„Chcem zriadiť SOS linku pre deti, aby mohli priamo kontaktovať Úrad komisára pre deti bez vedomia či kontroly dospelých,“ hovorí Jozef Mikloško, ktorý je od mája 2022 novým komisárom pre deti – pred tým sa používalo pomenovanie detský ombudsman, a tiež sa zapája do riešenia nepriaznivého stavu v reedukačných centrách.
Čo vravíte na zistenia – bitka, hlad, sexuálne zneužívanie, samotka bez zdôvodnenia? Pre vás, ako komisára pre deti, to musel byť ozaj šok.
Tu sa nedá oddeliť pohľad komisára a pohľad človeka – otca. Je to jednoducho neakceptovateľné. Ako komisár pre deti sa dennodenne stretávam s množstvom problémov, ktorým v tejto krajine v 21. storočí musia čeliť aj tí najmenší a najbezbrannejší. Občas sa neviem ubrániť pocitu, že zlyhávame ako spoločnosť. Šikana, sexuálne zneužívanie, situácia v reedukačných centrách, to je len špička ľadovca, aj to tá medializovaná. Riešime chudobu, duševné problémy mladých ľudí, odoberanie detí rodičom. Nechcem tým povedať, že to nebol šok. Spoločnosť si nevie predstaviť, čo všetko sa tam vonku, mimo obrazoviek deťom deje. Preto si cením prácu Generálnej prokuratúry a záujem médií o osudy detí, najmä tam, kde sú potrebné už desaťročia systémové zmeny. A toto je prípad aj reedukačných centier.
Hovorí sa o porušovaní ľudských práv, to je naozaj závažné! Čo si myslíte, prečo vôbec k takémuto stavu došlo? Kto, alebo čo zlyhalo?
Zlyhal systém. Reedukačné centrá sú dedičstvom bývalého režimu a už dávno nespĺňajú kritériá modernej doby, nárokov a potrieb tejto spoločnosti a už vôbec nie edukácie, učebných programov, nehovoriac o bolestivom nedofinancovaní a materiálnom zabezpečení. Reedukačné centrá začínali na rovnakej štartovacej čiare ako detské domovy. Dnes sa to nedá porovnať. Bolo pomenovaných množstvo problémov, napríklad neprihliadanie na individuálne prípady týchto detí, spájanie detí s psychickými problémami so zdravými deťmi, detí, ktoré sa „previnili” záškoláctvom s deťmi, ktoré spáchali nejaké delikty. Čiže naozaj sú nevyhnutné zásadné systémové zmeny, dofinancovanie, doplnenie kvalifikovaného personálu, zmeny vo vzdelávacích programoch a tak ďalej. Zásadný problém však musíme hľadať ešte „hlbšie”. Prečo sa vôbec deti dostanú do takýchto centier? Prečo sú vôbec potrebné „polepšovne”? Problém vzniká už v rodinách, v medziľudských vzťahoch. Pri hľadaní systémových riešení musia politici aj všetci kompetentní myslieť aj na podporu rodín a prácu s nimi.
Mala by sa podľa vás vyvodiť aj zodpovednosť?
Zodpovednosť máme všetci. Netreba z toho robiť politickú tému, ukazovať silou-mocou prstom na niekoho, mať potrebu pomenovať vinníka. Na jednej strane v reedukačných centrách pracuje množstvo kvalitných odborníkov, ktorí s nepredstaviteľnou trpezlivosťou robia kvalitnú prácu. Na druhej strane aj tu sú neakceptovateľné individuálne ľudské a personálne zlyhania. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Reedukačné centrá potrebujú systémovú zmenu, na ktorej musí participovať viacero rezortov. Inak tým deťom vezmeme aj tú poslednú šancu na lepšiu budúcnosť.
Súhlasíte s riešením, aby tieto zariadenia prešli pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR? Prečo, v čom to bude lepšie?
Je to logické. Tieto centrá prechádzali historicky z rezortu pod rezort. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rieši komplexne sociálnu problematiku, pracuje s rodinami a deťmi. Spadajú pod neho centrá pre deti a rodiny. Reedukačné centrá sú ako keby mimo. Lenže aj tu ide o prácu s rodinami, o vyňatie detí z rodín, z ťažkých podmienok, často z toxického prostredia, kde rodina zlyhala vo svojej základnej výchovnej funkcii. Myslím si, že by to bolo omnoho efektívnejšie.
Prizvali aj vás k riešeniu tejto otázky, respektíve budete sa aj sám angažovať v riešení tohto problému? Ako konkrétne?
Od môjho nástupu do funkcie sa riadim myšlienkou „spojme sa pre deti”. To nie je len fráza. Teraz vidíme, ako rýchlo vie priniesť výsledky spojenie viacerých rezortov a ochotných odborníkov naprieč celým politickým spektrom. Tento problém sa neriešil tridsať rokov a žiaden úrad ho sám individuálne nevyrieši. Iba ak sa spojíme. My sa na úrade zameriame najmä na oblasť dodržiavania práv detí. Ako tím, spolu s verejným ochrancom práv a Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím máme novú pôsobnosť – Národný preventívny mechanizmus určený proti krutému, ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu, ktorý zavádzame do praxe. V reedukačných centrách chceme vytvoriť SOS linku pre deti, aby mohli priamo kontaktovať Úrad komisára pre deti bez vedomia či kontroly dospelých. Aby sme mali hneď impulz, keď sa niečo deje, alebo existuje podozrenie na porušovanie práv detí. Budeme, samozrejme, podporovať najmä systémové zmeny, na ktoré upozorňujeme.
Aj laik vie povedať, že fatálne zlyhal personál. Ako by sa teda mal riešiť tento problém?
Objektívne treba povedať, že správa Generálnej prokuratúry poukazuje na množstvo individuálnych ľudských zlyhaní. Mám informácie o stretnutí riaditeľov reedukačných centier s ministrom školstva, kde sa preberali aj personálne, či trestnoprávne opatrenia v tomto smere. Toto je ale otázka na jednotlivých riaditeľov centier a zriaďovateľský orgán. Trestnoprávnu zodpovednosť zase rieši prokuratúra.
Viera Mašlejová
Foto: J. M.
