Ako jedenásťročný si na papierik napísal, že by chcel komponovať a hrať koncerty po celom svete v najprestížnejších sálach. Sen, o ktorom pred rokmi sníval, dnes František Jánoška žije a v jeho stopách kráčajú aj jeho dvaja synovia, Amadeus a Leonidas, ktorých uvidíme spoločne s otcom na galavečere Slovenka roka.
Vášho syna Amadea sme mohli vidieť tento rok ako sólistu počas slávnostného odovzdávania najvyšších štátnych vyznamenaní prezidenta SR v Slovenskej filharmónii. Aké je to, pozerať sa na ďalšiu, už ôsmu generáciu slávneho rodu Jánoškovcov?
Je to pre mňa obrovská radosť, som na naše deti veľmi hrdý. Keď vidím stáť syna na pódiu a hrať s prirodzenosťou a vášňou, často si spomeniem na seba ako malého chlapca a uvedomím si silu kontinuity nášho rodu, ktorá trvá už celé generácie. Nejde však len o tradíciu – ide o lásku k hudbe, ktorá sa u nás odovzdáva prirodzene, bez nátlaku. V deťoch vidím pokračovanie nášho sna, ale zároveň aj ich vlastnú cestu, ktorú si postupne budujú.
Pred časom ste v jednom rozhovore spomenuli, že Leonidas už odmalička rád dirigoval symfónie, ktoré ste mu púšťali z televízie a rovnako miloval hudbu aj Amadeus. Už ráno pred škôlkou si utekal sadnúť za klavír… Ako ste to vnímali? Nie každému sa podarí, že deti chcú robiť presne to, čo ich rodičia…
Bolo to pre nás veľmi prirodzené a zároveň dojímavé. Nikdy sme ich nenútili venovať sa hudbe – skôr sme im vytvorili prostredie, kde bola hudba prirodzenou súčasťou každodenného života a kde bol klavír vždy otvorený a pripravený hrať. Keď som videl malého Amadea, ako si sám sadne ku klavíru ešte pred škôlkou, alebo Leonidasa, ako s nadšením „diriguje“ symfóniu, pochopil som, že hudba je jednoducho v nich.JedenásťročnýLeonidas hrá na violončelo, venuje sa aj kompozícii a spoločenskému tancu a pravidelne vyhráva súťaže – naposledy sa stal absolútnym víťazom rakúskej súťaže Prima la Musica. Jeho obrovský talent si všimol aj svetoznámy violončelista Mischa Maisky.
O rok starší Amadeus hrá na husliach aj na klavíri, na oboch nástrojoch získava ocenenia a venuje sa aj kompozícii. Už teraz má hudobný prejav hodný dospelého umelca. Dostal sa do finále prestížnej súťaže ORF Goldene Note. Veľkou cťou pre nás bolo aj pozvanie od svetoznámej klaviristky Katje Buniatishvili vystúpiť ako hosť v Elbphilharmonie v Hamburgu. Obaja už majú viacero koncertných ponúk doma aj v zahraničí, čo prirodzene formuje ich budúcu umeleckú cestu.
Čo budeme vidieť a počuť vo vašom podaní na slávnostnom galavečere Slovenka roka?
Pre galavečer pripravujeme vystúpenie, ktoré spojí virtuozitu, emóciu aj radosť z hudby. Bude to otváracie číslo večera, takže je pre nás dôležité zaujať divákov hneď od prvých tónov a vytvoriť silnú atmosféru. Veľmi sa teším, že sa moji dvaja synovia predstavia pred celým Slovenskom a ukážu svoj talent. Ja ich budem sprevádzať, ale oni budú stredobodom tohto čísla.
Venuje sa hudbe aj vaša dcérka Naomi? Ako to je v živote známeho hudobníka – točí sa všetko v rodine okolo hudby alebo máte čas aj na spoločné stretnutia?
Moja krásna a talentovaná dcérka Naomi má osem rokov a študuje hru na klavíri, spieva a podobne ako Leonidas sa venuje aj tancu. Nedávno zvíťazila na medzinárodných súťažiach v Budapešti aj v Mníchove. Je ešte malá, no hudba ju prirodzene obklopuje, takže uvidíme, kam ju jej cesta zavedie. Všetky deti, aj deti mojich bratov, sú nesmierne talentované a niekedy spolu všetci deviati vystupujú pod názvom Janoska Kids.
