Herečka Elena Podzámska otvorene hovorí o období, ktoré ju zlomilo, ale zároveň jej ukázalo, čo je v živote naozaj dôležité. Po rokoch bolesti, samoty a hľadania samej seba dnes znovu stojí na nohách – vďaka láske, odvahe a viere v druhú šancu. „Žiť sa dá aj po páde. Dôležité je rozhodnúť sa vstať,“ tvrdí odhodlane.
Ako sa momentálne máte a ako sa cítite, keď sa obzriete za poslednými rokmi svojho života?
Aktuálne sa mám dobre, aj keď cesta k tomu nebola jednoduchá. Po rokoch, ktoré boli plné bolesti, strát a hľadania samej seba, konečne cítim pokoj. Obrovské prekvapenie som dostala od môjho manžela. Od človeka, ktorý mi ukázal, že aj po tme môže prísť svetlo. Rovnako veľkú oporu som našla vo Vilovi Rozborilovi, ktorý ma povzbudil a pomohol mi uveriť, že si zaslúžim nový začiatok. Som nesmierne vďačná za všetku tú pomoc, láskavosť a pochopenie, ktoré som dostala. Dnes už viem, že človek môže padnúť veľmi hlboko, ale keď sa rozhodne znovu vstať a má pri sebe tých správnych ľudí, dá sa postaviť pevnejšie ako kedykoľvek predtým. A presne o to sa teraz snažím. Nesklamať ich a ani samú seba.
V relácii V siedmom nebi ste spomenuli, že ste bojovali s „vražednou kombináciou“ – závislosťou od alkoholu a tabletiek. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že to prerastá vaše možnosti?
Ja som ostala v istú chvíľu absolútne sama so všetkým čo sa mi stalo. S mojím vnútrom, s mojimi problémami, či už s materiálnymi alebo psychickými. A zrazu sa zjavil Jaro, ktorý mi pomohol a zachránil ma. Zlom nastal počas obdobia Covidu, tie dva roky veľmi ovplyvnili aj môj život. Veľmi ťažko som to psychicky znášala. Od 21 rokov sa liečim na ťažké depresie a úzkostnú poruchu. Spadla som do spomínaných závislostí, začala som prichádzať o prácu a utiekla som do Prešova. Mne bolo zle na duši, nevedela som čo mám robiť, stratila som motiváciu a chuť do života. Chcela som odísť. Našťastie som si uvedomila, že toto bude buď koniec, alebo to musí byť nový začiatok.
Ako prebehla chvíľa, keď ste sa postavili pred seba a povedali si, že chcete zmeniť veci?
Jednoducho sa to stalo. Priznať si, že som závislá, bola jediná cesta, ako sa dostať z toho dna von. To znamená, priznať si svoje zlyhanie, priznať si svoju závislosť a chcieť sa jej zbaviť. Chcieť s tým niečo urobiť, chcieť sa liečiť a ďalej v tom pokračovať. Sú aj ľudia, ktorí majú predsudky. Ale aj terapeuti nám počas liečenia prizvukovali, že sme hrdinovia. Že my sme tí, ktorí povstali z popola a nie tí, ktorí zostali ležať pod mostom a zničili životy svojej rodine, svojim blízkym a svoje vlastné.
„Chcela som odísť. Našťastie som si uvedomila, že toto bude buď koniec, alebo to musí byť nový začiatok“
S alkoholom bojuje veľa ľudí a možno ste mnohých inšpirovali k pozitívnejšej budúcnosti. Stalo sa vám, že sa vám ľudia prihovorili, poďakovali za úprimnú verejnú rozpravu či zdieľali s vami ich problémy? Povzbudí to aj vás alebo vám to nie je príjemné?
Po tom, ako som o tomto začala verejne rozprávať v podcastoch a rozhovoroch, prichádzali ku mne viaceré spätné väzby od ľudí. Pýtali sa ma, že ak sa trápia, na koho sa môžu obrátiť, čo majú robiť. Že rodina ich bude odcudzovať, keď pôjdu na liečenie. Stretla som sa s rôznymi príbehmi, volajúcich o pomoc. Netreba sa vzdávať a my, ktorí sme si tým prešli, by sme o tom mali rozprávať.
Čo bola najväčšia výzva pri liečení a zotavovaní?
Najväčšou výzvou bolo postaviť sa samej sebe. Priznať si, že mám problém, že som chorá a že bez pomoci to nezvládnem. V liečebni som sa musela naučiť úplne obyčajné veci – byť v tichu, vydržať sama so sebou, neutekať pred bolesťou. Každý deň tam bol malý boj, ale zároveň aj krok k tomu, aby som znovu začala veriť, že to má zmysel. Až keď človek pochopí, že z tej tmy sa dá vyjsť len pomaly a po vlastných, začne sa skutočne liečiť.
Ako sa vaše vnímanie samej seba zmenilo po tom, ako ste sa rozhodli pre nový začiatok?
Začala som si znovu veriť. Dlho som mala pocit, že som zlyhala ako človek, ako žena aj ako matka. Že som všetko pokazila a nič už nemá zmysel. Dnes sa na seba pozerám inak. Ako na človeka, ktorý síce padol, ale dokázal sa postaviť. Naučila som sa mať k sebe viac súcitu, nebičovať sa za minulosť a vážiť si každý malý pokrok. Už nepotrebujem byť dokonalá, stačí mi byť úprimná k sebe aj k druhým.
