia aj dospelí čelia, približuje aj globálny prieskum Dove The Real State of Beauty (2024), ktorý realizovala výskumná agentúra Edelman DXI na vzorke viac ako 33 000 respondentov v 20 krajinách.
O tom, ako sa sebadôvera formuje a čo ju môže posilňovať alebo naopak oslabovať, sme sa rozprávali s Andreou Antalovou, psychologičkou a odbornou garantkou Projektu sebadôvery Dove, ktorá sa viac ako 23 rokov venuje práci s detskými aj dospelými klientmi a už ôsmy rok sa podieľa na Projekte sebadôvery Dove.
Už ôsmy rok sa podieľate na Projekte sebadôvery Dove, realizovali ste množstvo workshopov na školách. Čo podstatné ako odborníčke Vám z tohto projektu vyplynulo? Zmenila sa sebadôvera dievčat za uplynulých 8 rokov k lepšiemu?
Počas ôsmich rokov pôsobenia v Projekte sebadôvery Dove som mala možnosť stretnúť sa s tisíckami detí a mladých ľudí na školách. Jedným z najdôležitejších zistení pre mňa je, že téma sebadôvery je dnes ešte aktuálnejšia než na začiatku projektu. Mladí ľudia čelia čoraz väčšiemu tlaku na vzhľad, výkon a porovnávanie sa s ostatnými, najmä prostredníctvom sociálnych sietí.
Na druhej strane však vidím aj pozitívny posun. O sebadôvere, duševnom zdraví či prijatí vlastného tela sa dnes hovorí otvorenejšie – v rodinách, školách aj médiách. Dievčatá sú často vnímavejšie k tomu, ako na ne vplývajú nereálne ideály krásy, a dokážu kritickejšie pracovať s obsahom, ktorý sledujú online.
Napriek tomu nemožno povedať, že by sa sebadôvera dievčat za posledných osem rokov jednoznačne zlepšila. Skôr sa menia výzvy, ktorým čelia. Preto považujem za mimoriadne dôležité, že preventívne programy, akým je Projekt sebadôvery Dove, prinášajú mladým ľuďom priestor hovoriť o svojich pocitoch, posilňovať zdravé sebavedomie a rozvíjať odolnosť voči tlakom okolia. Prostredníctvom Projektu sebadôvery Dove sa nám úspešne darí bojovať s ideálmi krásy a podporovať sebadôveru dievčat.
Ovplyvňuje sebadôveru dieťaťa aj výchova, resp. správanie rodiča? Do akej miery?
Výchova a správanie rodičov patria medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré formujú sebadôveru dieťaťa. Deti sa nerodia s pozitívnym ani negatívnym obrazom o sebe. Ten sa postupne vytvára počas ich vývoja prostredníctvom každodenných skúseností a vzťahov, predovšetkým s rodičmi.
Miera vplyvu rodičov je najväčšia v ranom detstve, kedy sa formujú základy osobnosti. Práve v tomto období si dieťa osvojuje predstavu o vlastnej hodnote a schopnostiach. V neskoršom veku začínajú na sebadôveru vplývať aj ďalšie faktory, ako sú rovesníci, škola, učitelia či vlastné skúsenosti. Napriek tomu zostáva rodinné prostredie jedným z najvýznamnejších činiteľov pri budovaní zdravej sebadôvery dieťaťa.
Rodičia ovplyvňujú sebadôveru dieťaťa nielen prostredníctvom priamej výchovy, ale aj vlastným správaním, ktoré dieťa každodenne pozoruje a napodobňuje. Dôležité preto nie je iba to, ako sa rodič správa k dieťaťu, ale aj to, ako pristupuje sám k sebe a k ostatným ľuďom. Takéto správanie sa stáva vzorom, ktorý si dieťa postupne osvojuje. Napríklad, ak matka často kritizuje svoj vzhľad alebo sa hanbí za svoje telo, dieťa môže časom prevziať podobný spôsob uvažovania o sebe. Vplyv rodičov na formovanie sebadôvery často pretrváva až do dospelosti.
