Ani sme sa nenazdali a už nám „Barbora ťahá sane do dvora“. Momentálne to platí takmer na celom Slovensku. Vedeli ste však, že zvyky a tradície spojené s týmto menom, sú nabité láskou?
Čo sa histórie týka, Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca. Ako to už v príbehoch býva, odmietla sa vzdať kresťanstva, bola umučená a nakoniec zomrela. Na jej sviatok následne chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček (toto neodporúčam praktikovať, nakoľko tie súčasné dostávajú darčekov viac než dosť 🙂 ). Poslušným venovali sladkosti a neposlušným metličku.
Svätá Barbora
Táto zaujímavá patrónka má bdieť nad osudmi baníkov, delostrelcov, zvonárov, stavbárov, požiarnikov, roľníkov, hutníkov a kováčov. Dohliada na tých, ktorých povolanie vystavuje riziku náhlej či násilnej smrti a predurčil jej to vraj sám osud.
Pre neposlušnosť podvoliť k nútenému vydaju ju otec tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť špeciálne na tento účel. Žena sa však nedala a v samote začala študovať a tajne tam prijala krst. Keď sa Dioskur rozzúril a vydal ju civilnému tribunálu a nakoniec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa tak stalo 4. decembra okolo roku 300. Legenda vraví, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd. Sv. Babora následne patrila medzi tzv. štrnástich pomocníkov v núdzi.
Ľudové zvyky na Barboru
Ľudia si so svätými vždy radi spájali rozmanité ľudové tradície. V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch tzv. „barborky“. Teda ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky či mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, alebo husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod ohlasovali zvončekom či búchaním na okno.
Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň (alternatívou býva zlatý dážď). Vetvičky si potom dievčatá dávali za pás na polnočnej omši. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral a dal si ju za klobúk jej takto vyznal lásku.
Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roka.
Úprimne, na vetvičky by som sa, milé dámy, v otázkach lásky radšej nespoliehala. Ale ako inšpirácia, prečo nie 🙂
