Jedno z najvýraznejších mien slovenského herectva dostane ďalšiu symbolickú poctu. Dnes, 10. septembra, pribudne na Filmovom chodníku slávy pred Divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave pamätná dlaždica venovaná Emilovi Horváthovi. Herec, režisér a pedagóg sa tak zaradí k osobnostiam, ktoré sa nezmazateľne zapísali do histórie slovenského divadla, filmu i televízie.
Pred Divadlom P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici sa dnes bude opäť odohrávať výnimočná udalosť. Filmový chodník slávy sa rozrastie o meno herca Emila Horvátha, ktorý počas viac ako šiestich desaťročí vytvoril desiatky výrazných postáv a stal sa jednou z rešpektovaných osobností slovenského kultúrneho života.
Symbolické je aj to, že presne pred rokom stál na rovnakom mieste pri svojom dlhoročnom kolegovi Milanovi Kňažkovi. Keď Kňažko odhaľoval vlastnú dlaždicu, Horváth vtedy s typickým humorom poznamenal: „Sme svedkami, že človek aj napriek celoživotnému snaženiu môže skončiť na dlažbe.“ Dnes príde rad práve na neho.
Život spätý s divadlom
Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre a divadlo bolo súčasťou jeho života prakticky od detstva. Jeho otcom bol významný herec Emil Horváth starší. Po štúdiu herectva na VŠMU, ktoré ukončil v roku 1968, nastúpil do Divadla SNP v Martine. Neskôr pôsobil na Novej scéne a od roku 1983 je spätý s Činohrou Slovenského národného divadla.
Práve budova dnešného DPOH má v jeho profesionálnom príbehu osobitné miesto. Počas študentských rokov tu sledoval veľké herecké osobnosti svojej doby a neskôr na tejto scéne sám vystupoval ako člen Činohry SND. V spomienkach medzi svojimi hereckými vzormi menoval Mikuláša Hubu, Viliama Záborského, Karola Machatu, Štefana Kvietika či Ivana Mistríka.
Horváth však nezostal iba pri herectve. Dlhé roky sa venoval divadelnej réžii na slovenských aj českých scénach a tri desaťročia odovzdával skúsenosti študentom VŠMU. V roku 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora a v tom istom roku mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry. V rokoch 2011 až 2013 stál aj na čele Činohry SND.
Poznajú ho celé generácie
Jeho tvár poznajú nielen pravidelní návštevníci divadla. Emil Horváth vytvoril množstvo filmových a televíznych postáv. Diváci si ho pamätajú z titulov Demeterovci, Ako sa Vinco zaťal, zo seriálov Americká tragédia či 30 prípadov majora Zemana a mladšie publikum si ho obľúbilo aj ako Rudolfa Kučeru v úspešnom seriáli Dunaj, k vašim službám.
Slovenské národné divadlo ho pri jeho osemdesiatke označilo za výnimočnú osobnosť divadla, filmu, televízie a rozhlasu.
V spoločnosti velikánov
Filmový chodník slávy vznikol v Bratislave z iniciatívy Márie Rehákovej a jeho cieľom je vzdávať úctu významným slovenským filmovým a divadelným osobnostiam. Prvým laureátom bol Ladislav Chudík, ktorému pamätnú dlaždicu odhalili v roku 2010. Postupne pribudli napríklad Mária Kráľovičová, Štefan Kvietik, Eva Krížiková, Ivan Palúch, Emília Vášáryová, Martin Huba, Božidara Turzonovová, Milan Lasica, Július Satinský, Zita Furková, Juraj Jakubisko, Juraj Kukura a naposledy Milan Kňažko.
Dnes medzi nimi bude mať svoje miesto aj Emil Horváth. Dlaždica na Laurinskej ulici je pritom viac než len meno v kameni. Je pripomienkou hereckej generácie, ktorá desaťročia formovala slovenské divadlo a televíziu a ktorej predstavitelia zostávajú prirodzenými autoritami aj pre mladších kolegov.
V prípade Emila Horvátha je táto pocta o to symbolickejšia, že prichádza na miesto, s ktorým je spojená veľká časť jeho profesionálneho života. Pred divadlo, do ktorého kedysi ako mladý študent chodieval obdivovať svojich hereckých velikánov, dnes príde ako jeden z nich.
