K herectvu sa dostal až na štvrtý pokus, no dnes patrí k tváram úspešného seriálu Dunaj, k vašim službám. FILIP ŠEBESTA však svoju najdôležitejšiu rolu vidí doma. S manželkou Hankou vychovávajú malú Amálku a po bolestnej skúsenosti, keď prišli o prvé dieťa, si spoločné chvíle vážia ešte viac. Keď potrebuje vypnúť od práce, sadne na motorku, vezme do rúk náradie alebo sa vráti na rodné Záhorie.
O svojej postave Laca Koptíka v seriáli Dunaj, k vašim službám sa vyjadrujete veľmi pozitívne. Čo všetko vám táto postava prináša?
Prináša mi prácu a nové obzory. Keďže ide o dobový projekt, ktorý sa veľmi hrá s históriou, ponúka mi nový pohľad na okolnosti, v ktorých ľudia museli prežívať ťažké časy a čo všetko museli obetovať. Verím, že vďaka tomu sa človek – a snáď aj diváci – stáva empatickejším voči ľuďom, ktorí to nemali jednoduché vtedy a nemajú to ľahké ani v súčasnosti.
Do prvého ročníka na herectve ste sa dostali až na štvrtý pokus, čím ste ukázali svoju vytrvalosť. Viete veci doťahovať do konca?
Áno, nerád nechávam veci nedokončené. Prejavuje sa to aj v maličkostiach – nezačnem čítať novú knihu, kým nedočítam tú predchádzajúcu, alebo dopozerám seriál, kým sa pustím do ďalšieho. Čo sa týka školy, vedel som, že herectvo je môj cieľ. S odstupom času hodnotím tie štyri pokusy pozitívne, pretože som sa nakoniec dostal do ročníka k vynikajúcim vedúcim, čo si veľmi vážim. Verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.
Vašou veľkou záľubou je jazda na motorke, aktuálne je tomu počasie naklonené. Kam najčastejšie vyrážate?
Odkedy mám rodinu, vyrážam skôr na kratšie výlety po okolí domu alebo k rodičom na Záhorie. Rád chodím aj na Moravu, sú tam výborné cesty a je tam čo vidieť. Niekedy sa len tak bezcieľne preveziem, kam ma oči zavedú. Jazda na motorke či bicykli mi pomáha spracovať náročné emócie z postáv a trochu sa po práci „otriasť“.
V jednom rozhovore ste veľmi jasne zdôraznili: rodina je pre vás priorita. Viete si jasne zadávať hranice v práci, alebo sa to ešte stále učíte?
Zatiaľ som nemusel striktne nastavovať hranice. Naša práca má tú výhodu, že si ju viem často prispôsobiť tak, aby som mohol byť s rodinou v maximálnej možnej miere. Je to vždy o dohode oboch strán a zatiaľ to vždy vychádzalo.
Stretli sme sa na spoločenskej akcii, kde ste sa ukázali po boku svojej sesternice Magdy Šebestovej. Krásu máte teda v génoch… Máte aj spoločné zážitky z detstva?
Magda je dcéra môjho krstného otca. V detstve sme boli spolu oveľa častejšie ako teraz, keď už máme každý svoju rodinu a prácu. Ja som bol taký „benjamín“ rodiny, takže Magda so svojou sestrou sa skôr starali o mňa ako ja o ne. Spomínam si na spoločné Veľké noci a rôzne rodinné akcie, sú to veľmi príjemné spomienky.
Ste najmladším z troch synov. Aké bolo vaše detstvo v tejto zostave?
Bolo to úžasné „dedinské“ detstvo bez telefónov, na bicykloch a motorkách. Ako najmladší som sa vždy snažil dorovnať starším bratom. Hoci oni so mnou niekedy nechceli tráviť čas, tak som si svoje miesto musel vybojovať. Dodnes viem, že sa o nich môžem kedykoľvek oprieť – či už potrebujem pomôcť, poradiť alebo sa zabaviť.
S manželkou Hankou máte dcéru Amálku, ktorá má jeden a pol roka. Aký ste otec?
Snažím sa byť ten najlepší, aký viem byť, a dávať do rodičovstva všetko. Verím, že dcérka si odo mňa vezme to najlepšie, bude stáť na hodnotách, ktoré jej odovzdávame, a raz bude na svoje detstvo spomínať tak dobre, ako spomínam ja na to svoje.
S Hankou vás spojila láska k hudbe, je profesionálnou flautistkou. Vy hráte na trombón. Hrávate aj spolu?
Zoznámil nás môj učiteľ zo ZUŠ-ky. Spolu sme hrali vlastne len raz, na našom druhom stretnutí, keď Hanka vypomáhala v našom big bande, ale vtedy sme ešte netvorili pár. Odvtedy sme už spolu nehrali. Ja sa hudbe venujem skôr ako nadšenec v dychovke, je to pre mňa a mojich kamarátov hlavne hobby a relax.
O prvé dieťatko ste prišli v 22. týždni tehotenstva. Čo vám vtedy pomohlo prekonať smútok?
Ten smútok nikdy úplne nezmizne, človek sa s ním len naučí žiť a prijme ho ako súčasť života. Najviac nám pomohla vzájomná komunikácia. Vedeli sme o tom spolu otvorene hovoriť, hoci to bolo ťažké a bolestivé. Pomohlo nám aj zistenie z nášho okolia, že v tom nie sme sami a podobnú skúsenosť má veľa ľudí. Amálka je pre nás dar, za ktorý vďačíme aj nášmu výbornému lekárovi.
Dozvedela som sa, že ako chlapec z dediny na Záhorí ste aj manuálne zručný. Dokážete si pri riadnej makačke oddýchnuť?
Určite áno. V Bratislave na to nemám veľa príležitostí, okrem prerábania bytu, ale vždy rád idem pomôcť otcovi na dom alebo bratovi, ktorý stále niečo vyrába. Pri tomto štýle práce si veľmi dobre oddýchnem.
Kde ste strávili tohtoročnú dovolenku?
Väčšinu času som v práci. Nakrúcam Dunaj a ešte jeden ďalší projekt, o ktorom zatiaľ nemôžem hovoriť, takže budem pendlovať. Absolvovali sme však aj veľa svadieb našich kamarátov a krátku rodinnú dovolenku plánujeme až po lete.
Foto: archív F. Š.