„Či som pekná alebo škaredá, je len moje rozhodnutie,“ hovorí influencerka a autorka Ema Müller, ambasádorka kampane Krása je pocit. Značka Dove v nej ukazuje, že krása nie je len o tom, ako vyzeráme, ale vo veľkej miere aj o tom, ako sa cítime.
Spomeniete si na kompliment z posledného obdobia, ktorý vás naozaj potešil? A prečo práve ten?
Včera ma zastavila jedna baba na nábreží a povedala mi, že miluje moje myšlienky. A to teda mne, ktorá som zo svojich myšlienok väčšinou kompletne vyšťavená, pristálo presne tam, kde malo.
Za čo vás chválili v detstve? Bolo to tiež za myšlienky a schopnosti, alebo skôr za vzhľad?
V detstve ma veľmi nechválili. Alebo teda aspoň si na to nepamätám. Ale akurát pri mne sedí mama a tvrdí, že ma chválili za všetko. Tak asi za oboje, v zdravej miere.
A ako to fungovalo v modelingovom prostredí, kde ste sa ocitli ako veľmi mladá?
Tam to pre mňa bolo väčšinou o mierach, hlavne v bokoch, pretože tie som nikdy nevedela dostať na správne číslo. Veľmi som sa vtedy porovnávala s inými modelkami, s tými, ktoré tie miery mali, alebo s tými, ktoré mi svojou krásou vyrážali dych. Preto som vždy bola vo svojich očiach horšia, väčšia, škaredšia ako ostatné. Tá menejcennosť sa vo mne ozýva dodnes, aj preto som vytvorila komunitu žien, kde je každá bohyňou.
Čo pre vás znamenala krása vtedy a čo dnes?
Predtým sa moja hodnota samej seba odvíjala od toho, ako vyzerám. Čo bolo strašné, pretože som so svojím výzorom nikdy nebola spokojná. Teraz viem, že sa to neodvíja od toho, koľko centimetrov mám v bokoch, ani od toho, že zrazu nie som horšia, keď mi spuchne tvár z hormónov. Alebo zo sacharidov. No stále je to moje vedomé rozhodnutie. Necítiť sa horšie, keď nevyzerám tak, ako by som chcela. Povedať si, niekedy aj nahlas, že nie som len tým, čo mám na povrchu. Lebo ja som oveľa, oveľa viac.
Čo by ste svojmu vtedajšiemu ja poradili?
Nič. Len nech si všetko poriadne prežije na vlastnej koži.
Kedy ste sa naposledy cítili krásna?
Aj teraz sa tak cítim. Je mi krásne z toho, že môžem byť ambasádorkou kampane s tak dôležitým a trefným sloganom.
Ten slogan znie „Krása je pocit“. Je pre vás krása najmä o pocite?
Aj som to napísala do svojej knihy. „Či som pekná alebo škaredá, je len moje rozhodnutie. Je to proste o pocite.“ Ten pocit vie byť samozrejme ovplyvnený všeličím. Vonkajším prostredím, inými ľuďmi, naším vlastným telom a tým, ako práve vyzerá, hlavou a jej veľakrát extrémne krutými rečami. Ale keď sa nám ho podarí pocítiť, každý si o nás môže myslieť, čo chce, aj tak sme najkrajšie na svete.
Ako pracujete s tým, aby vás príliš nepohltili sociálne siete a tamojšie mierky krásy?
Nepracujem. Niekedy ma sociálne siete pohltia, niekedy ich mierkam uverím, niekedy sa porovnávam s každou jednou babou, ktorá na mňa vyskočí, a hľadám na nej všetko to, čo má ona krajšie, ako mám ja. Niekedy sa tomu poddám a cítim sa hrozne, niekedy vypnem mobil a vrátim sa k sebe.
Ako sa pozeráte na AI „dokonalé“ tváre a telá? Máte pocit, že to mení latku, s ktorou sa ľudia porovnávajú?
AI tváre a telá sú jedna veľká nuda. Minule som chcela od ChatGPT, aby mi oskenoval kúsok papiera. Brainstormovala som na ňom, takže to bolo celé messy, niektoré slová boli poškrtané, niektoré sa vôbec nedali prečítať, proste jeden krásny, kreatívny bordel. No ChatGPT ten papier nevedel oskenovať bez toho, aby mi všetko neopravoval. Ani potom, čo som mu viackrát zopakovala, nech všetko nechá tak, ako je, mi ho vždy vrátil opravený, pretože podľa jeho slov nedokonalé nechať nevie. Čo je najlepšia vec, akú mi ChatGPT kedy povedal. A dúfam, že sa nikdy nenaučí nedokonalosti, pretože v tom je naša podstata. Sme jeden krásny, kreatívny bordel.
Prečo ste sa stali ambasádorkou značky Dove?
Keď som si ako tínedžerka vybrala nesprávne ženské vzory, pretože iné vzory vtedy ani veľmi neboli, robila som všetko preto, aby som vyzerala ako ony, a čím sebadeštruktívnejšia som bola, tým rýchlejšie to išlo. Vtedy prišiel Dove s kampaňou Real Beauty. Stáli v nej ženy v bielom spodnom prádle. Každá bola úplne iná a všetky boli krásne. Pamätám si, ako som si pri pohľade na ne vydýchla. Ako mi zrazu bolo lepšie vo vlastnom tele, ktoré som sa v tej dobe tak kruto snažila zmeniť. Ten pocit pri pohľade na zlatú holubicu cítim dodnes. Takže to nie je len obyčajný slogan. Pre mňa určite nie.