V našej rodine je hudba veľmi dôležitá, ale rovnako dôležitý je aj čas, ktorý trávime spolu. Snažíme sa vytvárať priestor na spoločné chvíle, výlety a obyčajné rodinné radosti. Práve tie nám dávajú energiu a rovnováhu v pomerne náročnom umeleckom živote. Veľmi sa tešíme, že keď majú deti prázdniny, môžu cestovať s nami na koncerty. Tým, že vystupujeme na krásnych miestach po celom svete, je to pre nich nielen radosť, ale aj silný životný zážitok.
Aké máte pracovné plány a novinky? Čo vás čaká v najbližších dňoch a kde si vás môžu naši čitatelia prísť vypočuť? Budete vystupovať aj na Slovensku?
Najbližšie obdobie bude veľmi intenzívne. S Janoska Ensemble nás čakajú koncerty v mnohých krajinách sveta, napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Česku, Rakúsku, Rumunsku, Gruzínsku, Čiernej Hore, Taliansku, Japonsku, Taiwane, Amerike. Na Slovensku to bude najbližšie 19. júla v Košiciach. Slovensko je pre nás vždy výnimočné miesto, pretože tu máme rodinu, priateľov a publikum, ktoré nás podporuje už od našich začiatkov. Často sa nás pýtajú, prečo doma nehráme viac. Odpoveď je jednoduchá: máme len 365 dní v roku a snažíme sa našu hudbu šíriť po celom svete.
Keď si spomenieme na Franza Liszta, ktorý pochádzal z malej dediny Raiding (v dnešnom Rakúsku), bola by škoda, keby koncertoval len vo svojej krajine. Verím, že umelec svetového formátu má prinášať hudbu do celého sveta. Sme šťastní, že máme možnosť šíriť našu hudbu, Janoska Style, po celom svete. Okrem koncertov sa veľmi tešíme aj na Janoska Akadémiu v čiernohorskom meste Kotor, kde budeme mladých hudobníkov učiť náš Janoska Style, improvizáciu – voľné muzicírovanie – a individuálny prístup ku každému hudobníkovi. Bude to spojenie vzdelávania, inšpirácie aj krásneho historického prostredia, kde sa hudba stretne so slnkom, morom a atmosférou starého mesta.
Vráťme sa na chvíľu do minulosti: Jánoškovci – to je už osem generácií hudobníkov, traja úžasní bratia a k tomu fenomenálny kontrabasista Július Darvas. Môžete sa na chvíľu vrátiť vo svojich spomienkach do detstva? Kto vás viedol k hudbe a aká vlastnosť musí byť v človeku, aby sa dostal medzi svetových hudobníkov?
K hudbe ma viedla predovšetkým rodina. Rodičia aj starí rodičia, ktorí boli hudobníkmi. Od malička som vyrastal v prostredí, kde bola hudba prirodzenou súčasťou života. Spolu s mojimi bratmi sme prakticky vyrastali s nástrojmi v rukách. Spomínam si na hodiny cvičenia, ale aj na radosť zo spoločného muzicírovania, ktoré bolo u nás prirodzenou súčasťou každého rodinného stretnutia. Od malička som doprevádzal môjho otca, ktorý je úžasný huslista a muzikant. Hral mi rôzne skladby a ja som ho musel doprevádzať podľa ucha. Bola to obrovská škola a zároveň spoznávanie žánrov a hudby. Môj otec, starý otec aj ujovia nás naučili veci, ktoré sa na školách nenaučíte. Takže sme prirodzene spojili akademické štúdium na konzervatóriu a vysokých školách múzických umení s tradíciou a skúsenosťami, ktoré sme získali doma v rodine. U nás bolo samozrejmosťou, že na rodinných stretnutiach sme vzali nástroje a začali spolu muzicírovať už ako deti. Tak je to aj u našich detí dnes. Ak chce človek uspieť na medzinárodnej úrovni, potrebuje talent, disciplínu, vytrvalosť a pokoru. A hlavne odvahu vytvoriť niečo vlastné a jedinečné. Moji rodičia mi vždy hovorili: buď autentický a rob to, čo robíš, na sto percent. Hudba je celoživotná cesta učenia.