Sedem z desiatich žien a dievčat vie, že fotografie žien v médiách sú digitálne upravené. Prečo nás tieto obrazy ovplyvňujú, aj keď rozumovo vieme, že nezobrazujú realitu? Čo môžeme urobiť, aby sme sa prestali porovnávať a boli spokojné samy so sebou?
Mozog automaticky spracováva všetko, čo vidíme, pričom emocionálna reakcia často prichádza skôr ako racionálne zhodnotenie. Zároveň je prirodzene nastavený na porovnávanie sa s ostatnými. Táto schopnosť siaha ďaleko do minulosti, kedy našim predkom pomáhala posúdiť ich postavenie v skupine, získať potrebné zdroje a budovať spoluprácu s ostatnými členmi komunity. Aj dnes môže byť porovnávanie v primeranej miere užitočné. Pomáha nám lepšie spoznať vlastné schopnosti, zhodnotiť svoje silné a slabé stránky, motivovať sa a rozhodovať sa v súlade s našimi cieľmi.
Keďže porovnávaniu sa s druhými úplne nevyhneme, dôležité je naučiť sa ho regulovať. Sociálne siete totiž ponúkajú veľké množstvo starostlivo vybraných a často digitálne upravených fotografií, na ktorých sa ľudia prezentujú v tom najlepšom svetle. Ak sme takémuto obsahu dlhodobo vystavení, môžeme ho začať vnímať ako bežný štandard, hoci nezodpovedá realite.
Preto je dôležité rozvíjať kritické myslenie voči obsahu médií a sociálnych sietí. Pomáha tiež obmedziť sledovanie profilov, ktoré vyvolávajú pocity nedostatočnosti, a naopak, vyhľadávať obsah podporujúci rozmanitosť tiel a realistické vnímanie krásy. Rovnako prospešné je obmedziť čas strávený na sociálnych sieťach a venovať viac času aktivitám a vzťahom v reálnom živote, ktoré posilňujú sebadôveru a celkovú psychickú pohodu.
Až 67 % žien a 64 % dievčat si myslí, že sociálne siete vytvárajú tlak vyzerať a správať sa určitým spôsobom. Čo robí sociálne siete psychologicky silnejšími než klasickú reklamu alebo módne časopisy? A ako sa naučiť tomuto tlaku v zdravej miere a spôsobom čeliť?
Sociálne siete pôsobia na človeka intenzívnejšie než tradičné médiá najmä preto, že sú súčasťou nášho každodenného života. Kým reklamu alebo módny časopis si človek pozrie iba občas, obsah na sociálnych sieťach sleduje opakovane počas celého dňa. Práve táto neustála dostupnosť a časté vystavenie sa rovnakým typom obrazov zvyšujú ich vplyv na naše prežívanie a sebahodnotenie.
Sociálne siete sú navyše navrhnuté tak, aby pôsobili na našu pozornosť a motivovali nás k ich opakovanému používaniu. Reakcie, komentáre, označenia „páči sa mi“ či nové príspevky môžu aktivovať systém odmeny v mozgu a vytvárať príjemné pocity, ktoré nás povzbudzujú k ďalšiemu používaniu aplikácií. Zároveň nám poskytujú možnosť byť v kontakte s ostatnými, získavať uznanie a pocit prijatia, čo sú prirodzené ľudské potreby. Aj preto na nich ľudia často trávia veľké množstvo času. Významnú úlohu zohrávajú aj algoritmy sociálnych sietí, ktoré prispôsobujú zobrazovaný obsah našim záujmom a predchádzajúcemu správaniu.
Zdravou obranou voči tomuto tlaku je uvedomovať si, že obsah na sociálnych sieťach nezobrazuje realitu v celej jej šírke. Ako som už spomínala, pomáha tu rozvíjanie kritického myslenia, obmedzenie času stráveného na sociálnych sieťach a voľba profilov, ktoré podporujú realistické vnímanie tela a rozmanitosť.
Najlepším spôsobom je však venovať sa aktivitám, ktoré nám pomáhajú cítiť sa dobre vo svojom tele a regulujú náš nervový systém. Môže ísť napríklad o čas strávený s priateľmi, obľúbeným športom, voňavým kúpeľom či relaxom s knihou. A ak sme v štádiu, kedy nič nepomáha, nebojme sa požiadať o pomoc.
