„Čo spravím – zaplatím za energie a budem mať doma dostatočne teplo, alebo si kúpim jedlo?“ – aj takto musia uvažovať niektoré domácnosti na Slovensku. Riešia to tak, že aj menej vykurujú, aj si kupujú menej kvalitné jedlo. Na iné výdavky – na lekára, zubára či krúžky pre deti, im už nezostanú peniaze.
Aj toto zistila prognostička SAV Bratislava Dušana Dokupilová. Venuje sa téme energetická chudoba a nedávno pripravila najnovšiu štúdiu, kde fenomén energetickej chudoby rozobrala veľmi podrobne. V rozhovore pre Slovensku sme sa snažili priniesť širokej verejnosti aspoň základné dáta a vysvetlenie, prečo je pre nás táto téma v súčasnosti tak závažná.
Pozrime sa najprv na základné čísla, ako to na Slovensku vyzerá? Koľko ľudí trápi energetická chudoba?
V rámci krajín V4 sme vo výrazne najhoršej situácii. Na Slovensku je v celej populácii viac ako osem percent domácností v energetickej chudobe. V Poľsku len niečo viac ako tri percentá, v Česku to je päť percent, v Maďarsku šesť percent. Čo je však najhoršie – na Slovensku sa táto situácia zhoršuje. Vo všetkých susedných krajinách V4 sa podiel obyvateľov, ktorí si neboli schopní v obydlí udržať primerané teplo, znižoval. Len na Slovensku sa zvyšoval. V rámci celej populácie došlo k nárastu domácnosti v energetickej chudobe zo 6 na spomínaných 8 percent. V skupine ľudí žijúcich pod hranicou chudoby došlo k nárastu zo 17 percent po súčasných 30 percent.
Áno, na prvý pohľad sa niekomu môže zdať osem percent, ako nízke číslo. No, keď sa porovnáme so susedmi, vidíme to hneď ináč. Kto je však za tými ôsmimi percentami? Už ste spomenuli, že tam patria ľudia žijúci pod hranicou chudoby. Kto ďalší ešte?
Energetickou chudobou trpí viac ako 40 percent ekonomicky neaktívnych domácností jednotlivcov. Ale pozor, neplatí, že sú to seniori. Ekonomicky neaktívny znamená, že človek nepracuje – čiže je napríklad nezamestnaný. Rozhodne nemôžeme povedať, že najohrozenejšou skupinou obyvateľov sú seniori. Podľa mojej najnovšej štúdie z tohto roku, keď sa pozrieme do skupiny energeticky chudobných domácností – najväčšie zastúpenie tam majú úplné domácnosti s aspoň jedným dieťaťom vo veku do 25 rokov. Rodiny s deťmi s oboma rodičmi tvoria až 32 percent domácností v energetickej chudobe. Približne 14 percent domácností v energetickej chudobe tvoria jednočlenné domácnosti dôchodcov. Ale významný podiel – 14 percent domácností v energetickej chudobe sú tvorené aj domácnosťami, v ktorých majú už deti viac ako 25 rokov. Osobitnú skupinu domácností v energetickej chudobe tvoria rodiny s jedným rodičom, ktorí sa starajú aj o svoje nezaopatrené deti. Tu sa spája problém jedného príjmu s nákladmi na život pre viacero osôb. Chcem osobitne upozorniť, že problém energetickej chudoby v domácnostiach s deťmi má ďalekosiahle dôsledky. Tieto domácnosti slabšie vykurujú, čo sa prejavuje v náraste chorobnosti. Niektoré z ochorení majú aj celoživotné dôsledky na zdravie, napríklad astma.
Niektorí odborníci upozorňujú na to, že energetická chudoba sa vo veľkej miere vyskytuje na vidieku. Ak je to skutočne tak, máte vysvetlenie, prečo?
Áno, energetická chudoba sa výrazne viac vyskytuje na vidieku. Dôvodom je najmä to, že na vidieku je vyššie zastúpenie rodinných domov a náklady na vykurovanie rodinného domu sú vyššie na meter štvorcový plochy v porovnaní s bytom. Byt sa ohrieva aj od susedov. Súčasne na vidieku sú rodinné domy menej obnovené. Na základe SODB 2021 – Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, len 19 percent rodinných domov a 47 percent bytových domov prešlo kompletnou rekonštrukciou. Čiže je prirodzené, že na vidieku je viac domácností, ktoré majú problém vykúriť si svoje obydlie na vhodnú teplotu. Práve tam žijú ľudia v domoch, ktoré sú energeticky náročnejšie a tým je aj bývanie v nich spojené s vyššími výdavkami. Súčasne sú tieto domy neobnovené, čím sa náklady na zabezpečenie si dostatočného tepla ešte zvyšujú. Jednoducho, ľudia na vidieku žijú v nezrekonštruovaných domoch, čím musia platiť vysoké účty za energie.
