Podľa speváčky Júlii Kozákovej má hudba schopnosť prepájať ľudí a podporovať otvorenejší spôsob uvažovania aj tolerantnejšie spolužitie rozličných komunít. Júlia ju vníma ako prostriedok, ktorý dokáže nachádzať spoločné body medzi kultúrami tam, kde jazyk už nestačí.
S hudbou bola prepojená odmala. „Počúvali sme doma veľa muziky, rodičia hrali na hudobné nástroje a spievali a ako päťročná som začala chodiť do folklórneho súboru Hájenka. Navštevovala som hodiny klavíra a spevu na ZUŠ-ke,“ opisuje Júlia svoje začiatky. Podľa nej by mali deti tráviť pri hudbe čo najviac času. „Mala som veľmi dobrý hudobný sluch a veci, ktoré som počula, som chcela hneď aj zahrať, preto sa pre mňa čítanie nôt stalo veľmi nezáživné a s klavírom som prestala asi po troch rokoch. Vtedy som sa prirodzene dostala k spevu, ktorý ma skutočne bavil.“
Ako malé dievča si zvykla vystupovať na pódiu a časom s tým nemala vôbec žiaden problém. Neskôr sa dostala na workshop ku speváčke Ide Kelarovej. Vďaka nej v sebe objavila nadšenie k rómskej hudbe: „O rómskej muzike som predtým nevedela vôbec nič a úplne ma ohúrila. Celý môj tínedžerský vek som strávila fascinovaná paralelným rómskym svetom.“ Pridala sa k rómskemu zboru Čhavorenge a účinkovala v ňom osem rokov. Za tú dobu koncertovali spoločne s Českou filharmóniou po celom Česku a Slovensku.
Neviditeľný svet Rómov
Júlia pochádza z Bratislavy, predtým nebola obklopená žiadnymi Rómami. Mala k ich kultúre neutrálny vzťah. „Pre väčšinu Nerómov je rómsky svet neviditeľný,“ myslí si Júlia. Zistila, že slová, ktoré bežne používame v slangovej slovenčine, pochádzajú z rómskeho jazyka. Ako napríklad „love“, „čaja“, „more“. Počas jej pôsobenia v zbore si veľmi obľúbila bezprostrednosť a vrúcnosť vyžarujúcu z Rómov. Rovnako aj zmysel pre komunitu, prijatie a vzájomnosť. „Paradoxne, až v zbore om sa v mojom veku stretla s najväčšou mierou prijatia akú som dovtedy zažila.“ Cítila, že niekam patrí a niekto za ňou stojí. Cez rómsku muziku dostávala von emočné protipóly a našla kanál na vyjadrovanie smútku alebo ťažoby. Na opačnom póle cítila chuť žiť tu a teraz. „Nechcem degradovať farebnosť a hĺbku slovenského folklóru, ktorý je nádherný. Ale emocionalita v rómskej muzike je unikátna. Správne pochopenie si vyžaduje zdieľanie toho najlepšieho z našich kultúrnych tradícií a ochotu načúvať, sledovať a nechať sa prekvapiť a očariť,“ objasňuje Júlia.
Vyhrala Júlia zo Slovenska
Do hudobného popredia sa dostala vďaka albumu Manuša, za ktorý získala cenu Radio_Head Awards, a s rovnomenným projektom absolvovala turné aj v zahraničí. Začiatom roka bol pre speváčku mimoriadne úspešný. Album Manuša II, ktorý vyšiel v decembri, sa umiestnil na prvom mieste medzinárodného albumového rebríčka World Music Charts Europe (WMCE). Hodnotilo ho 40 novinárov a porotcov z celého sveta. Podarilo sa jej to ako prvému slovenskému albumu. Pracuje s pestrou paletou hudobných vplyvov. Tradičné aranžmány ustupujú jednoduchším, piesňovým formám, ktoré sú prístupnejšie širšiemu publiku.
Kým prvá Manuša sa opierala najmä o rómsky folklór, Manuša II sa zvukovo posunula bližšie k poslucháčom, ktorí sa s rómskou hudbou bežne nestretávajú a nemajú k nej vytvorený vzťah. Práve tým si ich dokázala získať. Aj tento posun mohol rozhodnúť pri hodnotení medzinárodných porôt. Hoci im žáner nemusí byť blízky a nepoznajú ho detailne, album na nich zapôsobil okamžite a čisto poslucháčsky. Nahrávka kombinuje niekoľko tradičných prevzatých skladieb, medzi nimi jednu maďarskú a dve rumunské, s autorskými piesňami.
Napĺňajúce aktivity
V roku 2018 Júlia absolvovala štúdium na Sokratovom inštitúte, v rámci ktorého vytvorila projekt Dramatický medzipriestor zameraný na prepájanie rómskych a nerómskych detí a mládeže. Speváčke sa podarilo zrealizovať predstavenie s názvom Kriminálka štvrtecký plátek. Hrali v ňom stredoškoláci z Bratislavy a rómske deti zo základnej školy v Plaveckom štvrtku.
Za veľmi krátky čas zrealizovali na ľudskej aj logistickej úrovni celé a najmä kvalitné predstavenie: „Bola to úžasná skúsenosť a dodnes verím tomuto spôsobu práce. Stačí dostatočný zápal, odhodlanie a čas. Myslím si, že to bolo pre bratislavských aj plaveckých študentov dôležitá skúsenosť.“ V tom istom období tiež založila kapelu O Gadže Bašaven a neskôr vznikol projekt Aven Jekhetane (Poďme Spolu), ktorý prináša koncerty a workshopy zamerané na rómsku kultúru a kritické myslenie pre žiakov ZŠ a SŠ. Projekt mal tri ročníky a navštívil 15 škôl na Slovensku. Speváčka aktuálne pracuje na svojej autorskej tvorbe, jemnejšej a viac osobnej.
Zbožňovaná Petržalka
Speváčka má veľmi rada svojich priateľov. Zakladá si na kvalite vzťahov a vyzdvihuje svoju rodnú Petržalku: „Keď si dokončím štúdium vo Valencii, určite sa vrátim do Bratislavy. Mám cieľ prejsť každú jednu ulicu v centre mesta. Rada tam trávim svoj voľný čas s fajn ľuďmi. Či už v hlbokých rozhovoroch alebo aj sama so sebou.“
Slovenská speváčka a hudobníčka s výrazným presahom do world music. Vyštudovala etnomuzikológiu a antropológiu na SOAS University v Londýne a džezový spev na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Absolvovala Sokratov inštitút a v súčasnosti pokračuje v ročnom magisterskom programe Contemporary Music Performance na Berklee College of Music vo Valencii. Počas štúdia vytvorila spolu s Terezou Mitro projekt Dramatický medzipriestor zameraný na prepájanie rómskych a nerómskych detí. Jej debutový album Manuša priniesol osobitú interpretáciu tradičnej rómskej hudby a v roku 2022 získal ocenenie Radio Head Awards za najlepší slovenský album world music aj nomináciu na cenu Roma Spirit v kategórii Kultúra. Aktívne pôsobí v projektoch O Gadže Bašaven, SOLE a Manuša. Na debut nadviazala nahrávkou Manuša II, ktorú vydala 5. decembra a ktorá sa umiestnila na prvom mieste medzinárodného rebríčka World Music Charts Europe.
Foto: archív J. K. , Dominik Jankovský, Welin Nagyová