Až 38 % žien a rovnaký podiel dievčat cíti pod vplyvom online obsahu tlak meniť svoj vzhľad; pri influenceroch ho uvádza 34 % žien a 40 % dievčat. Ako rozlíšiť zdravú inšpiráciu od obsahu, ktorý už narúša sebaobraz?
Zdravú inšpiráciu od obsahu, ktorý narúša náš sebaobraz, môžeme rozlíšiť najmä podľa toho, aký vplyv má na naše prežívanie a spôsob, akým vnímame samých seba. Dôležité je všímať si, ako sa po zhliadnutí určitého obsahu cítime a aké myšlienky v nás vyvoláva.
Zdravá inšpirácia v nás podporuje pozitívny vzťah k sebe a motivuje nás ku zmenám, ktoré robíme pre vlastnú spokojnosť a zdravie. Môže vyvolať myšlienky ako: „To vyzerá ako zábava“, „Tento účes sa mi páči“ alebo „Ak sa jej podarilo dosiahnuť úspech, možno to dokážem aj ja“. Takýto obsah nás povzbudzuje a nevyvoláva pocit, že sme menejcenní alebo že sa musíme zmeniť, aby sme boli hodnotní.
Naopak, obsah začína negatívne ovplyvňovať náš sebaobraz vtedy, keď v nás vyvoláva neustále porovnávanie sa, nespokojnosť alebo pocit nedostatočnosti. Môže sa prejavovať myšlienkami typu: „Oni sa majú lepšie ako ja“, „Kiežby som mala také vlasy“ alebo „Nie som dosť dobrá, ona je úspešnejšia“. Ak sledovanie určitého obsahu pravidelne vedie k pochybnostiam o sebe, stresu, úzkosti alebo zhoršeniu sebavedomia, je to signál, že na nás pôsobí skôr škodlivo než inšpiratívne.
Varovným znakom je aj to, ak cítime tlak meniť svoje telo podľa určitých ideálov, máme potrebu neustále zlepšovať svoj vzhľad alebo svoju hodnotu začneme vnímať najmä cez to, ako vyzeráme. Zdravá inšpirácia by nás mala viesť k rešpektu voči vlastnému telu, k starostlivosti o zdravie a k prijatiu toho, že každý človek má svoju vlastnú podobu a hodnotu.
Až 43 % dievčat pre zlý pocit zo svojho vzhľadu nedokázalo byť dostatočne asertívnych a 63 % dievčat uvádza, že ich vzhľad obmedzil v školskom živote. Ako sa môže neistota z tela prejaviť v triede, hoci si ju učiteľ nemusí vôbec všimnúť?
Podobne ako u dospelých žien, nízke sebavedomie plynúce z negatívneho pohľadu na vlastný vzhľad vedie k pasivite až “skrývaniu sa“ pred svetom. Ak sú tieto dievčatá tichšie, učiteľ môže mať napríklad pocit, že sú iba bezproblémové a dobre vychované. Tieto dievčatá si však ťažko budujú a udržiavajú priateľstvá. To obmedzuje nielen ich sociálny život, ale aj dostupnosť podpory rovesníkov ohľadom školského života. Vidíme napríklad nevypýtanie si materiálov k písomke, nepožiadanie o pomoc, nezúčastňovanie sa určitých aktivít a výletov, osamelosť vedúcu k negatívnym pocitom a postupne sa zhoršujúce výsledky.
Prieskum ukazuje, že 35 % dievčat si pre nespokojnosť so vzhľadom osvojilo nezdravé stravovacie správanie; medzi dievčatami vo veku 14 až 17 rokov je to 37 %. Aké prvé signály by mali zachytiť rodičia a učitelia a ako o nich hovoriť bez kontroly, hanby a ďalšieho tlaku?