Upozorňujete na jeden paradox – Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom výdavkov na energie v pomere k disponibilným príjmom, a to napriek tomu, že slovenské ceny elektriny a plynu patria k najnižším v EÚ. Prečo to tak je?
Ceny plynu a elektriny sme mali vďaka regulovaným cenám nízke – pre domácnosti patria medzi najnižšie v Európe. Takže na Slovensku ceny energií v súčasnosti nespôsobujú zlú situáciu. Problémom však je nízka energetická efektívnosť obydlí. Ale musíme spomenúť, že na Slovensku sú problémom aj nízke mzdy, ktoré spôsobujú, že napriek nízkym cenám energií je pomer ceny plynu či elektriny k celkovému príjmu horší ako v iných krajinách.
Ako odborníčka apelujete na riešenie energetickej chudoby. Čo by teda vláda, ministerstvá mali urobiť, aké konkrétne kroky, opatrenia?
Vláda spravila teraz veľmi dobrý krok na pomoc ľuďom v energetickej chudobe. Vytvára systém, ktorý by automaticky identifikoval energeticky zraniteľné alebo chudobné domácnosti. Konkrétne sa vláda snaží prepojiť systémy, ktoré dokumentujú príjmy domácnosti – napríklad cez Sociálnu poisťovňu, s výdavkami za energie, ktorými disponujú energetické spoločnosti ako ZSE, VSE, SPP, spolu s katastrom a teda informáciami o samotnom obydlí. Pokladám to za veľmi dobrý krok správnym smerom. Takýmto systémom sa automaticky určí, ktorá domácnosť je v energetickej chudobe, ale aj čo je dôvodom energetickej chudoby. Pretože môžeme mať aj domácnosti, ktoré sa javia ako energeticky chudobné, ale v skutočnosti len mrhajú energiami alebo si v extrémnych prípadoch vykurujú bazén.
Definícia energetickej chudoby
Energetická chudoba je stav, keby si domácnosť nemôže dovoliť primeranú úroveň energetických služieb – vykurovanie, chladenie, prípravu jedla, používanie elektrospotrebičov – ako osvetlenie, chladnička, práčka. Zjednodušene povedané – človek si nevie vykúriť alebo v súčasnosti už aj vychladiť domácnosť na teplotu, akú potrebuje. To znamená, že človeku je v zime zima alebo v lete príliš teplo a s touto situáciou nevie nič spraviť.
Zdroj: Dušana Dokupilová
Ako merať energetickú chudobu?
„Môžeme sa pozerať na príjmy domácností a na ich výdavky za energie. Môžeme sa teda pozrieť na podiel výdavkov na energie ku príjmom, čo je jeden z prístupov. Ak je napríklad vyšší ako 20 či 30 percent, tak je domácnosť v energetickej chudobe. Ja si však myslím, že je dôležitejšie pozrieť sa, koľko domácnosti zostane po zaplatení za energie. Pretože existujú domácnosti, ktoré nemôžu dať za energie 30 percent svojho príjmu, lebo by neboli schopní pokryť iné svoje základné potreby – napríklad nakúpiť si jedlo, či sa každodenne dopravovať do práce. A aj takéto domácnosti by mali patriť do skupiny energeticky chudobných, lebo si nedokážu dostatočne vyhriať svoju domácnosť. Podľa mňa vhodnejší prístup je ten, kde sa pozrieme, koľko domácnosti zostane, potom čo zaplatí za energie. Tam je veľmi dôležité, aby takej domácnosti zostali prostriedky na základné prežitie. Niekedy sa táto suma nazýva životné minimum, ktoré máme na Slovensku tiež definované. Podľa odborníkov je však veľmi nízke a nepokrýva základné potreby domácnosti. Takže môj návrh je – ak domácnosti po zaplatení za energie zostane menej ako 1,5 násobok životného minima – je v energetickej chudobe,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová.
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, D. D.
