Poznáte ten pocit, keď sa konečne odhodláte niekomu povedať, že je toho na vás priveľa? Že ste unavené, preťažené a ledva držíte všetky povinnosti pohromade? Namiesto pochopenia však príde suché skonštatovanie, že toho máme veľa všetci. Alebo tak zvyknete reagovať vy?
Objektívne na tom niečo je. Väčšina ľudí dnes naozaj žije pod obrovským tlakom. A aj tam, kde to na povrchu nevidieť, môže zúriť psychická búrka. Preto býva najuniverzálnejším kľúčom láskavosť. Odkiaľ ju však vydolovať, keď sú už vaše baterky rovnako prázdne?
Problém v medziľudskej komunikácii pritom zväčša nie je v obsahu vypovedanej vety. Problém je v tom, čo v tej chvíli človek počuje. Ak sa nám niekto posťažuje a my reagujeme argumentom, že nie sme v podobnej situácii jediní na svete, druhá strana si to nevyloží ako „rozumiem ti“, „to musí byť náročné“ či „som tu pre teba“.
To čo započuje pravdepodobne bude: „To, čo cítiš, nie je nič výnimočné.“
Empatia nie je súhlas
Mnoho ľudí si myslí, že keď prejavia pochopenie, automaticky musia súhlasiť s tým, ako druhý človek situáciu vidí. To však nemusia.
Empatia neznamená povedať: „Áno, máš najťažší život na svete.“
Znamená skôr uznať pocity druhého: „Vidím, že je to pre teba teraz ťažké.“
A to je obrovský rozdiel.
Nemusíme posudzovať, či je niekto preťažený „oprávnene“. Nemusíme porovnávať, kto má viac problémov. Potrebujeme len uznať realitu človeka pred nami.
Prečo ľudia reagujú zľahčovaním
Zaujímavé je, že ľudia často nechcú byť necitliví. Niekedy len jednoducho nevedia, čo povedať. Najmä, ak sa niektoré situácie opakujú stále dokola.
Inokedy sami fungujú na doraz a vybudovali si obranný mechanizmus: „Nevšímaj si to. Zvládni to. Všetci to zvládajú.“
A potom rovnaký prístup ponúkajú aj ostatným. Problém je, že podpora, ktorá funguje pre jedného, môže druhého zraniť.
Existuje aj druhá strana príbehu
Pri empatii sa často hovorí o tom, aby sme počúvali druhých. Menej sa však hovorí o tom, že potrebujeme chrániť aj samých seba.
Niektorí ľudia sú takí empatickí, že absorbujú problémy všetkých navôkol. Počúvajú. Pomáhajú. Snažia sa pochopiť. Až kým nezistia, že na vlastné emócie im nezostala energia.
Skutočná empatia preto nemá znamenať sebazapretie. Je možné byť láskavý k druhým a zároveň úprimný k sebe.
Kde sa končí empatia a začínajú hranice
Zdravá empatia znie takto: „Rozumiem, že to máš ťažké.“
Nezdravá naopak empatia často znie: „Urobím všetko, aby si sa cítil lepšie, aj keby ma to malo zničiť.“
To nie je láskavosť. To je vyčerpanie prezlečené za obetavosť. Mnoho žien bolo vychovávaných k tomu, aby boli chápavé, milé a nápomocné. Menej sa však učili hovoriť: „Dnes na to nemám kapacitu,“ „potrebujem si oddýchnuť,“ alebo „aj moje potreby sú dôležité.“
- Špeciálny koncert skupiny Hex aj žánrová sloboda
- Kovbojské čižmy, šatky či bikiny. Vyskladajte si festivalový outfit s módnou stylistkou
- Robíte to aj vy? 10 vecí, ktoré na pláži lezú ostatným na nervy. Možno netušíte, že porušujete etiketu
- Vanessa Šarköziová priviedla na svet synčeka. Pôrod prišiel skôr, než čakala
- 30+ vecí, ktoré môžeš robiť, keď nemáš peniaze
Čo robiť, keď sa necítime vypočutí
Nie vždy potrebujeme radu. Nie vždy hľadáme riešenie. A už vôbec nepotrebujeme súťaž o to, kto má viac starostí.
Niekedy chceme len vedieť, že naše prežívanie má pre druhého človeka hodnotu. Že ho nemusí opravovať, zľahčovať ani porovnávať. Stačí, ak ho na chvíľu prijme.
Práve v tom spočíva podstata empatie. Nie v tom, že preberáme problémy druhých na svoje plecia alebo ich zachraňujeme. Empatia je schopnosť zostať pri človeku aj vtedy, keď jeho situáciu nevieme vyriešiť. Dať mu najavo, že jeho pocity dávajú zmysel a že na ne nie je sám.
Zároveň však platí, že empatia by mala fungovať oboma smermi. Chrániť si vlastné hranice neznamená byť sebecký. A prejaviť pochopenie neznamená zabudnúť na seba. Zdravé vzťahy vznikajú tam, kde je priestor pre potreby oboch strán. Bez súťaženia, kto trpí viac, a bez prehliadania toho, čo prežíva ten druhý.
Možno preto všetci potrebujeme trochu menej hodnotenia, porovnávania a nevyžiadaných rád. A trochu viac jednoduchej ľudskej vety: „To znie náročne. Ako sa máš?“
Ako to máte s empatiou vy?