Vedeli by ste si predstaviť divadelnú alebo seriálovú rolu, kde by ste mohli využiť tú hlbšiu skúsenosť, ktorú ste prežili?
Áno, k herectvu by som sa veľmi chcela vrátiť. V jedenástich rokoch som natočila svoj prvý film Sojky v hlave a odvtedy sa herectvo stalo mojou súčasťou. Počas pandémie som si bolestivo uvedomila, že nič iné vlastne neviem – a, že herectvo je nielen moja profesia, ale aj spôsob, ako rozprávať príbehy, ktoré majú zmysel. Dnes by som si vedela predstaviť rolu ženy, ktorá prešla niečím podobným ako ja, pádom, stratou, ale aj znovuzrodením. Myslím, že by som takú postavu už nehrala, ale prežila. Každý smútok, každý strach, každé odpustenie by bolo skutočné. Možno by som tým vedela niekomu pomôcť, aby si uvedomil, že nikdy nie je neskoro začať odznova.
„Každý, kto si povie, že dokáže hocikedy prestať, žije v sebaklame“
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa ocitli na podobnej križovatke? Vo všeobecne veľmi ťažkom období?
Pred časom som poskytla niekoľko rozhovor a zúčastnila som sa viacerých podcastov práve na túto tému. Inšpirovala som sa mojou kamarátkou Zuzkou Smatanovou, ktorá si prešla tiež podobným psychickým vyhorením. Snažím sa robiť osvetu, aby sa ľudia nebáli si to priznať, aby našli silu. Niektorým som posielala aj kontakty, či už na terapeutov alebo na liečenia. Snažím sa ich povzbudzovať a hlavne im povedať, že to je jediná cesta. Jediná cesta, ako sa zachrániť a môcť začať odznova. Lebo keď už sú v tom, či sú to drogy, alkohol, gambling a iné závislosti – sami sebe pomôcť nedokážu. Je to sebaklam.
Každý, kto si povie, že dokáže hocikedy prestať žije v sebaklame. Príde jedna chvíľa, jeden problém a už v tom sú znova. To sa im snažím vysvetliť a povzbudiť ich, aby sa nehanbili a vyhľadali pomoc. Nešlo mi ani tak o to, aby som hovorila o sebe. Ja som chcela na sebe ukázať, čo to je boriť sa so závislosťami, s psychickým ochorením, s bolesťou duše. A hlavne, že treba to riešiť. Netreba sa hanbiť. Netreba si nahovárať, že to zvládnem sám. Pretože človek to sám nezvládne.
Nájsť pravú lásku je krásne v každom období a ešte krajšie po tom náročnom. Ako by ste svojho manžela Jaroslava opísali?
Jaro je absolútne nezištný, srdečný. Vôbec ma neberie ako nejakú babu, ktorá padlo na úplné dnu, Som preňho úplne obyčajný človek. Viem, že by mi dal aj to absolútne posledné. Viem, že by pre mňa urobil všetko. Spoznala som ho, keď som bola celkom dole, neskutočne mi pomohol aj naďalej mi pomáha dostávať sa vyššie. Chcela by som s ním ostať v tých výškach. Vedela som, že si beriem najúžasnejšieho človeka na svete s veľkým srdcom. On je chodiace srdce s veľkým porozumením a ja mu za to budem po celý život vďačná.
Ponuku na spoluprácu ste dostali aj od generálneho riaditeľa Košického národného divadla Ondreja Šotha. Viete už viac o vašej roli?
S Ondrejom Šothom sme v kontakte. Dal mi šancu v Národnom divadle v Košiciach v predstavení Nočná skúška, ktoré bude mať premiéru v polovici januára 2026. Je to komédia so štyrmi hercami, v ktorej budem napevno účinkovať. Som nadšená a veľmi sa teším. Každý herec a každá herečka sa teší, keď dostane nejakú rolu a môže pôsobiť či už v divadle, v televízii alebo vo filme. A ja som mala dosť dlhú pauzu a veľmi mi to chýba. Teším sa a zároveň veľká výzva.
Aké sú vaše sny, ciele alebo túžby do najbližších 5 rokov? Nielen ako herečka, ale ako človek, ktorý dostal druhú šancu na život.
Moje sny sú dnes oveľa jednoduchšie, ale zároveň oveľa hlbšie. Chcem žiť pokojne, bez chaosu a strachu, s pocitom, že mám pevné miesto na zemi. Chcem znova pracovať, postaviť sa na vlastné nohy a vrátiť sa k tomu, čo milujem, k herectvu. No najviac túžim ostať v tých výškach, kam som sa dostala vďaka manželovi v pokoji, láske a vďačnosti. Chcem byť pre neho aj pre moju dcéru a mamu človekom, na ktorého môžu byť hrdí. Viem, že druhú šancu nedostane každý, preto si ju nesmierne vážim. Mojím cieľom je prežiť ďalších päť rokov tak, aby som mohla povedať, že som naozaj žila vedome, srdcom a bez masky.
Foto: TV JOJ