Rok 2025 ukázal, že chuť cestovať sa Slovákom rozhodne nevytratila. Práve naopak. Lietalo sa viac, častejšie a s väčšou dávkou odvahy než kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo niektorí zostali verní overenej Európe, iní sa nebáli vyraziť na druhý koniec sveta – pokojne aj s prestupmi, ktoré by ešte pred pár rokmi pôsobili ako čisté dobrodružstvo.
Európa stále vedie, ale mení sa spôsob cestovania
Najväčšou stálicou ostáva Európa. Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo sa aj v roku 2025 držali na čele rebríčka obľúbených destinácií, pričom absolútnym víťazom medzi mestami sa stal Rím. Nasledovali Londýn, Barcelona, Miláno a Paríž.
Zaujímavé však je, že Slováci už necestujú len „na istotu“. Čoraz častejšie kombinujú viac miest, vyhľadávajú menej známe destinácie a neboja sa meniť plány podľa výhodnej ceny. Typickým trendom sú krátke výlety – city breaky do troch dní, ktoré umožňujú uniknúť z rutiny bez nutnosti dlhého plánovania.
Najviac sa lietalo na jar, rekordy padali v máji
Ak by sme mali vybrať jeden mesiac, ktorý patril cestovaniu, bol by to máj. Práve v tomto období bol záujem o lety najvyšší a Slováci si rezervovali najviac odletov. Jar sa ukázala ako ideálny kompromis – lepšie ceny, menej turistov a príjemné počasie.
A áno, aj extrémy sa počítajú. Najlacnejšia letenka zakúpená zo Slovenska v roku 2025 stála 10 eur a viedla z Popradu do Londýna. Dôkaz, že sledovanie správneho momentu sa stále oplatí.
Od víkendov v Ríme po takmer cestu okolo sveta
Slovenskí cestovatelia sa v roku 2025 dostali do 132 krajín sveta a navštívili 567 miest. Niektorí z nich sa nebáli ani extrémnych vzdialeností – rekordná individuálna trasa merala viac než 58-tisíc kilometrov a zahŕňala cestu z Európy cez Áziu, Austráliu, Oceániu až späť cez Ameriku.
Takéto itineráre naznačujú, že cestovanie už nie je len presun z bodu A do bodu B. Pre mnohých sa stáva zážitkom samotná cesta – prestupy, kombinácie kontinentov a objavovanie miest mimo hlavných turistických máp.
Mladí cestujú spontánne a rozhodujú sa neskoro
Najaktívnejšou skupinou cestovateľov sú ľudia vo veku od 18 do 35 rokov. Tí sa rozhodujú rýchlo, flexibilne a často len mesiac pred samotnou cestou. Dlhodobé plánovanie ustupuje spontánnosti – len minimum Slovákov si rezervuje lety viac než pol roka dopredu.
Rastie aj obľuba vyhľadávania destinácií bez konkrétneho cieľa. Namiesto otázky „kam chcem ísť?“ si čoraz viac ľudí kladie otázku „kam sa teraz oplatí ísť?“.
- Martina Comisso zaujala v Taliansku
- Po päťdesiatke si častejšie poviem: No a čo
- Mária Čírová opäť spojí Slovensko. Jej turné Moje Vianoce rastie, no nestráca to najdôležitejšie
- Prečo si škôlkarsky „soplík“ odleží celá rodina?
- Čierna pristane aj domácnosti. Vileda stavila na eleganciu aj praktickosť
Kam nás to začalo ťahať najviac
Popri klasike rastie záujem o menej tradičné destinácie. Medzi najrýchlejšie rastúce patria Kosovo, Čína, Malta či Omán. Výrazne si polepšila aj Indonézia a Chorvátsko.
Absolútnou zaujímavosťou sú však Špicberky (Svalbard) – arktické súostrovie, kde sa počet slovenských cestovateľov medziročne zdvojnásobil. Ukazuje sa, že časť Slovákov už nehľadá len oddych, ale aj výnimočný zážitok, ktorý sa nedá zopakovať inde.
Čo hovoria čísla na záver
Tieto údaje vychádzajú z dát platformy Kiwi.com, ktorú v roku 2025 využili milióny slovenských cestovateľov. Dáta potvrdzujú jeden jasný trend: cestovanie sa pre Slovákov stáva prirodzenou súčasťou života – dostupnejšou, flexibilnejšou a odvážnejšou než kedykoľvek predtým.
A zdá sa, že v roku 2026 v tom plánujeme pokračovať.