Medzi prvé príznaky často patrí zmena v oblasti stravovania ako napríklad vyhýbanie sa určitej skupine jedál, nadmerná zaujatosť prípravou jedál, vynechávanie jedál či nové zvyky a rituály týkajúce sa jedla (napríklad veľmi pomalé jedenie či krájanie jedla na maličké kúsky). Nejde však vždy iba o obmedzenie jedla. Problémom môže byť aj nadmerná konzumácia jedla a strata kontroly nad množstvom a rýchlosťou jeho konzumácie. Objavujú sa zmeny v kúpeľňových návykoch, ako napríklad chodenie do kúpeľne po každom jedle, časté vracanie, maskovanie zvukov púšťaním vody či častá návšteva toalety z dôvodu užívania laxatív a diuretík. Pozorovať môžeme aj nadmerné cvičenie. Viditeľnými príznakmi sú aj strata váhy či priberanie, ktoré sa dievčatá často snažia zakryť veľkým oblečením. Z hľadiska psychologických zmien pozorujeme posadnutosť vlastným telom, izolovanie sa od ostatných a zhoršenie mentálneho stavu. Objavuje sa zvýšená úzkosť, napätie a negatívne myšlienky až depresia.
Učitelia môžu pozorovať najmä vyhýbanie sa jedlám a školským obedom, vyhýbanie sa jedeniu pred ostatnými, častú návštevu toalety, vyhýbanie sa telesnej výchove a spoločným športovým aktivitám, izolovanie sa, nárast perfekcionizmu a všeobecné zhoršenie fungovania.
Prieskum zároveň prináša nádej: 70 % dievčat sa cíti sebavedomo vo svojej kráse, kým medzi dospelými ženami je to iba 50 %. A 56 % matiek sa chce o telesnej sebadôvere učiť spolu so svojimi deťmi. Čo sa môžu dospelé ženy naučiť od mladšej generácie – a aké konkrétne kroky môžu rodičia či školy robiť, aby sebadôvera detí a mladých ľudí s vekom neklesala, ale naopak rástla?
Deti a mladí ľudia, ktorí nie sú ovplyvnení ideálmi krásy berú svoje telo ako nástroj, skrz ktorý môžu naplno žiť. Nehýbu sa, aby spálili kalórie, ale pre radosť. Vyberajú si oblečenie ktoré sa im páči a ukazuje ich osobnosť, nie ktoré zakryje akési nedostatky. Užívajú si obľúbené jedlá bez pocitu viny. Zabávajú sa s kamarátmi bez premýšľania nad tým, či v danej chvíli vyzerajú dostatočne dobre. Mnohé mladé dievčatá sú si navyše vedomé negatívneho vplyvu ideálov krásy a aktívne sa proti nim snažia bojovať. Netolerujú kritizovanie vzhľadu a snažia sa ukazovať realitu. Ukazujú svoju osobnosť namiesto toho, aby sa snažili zapadnúť do ideálov krásy. Častejšie hovoria o emóciách, viac prijímajú rozmanitosť vzhľadu a sú otvorenejší diskusiám o duševnom zdraví či sebaprijatí.
Život dospelej ženy prináša mnohé povinnosti, dôležité rozhodnutia a často aj menej času na zábavu či oddych než majú mladé dievčatá. Venujme tento čas sebe a našim blízkym, vytvárajme spomienky, plňme si želania. Nedarujme náš čas umelo vytvoreným a nestabilným spoločenským trendom.
Začnime od seba a buďme pre naše deti, dcéry, mamy a kamarátky príkladom. Nehovorme so sebou negatívne, nekritizujme sa. Doprajme si šťastie a úspech nezávisle od toho, ako vyzeráme. Podporujme sa navzájom a snažme sa zastaviť sa vždy, keď začneme hovoriť o svojich telách a telách iných negatívne. A hlavne, dovoľme si byť samé sebou.
V prípade škôl je podstatné venovať sa prevencii a disponovať aspoň jedným školským psychológom. Preventívne programy by mali začínať už na prvom stupni a byť poskytované kontinuálne. Nemali by sme sa ale zameriavať iba na žiakov, ale aj na personál.
Školy môžu ďalej prispieť rozvíjaním mediálnej gramotnosti, otvorenými diskusiami o vplyve sociálnych sietí, stereotypoch krásy a zdravom vzťahu k telu. Dôležité je tiež vytvárať prostredie, v ktorom sa žiaci necítia hodnotení podľa vzhľadu a kde sa podporuje rešpekt k rôznorodosti.