Vaše vystúpenie bude na Slovenke roka. Kto bol a je vašou Slovenkou roka, ktorej patrí vaša celoživotná vďaka? Mame alebo aj vašej manželke Aide, opernej speváčke?
Moja mama je pre mňa symbolom obetavosti a podpory – bola pri všetkých mojich začiatkoch a vždy vo mňa verila. Rovnako patrí veľká vďaka aj mojej manželke Aide, ktorá je láskou môjho života a mojou inšpiráciou. Vytvára doma zázemie, pokoj a harmóniu, vďaka ktorým sa môžem naplno venovať hudbe. Verím, že to, ako človek žije, sa prirodzene odráža aj v jeho umení. Ak by som mal odpovedať úprimne, mojimi Slovenkami roka sú dve ženy. Moja mama a moja manželka. Takže poprosím dve ocenenia.
Vytvorili ste osobitý hudobný jazyk, ste všestranní, oslovujete odborníkov, fajnšmejkrov, ale aj laikov, o čom svedčí množstvo predaných albumov. Je nejaké ocenenie, ktoré si nesmierne vážite a ktoré by sme mohli pripomenúť aj našim čitateľom?
Každé ocenenie je pre nás povzbudením a potvrdením, že naša práca má zmysel. Veľmi si vážime medzinárodné uznania, zlaté platne aj úspechy na svetových pódiách, rovnako aj to, že sme sa viackrát dostali na 1. miesto v celosvetových hudobných rebríčkoch na platformách ako iTunes či Amazon. Rovnako si však vážime aj ocenenia zo Slovenska, ako napríklad Krištáľové krídlo či Cena Nadácie Tatra banky. Je to krásny pocit, keď si vaše umenie vážia aj doma.
Ako vidíte mladú generáciu klaviristov zo Slovenska?
Úprimne ma teší, že na Slovensku je veľa talentovaných mladých klaviristov. Majú dobré zázemie, kvalitných pedagógov a veľmi pevné technické základy. Niekedy však cítim, že v ich prejave chýba väčšia odvaha hľadať samých seba. Veľa klaviristov, aj zo Slovenska, sa inšpiruje mojím štýlom hry – čo si veľmi vážim, ale zároveň ich povzbudzujem, aby hľadali vlastný hudobný hlas. Preto stále zdôrazňujem, že najdôležitejšia vec v hudbe nie je len technika, ale kreativita a odvaha byť autentický. Školou si treba prejsť, inšpirácia je prirodzená, potom však musí prísť moment, keď človek začne hľadať vlastný hudobný jazyk. Každá generácia by mala priniesť do hudby niečo nové – a práve v tom je jej krása.
Vaša hudobná cesta je úzko spätá s vašimi bratmi — huslistami Ondrejom, Romanom a tiež bratom Árpádom, ktorý s vami často spieva. Je to skôr výhoda alebo výzva hrať spolu ako rodina?
Je to veľká výhoda, ale zároveň aj veľká zodpovednosť. S bratmi nás spája nielen rodina, ale aj úplne prirodzené hudobné porozumenie, ktoré sa formovalo už od detstva. Každý z nás má svoj vlastný hudobný charakter. Ondrej je známy svojou virtuozitou a hlbokým hudobným cítením, Roman zase výraznou improvizáciou a jedinečným štýlom hry na husliach. Obaja patria medzi najlepších huslistov sveta a majú nezameniteľný tón, ktorý je rozpoznateľný medzi tisíckami hudobníkov. Árpád zase dopĺňa naše koncerty svojím zamatovým hlasom a emocionálnym prednesom, ktorý dáva hudbe ďalší rozmer. Ešte by som rád spomenul aj Júliusa Darvasa, s ktorým už veľmi dlho muzicírujeme a je nám ako brat. Je to mimoriadne všestranný, skúsený a virtuózny kontrabasista.
Keď hráte spolu od detstva, vznikne medzi vami prirodzené porozumenie, ktoré sa nedá naučiť. Stačí pohľad či gesto a presne viete, kam hudba smeruje. Zároveň je to aj výzva, pretože každý z nás je silná osobnosť a prináša vlastný pohľad na hudbu. Pre mňa osobne je najväčšia hodnota to, že môžem stáť na pódiu s bratmi a spolu prinášať hudbu do celého sveta.
