Herečka Éva Bandor pôsobí vyrovnane, no za jej úsmevom sa skrýva vytrvalosť, odvaha a schopnosť ísť si za svojím snom. O veciach, ktoré sa jej bytostne týkajú, hovorí úprimne a dávkou snívania, ktorého sa nikdy nechcela vzdať. Prežíva ich rada, aby ich mohla ďalej naplno pretaviť v herectve.
Na rozhovor ste prišli pokojne naladená napriek mnohým povinnostiam, ktoré vás v ten deň sprevádzali. Ako je to s vašim nastavením? Ste pragmatičkou alebo skôr snílkom?
Aj aj. Nerozmýšľam už ako mladé dievča. Na začiatku mojej kariéry som snívala viac a lietala v oblakoch.
Dá sa to nazvať naivitou, alebo to bol skôr romantizmus?
Nie, bola to tvrdá naivita a viera v človeka. Keď som ešte študovala na VŠMU a potom som odišla na 5 rokov do Košíc, tak v tom období som verila tomu, že keď patrím do nejakej skupiny, tak sa tam udejú zázraky. Myslela som si, že dokážem slobodne tvoriť a poznávať svojich hereckých partnerov. Ale potom som prišla na to, že to nie je vždy tak. Trvalo mi asi 20 rokov kým som prišla na to, že pre mňa je lepšie byť na voľnej nohe. Ale lepšie raz ako nikdy (smiech). Ale dodnes veľmi rada snívam. Mám svoj vek, tak už presne viem akých mantinelov sa mám pridržiavať.
Vytrvalosť je užitočná vlastnosť pri herectve..
To určite áno. Vážim si ju na sebe a dokážem byť na pľaci aj trpezlivá. Nedávno som dokončila film, ktorý sa vyrábal 5 rokov. Občas sa vyskytnú zmluvné podmienky typu ako si nemôžem zmeniť farbu vlasov a podobne, s tým všetkým musia herci rátať a je dobré vedieť vydržať. Ja mám rada výzvy typu odísť z komfortnej zóny a skúšať nové veci.
Čo ste naposledy urobila v tomto smere?
V lete sme dokončovali film, ktorý sme realizovali v rómskej osade a celý mesiac som bola v Moldave nad Bodvou. Je to krásny príbeh o jednej 14-ročnej Rómke, ktorá bola veľmi talentovaná bežkyňa. Vyhrala preteky v balerínkach. Okrem pár skutočných hercov okolo nás hrali samí Rómovia. A je to jedna z vecí, ktorú si človek nevie predstaviť kým to nezažije na vlastnej koži.Bol to silny a krásny zážitok. Film je este v procese dokončovania.
V Kronike večných snílkov hráte osudovú ženu. Tie majú v reálnom živote istú časovú dobu svojho magického pôsobenia, rovnako ako aj osudoví muži. Podarilo sa vám niekedy dopomôcť tomu svojmu, aby predsa len zotrval dlhšie než do momentu, kedy magično vyprchá?
Je to pekne napísaná postava a tešila som sa aj na Milana Mikulčíka. Mám rada hereckých partnerov u ktorých je výrazná mužská energia. Radím tam aj Milana Ondríka. Zároveň mám rada inšpiráciu.To platí aj v sukromnom živote. Prvé roky sú v každom vzťahu o vášni a čarovných momentoch, ale v istej chvíli to zastane. Najmä, keď sa narodí dieťa. To je skutočná skúška ohňom. Mám partnera s ktorým som 30 rokov. Myslím si, že to, čo funguje, je sloboda. So mnou nie je jednoduché žiť.
Buď musím na tri týždne odcestovať, alebo je generákový týždeň kedy som úplne zahĺbená do postavy.. Som na divadle aj filmoch závislá. Musí platiť vzájomný rešpekt a záujem o toho druhého. U nás dobre zafungovalo aj to, že sme dlho čakali kým sa nám narodila dcéra. Zostala som na materskej a aj muž si potom doprial rok otcovskej dovolenky s nami. Dnes vidím na ich vzťahu ako im to prospelo a cítiť tam čas, ktorý jej venoval.
Vaša Fanny má aktuálne 17 rokov. Ako spolu najradšej trávite čas?
Veľmi radi spolu cestujeme. Mala tri mesiace, keď sme prvýkrát cestovali do Prahy, pretože som musela dokončiť film. Častokrát sa rozprávame o živote. Vždy som trvala na tom, aby sme mali otvorený a dobrý vzťah. V lete sme si spravili spoločný výlet do Brna,takzvanu“ babsku jazdu“. Takéto vylety už robíme od malička, iba my dve. A to su vynimocné chvíle.
