Domov by mal byť miestom, kde sa cítime bezpečne. Čo však robiť, keď sa z človeka, ktorého milujeme, stane niekto, pred kým musíme utekať? Nová psychologická dráma Divočina prináša silný príbeh ženy, ktorá sa rozhodne vymaniť z toxického manželstva a ochrániť svoje deti. V hlavných úlohách sa predstavia Klára Issová a slovenský herec Juraj Loj, ktorý opäť stvárňuje muža s temnou stránkou osobnosti. Film prichádza do slovenských kín 22. októbra.
Nie každé násilie zanecháva viditeľné modriny. Niekedy sa skrýva za zatvorenými dverami, v každodennom ponižovaní, manipulácii či neustálom strachu z reakcie partnera. Práve do takéhoto sveta nás zavedie nová psychologická dráma Divočina, ktorá otvára nepríjemné, no mimoriadne dôležité témy. Rozpráva o rodinných vzťahoch, ktoré namiesto istoty prinášajú bolesť, ale aj o odvahe ženy postaviť sa na vlastné nohy a pokúsiť sa začať odznova.
Hlavnou hrdinkou filmu je Marta, ktorú stvárňuje česká herečka Klára Issová. Po rokoch života po boku násilníckeho manžela Milana, ktorého hrá Juraj Loj, sa rozhodne urobiť zásadný krok. Spolu s dvoma dcérami odchádza z domova a útočisko hľadá u svojho starnúceho otca, ktorého stvárňuje Jan Vlasák. Verí, že ďaleko od manžela konečne nájde pokoj a bezpečie. Lenže namiesto vytúženého nového začiatku ju čaká ďalšia skúška.
Útek pred manželom ju privedie do ďalšieho zvláštneho sveta
Martin otec totiž žije vo vlastnej realite, ktorej dominuje presvedčenie, že svet stojí na pokraji katastrofy. Na blížiacu sa apokalypsu sa pripravuje s takou vážnosťou, že do svojej nezvyčajnej školy prežitia postupne zapája aj dcéru a vnučky. Odľahlé prostredie, všadeprítomné diviaky, spomienky na detstvo a otcove čoraz zvláštnejšie pravidlá spôsobujú, že Marta opäť stráca pocit kontroly nad vlastným životom. Jej situácia sa ešte viac vyhrotí, keď sa nečakane objaví manžel Milan.
Film tak prináša zaujímavý pohľad na to, ako nás dokážu ovplyvňovať rodinné vzorce a skúsenosti z detstva. Marta sa síce pokúša uniknúť jednému dominantnému mužovi, no ocitá sa v prostredí ďalšieho, ktorý má vlastnú predstavu o tom, ako by mali ostatní žiť. Zároveň sa však ukazuje, že ľudské vzťahy nie sú čiernobiele. Muž, ktorý
Juraj Loj opäť ukáže svoju temnú stránku
Pre slovenského herca Juraja Loja ide o ďalšiu náročnú hereckú príležitosť. Po postave sexuálneho predátora vo filme Zbormajster sa tentoraz predstavuje ako narcistický a násilnícky manžel, ktorého správanie zásadne ovplyvňuje život celej rodiny. Hoci ide o negatívnu postavu, herec sa pri jej stvárňovaní snažil pochopiť predovšetkým motiváciu a vnútorný svet človeka, ktorý ubližuje svojim najbližším.
„Z hereckého hľadiska sa snažím postavy prvoplánovo nekategorizovať na pozitívne a negatívne, ale snažím sa predstaviť si, z čoho ich konanie pramení,“ vysvetľuje Loj.
Ako otec troch detí vnímal mimoriadne citlivo najmä to, aké následky má rozpad rodiny sprevádzaný násilím a konfliktmi na najmladších členov domácnosti. Práve deti sa totiž často stávajú tichými obeťami sporov svojich rodičov, hoci za ne nenesú nijakú zodpovednosť.
„Keď sa rozpadne rodina za takýchto okolností, najviac trpia práve deti. Väčšinou slúžia ako hromozvod medzi matkou a otcom a všetko to napätie si potom nesú v sebe,“ hovorí herec.
Skutočná divočina sa niekedy skrýva priamo v rodine
Snímka Divočina je celovečerným režijným debutom Evženie Brabcovej, ktorá má za sebou úspešnú kariéru filmovej strihačky a na novinke sa podieľala aj ako spoluautorka scenára. Vo svojom filme prepája psychologickú drámu s prvkami absurdity a zvláštnou atmosférou, ktorá postupne umocňuje napätie.
Jednou z tém filmu je aj takzvané prepperstvo, teda životný štýl založený na prípravách na možné katastrofy, kolaps spoločnosti či koniec sveta. Režisérku však nezaujímajú iba samotné prípravy na apokalypsu, ale predovšetkým strach, ktorý môže človeka postupne ovládnuť. Ten má vo filme viacero podôb. Zatiaľ čo Martin otec sa obáva katastrofy, ktorá možno nikdy nepríde, jeho dcéra sa musí vyrovnávať s nebezpečenstvom, ktoré je až príliš skutočné.
„Najviac ma na tom zaujíma paradox: myslíme si, ako racionálne a pragmaticky žijeme, ale vo výsledku nás naše nevedomie, strachy a obavy ovládajú omnoho viac, ako si dokážeme pripustiť. Vo svojej podstate sme iracionálne bytosti,“ približuje Evženia Brabcová.
Zaujímavosťou je, že scenár vznikal ešte pred pandémiou, teda v čase, keď sa predstavy o náhlom narušení každodenného života zdali oveľa vzdialenejšie. „Nemohli sme tušiť, že aj tie najdivokejšie predstavy sa môžu tak rýchlo premeniť na realitu,“ dodáva režisérka.
Príbeh, v ktorom sa môže nájsť nejedna žena
Divočina nie je iba príbehom o úteku pred násilníckym partnerom. Otvára aj otázku, prečo je niekedy také ťažké vymaniť sa zo vzťahov, ktoré nám ubližujú, a či nás vlastné detstvo nevedomky nevedie k opakovaniu podobných vzorcov správania. Ukazuje tiež, že rozhodnutie odísť nemusí automaticky znamenať koniec problémov. Nájsť stratenú sebadôveru, pocit bezpečia a odvahu rozhodovať o vlastnom živote môže byť oveľa náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Napriek vážnej téme však tvorcovia nechceli nakrútiť bezvýchodiskovú a depresívnu sociálnu drámu. V príbehu preto nechávajú priestor aj pre nádej, ľudskosť a možnosť zmeny. Marta sa postupne učí, že ak chce svojim dcéram vytvoriť bezpečnejší svet, musí najskôr nájsť silu postaviť sa za seba.
Výraznú atmosféru filmu dotvára aj hudba, ktorú zložili Katarzia a Jonatán Pastirčák. Psychologická rodinná dráma Divočina vstupuje do slovenských kín 22. októbra v distribúcii spoločnosti CinemArt SK.