Viete sa priblížiť k mladej generácii alebo vám pripadajú ako z inej planéty?
Oni sú úplne závislí na mobiloch. Keď bola Fanny mladá, stále kreslila. A potom chodila na klavír. Našťastie má rada filmy a veľa číta napriek tomu, že na mobile trávi podľa môjho názoru dosť času. Už dvojročné deti pozerajú denne do obrazoviek. Predpokladám, že psychológovia s nimi budú mať neskôr veľa práce. Pracujem s mladými ľuďmi, ktorých pripravujem na príjmačky na VŠMU. A vidím ako je u nich fantázia a predstavivosť závislá od mobilu. Učím ich to, že keď chceš byť hercom, tak musíš vnímať svet okolo seba. Ale keď chodia zhrbení, tak ho ťažko navnímajú a nedostanú sa k nim potrebné a doležité informácie o ludoch.
Čím vás muži dráždia a čo vás na nich baví?
Neznášam aroganciu, hrubosť a mužskú hlúposť. To ma vie vytočiť. A aj to, keď žena musí dať najavo, že vie rozmýšľať a svojmu okoliu má niečo dokazovať. Bohužiaľ, sú aj takí muži. Ale ja som žena, ktorá vie bojovať s týmito typmi. To som sa naučila ešte v detstve. Mala som otca, ktorý mal silnú mužskú energiu. A vyrástla som na dedine, kde sa s tým stretávate na dennom poriadku. Síce boli sedemdesiate roky, ale toto sa nemení. Naopak si cením jemnosť a inteligenciu a takého muža som si aj do života vybrala.
Je pedagógom na gymnáziu, učí výtvarnú výchovu,občiansku náuku a etiku. Imponuje mi, keď rozmýšľa a vie ma prekvapiť. Ak ideme spoločne do talianskych galérií, viem, že na mňa vytiahne kopec zaujímavých informácií a z toho sa viem tešiť. Zároveň som rada ako vníma moje povolanie. V tomto fachu je dôležité, aby partner rozumel tomu ako sa robí umenie. Inak obaja trpia.
Hrali ste v nedávno uvedených filmoch Moc, Smršť, Ema a smrtihlav, A máme čo sme chceli, Out, čo sú všetko hodnotné filmy s dôležitými témami. Posledná snímka Rasťa Boroša sa nevymyká a aj v nej znejú odkazy na smerovanie spoločnosti či nebezpečenstvo šírenia konšpirácií. Ako vy vnímate a prežívate situáciu v ktorej sa Slovensko ako európska krajina ocitá?
Ja som z toho veľmi smutná. Tým, že sa pohybujem v maďarskom prostredí, vidím ako súčasná vláda preberá metodiky od nich. Doslova akoby čítali Orbánovu autoritársku príručku. Na vlastnej koži som zažila protesty umelcov na hosťovačke v Budapešti. Nepomohli si. V prvom rade tam zmenili zákony a potom šli po médiách a slobode slova. Nastúpila propaganda. A to sa udialo už pred 15 rokmi.
Začala som sa vtedy báť a mávala som aj úzkosti. Spory a hoaxy sme riešili aj v rodine. Obdobie pandémie to všetko načalo. Keď je starší človek uzavretý s internetom, začne veriť čomukoľvek. Je veľmi náchylný. V súčasnosti to vidím už aj na Slovensku a rada spravím všetko, čo je v mojich silách, aby sme zle nedopadli.
Roky nekompromisne idú a my ženy ešte aj starneme rýchlejšie ako muži. Pociťujete na sebe náznaky toho, že už predsa len nie ste mladou babou behajúcou po sídlisku? Ako s tým narábate?
Rada by som si zachovala zdravý rozum. Na našom vzhľade sa súčasne odzrkadľuje aj to, čo všetko sme prežili. Pozerám sa s rešpektom na Zuzku Kronerovú alebo Milku Vášaryovú. Ukazujú mi ako dôstojne starnúť. Chodím pravidelne cvičiť a starám sa o svoje telo. Robím si čistiace kúry a pijem bylinkové čaje, ktoré mi pomáhajú aj pri menopauze. Nepotrpím si na botoxy ani hyaluronové injekcie. Je pre mňa dôležité zachovať si svoju tvár. Vnútri aj navonok.
