Ako je nastavená spoločnosť k dnešným ženám? Čo je to neplatená práca a prečo sa ženy cítia na trhu práce menejcenne? Nielen o týchto témach sme sa rozprávali s Katarínou Mikle, zakladateľkou rastúcej komunity Ženy so štýlom, ktorá sa aktívne venuje otázkam žien a osvete moderného feminizmu.
Katarína Mikle už viac ako 20 rokov podniká vo sfére, v ktorej dominujú najmä muži – v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej bezpečnosti stavieb. Vie, čo to znamená byť ženou v mužskom svete oblekov. Aj preto sa rozhodla pred 8 rokmi založiť komunitu Ženy so štýlom. Jej cieľom je nielen to, aby sa ženy prepájali a vytvárali nové priateľstvá, ale aj prinášať reálne riešenia na problémy, ktoré trápia ženy v rôznych regiónoch Slovenska. Katarína tiež ako prvá na Slovensku priniesla Rozhovory na cestách – interview so zaujímavými a známymi ľuďmi prebiehajúce v aute. V Mestskej televízii Trnava viedla publicistickú reláciu 20 minút s Katarínou Mikle, v ktorej diskutovala s poslancami mestského zastupiteľstva o aktuálnych otázkach.
Povedzme si viac o probléme neplatenej práce, o ktorom sa začína viac hovoriť. Kde je jeho pôvod?
Myšlienka, že starostlivosť o deti a domácnosť je úlohou ženy, je v našej spoločnosti roky živená. Žena bola a je oslavovaná ako starostlivá matka, ktorá udržiava teplo rodinného krbu. Na ženu, ktorá chcela ísť inou cestou ako tou „tradičnou“, sa nazeralo ako na krkavčiu matku. Tento model preberáme generačne – od našich matiek, babičiek a prababičiek.
Čo znamená neplatená práca pre dnešnú ženu? Aké má pre ňu dôsledky?
Jednoducho povedané, nedovoľuje dnešnej žene plnohodnotne rásť, kariérne aj osobnostne. Tým, že žena trávi mnoho času na materskej a rodičovskej dovolenke a vykonáva neplatenú prácu v podobe starostlivosti o deti a domácnosť, má nižší plat a následne nízky dôchodok. Či chceme alebo nie, speje tak k chudobe.
Je z tohto nastavenia cesta von?
Táto cesta existuje, tak ako existovala pred 100 rokmi, keď si ženy uplatnili napríklad volebné právo. Ako spoločnosť by sme mali zahodiť tradičné zmýšľanie a pozrieť sa na problematiku neplatenej práce cez optiku T. G. Masaryka, ktorého citát „Otázky ženské není, jako není otázky jen mužské: Je otázka společnosti.“ je veľavravný a veľmi inšpiratívny. T. G. Masaryk bol aktívnym členom ženského hnutia, ktoré sa usilovalo o podporu žien. Zamýšľal sa nad postavením žien v rodine a vo verejnom živote a neúnavne presadzoval volebné právo žien. Musím však povedať, že dnešní mladí ľudia majú už iné nastavenia.
Ako rozdeliť úlohy v rodine, kde je jeden z partnerov živiteľom rodiny?
V súčasnosti už model rodiny, kde je muž živiteľom rodiny a žena je tou, ktorá sa stará o deti a domácnosť, nie je možné uplatňovať, pretože väčšina rodín potrebuje dva príjmy. Aj preto sa dnes rozprávame o neplatenej práci, ktorú vykonávajú ženy ako svoju druhú „šichtu“. Ak žena cíti, že nevládze, že ju to nevyživuje a zabúda na seba, je čas, aby sa s partnerom dohodla o rozdelení neplatenej práce. Hovorí sa, že ak je šťastná žena, tak je šťastná aj celá rodina. Súhlasím s tým a na našej ceste životom by sme sa mali o toto šťastie neustále snažiť.
Ženy sa častokrát na trhu práce cítia menejcenné len preto, že sú alebo chcú byť matkami. Aká je realita?
Naša spoločnosť je vytváraná tak, že práca je od materstva oddelená. Pre potenciálneho zamestnávateľa je mladá žena v rámci pracovného pohovoru budúcou matkou. A keď sa matkou stane, ostáva doma s dieťaťom niekoľko rokov. Po ukončení rodičovskej dovolenky sa vráti na pracovné miesto, kde jej tých niekoľko rokov chýba, a to v mnohých ohľadoch. Dobre sa zamestnať po rodičovskej dovolenke môže byť veľká výzva, nakoľko žena aj zamestnávateľ sú si vedomí toho, že časté OČR budú prispievať k tomu, že nebude takým prínosom ako muž, ktorý sa môže plne venovať práci.
Aký máte názor na tento problém dnešnej doby? Sama ste zamestnávateľka a podnikať ste dokonca začali v čase, keď bola vaša staršia dcéra v útlom veku.
Mali by sme sa začať nahlas rozprávať o tom, čo nás trápi a ako to zmeniť. Pretože tu pomôže systémové riešenie – aby spoločnosť začala rešpektovať ženy, materstvo a potreby matiek. Aby si matky mohli brať deti do práce a aby starostlivosť o deti neostávala len na nich. Aby žena netrávila neplatenou prácou priemerne 5 hodín denne, ale aby sa o ňu podelila s partnerom. Ak budú ženy – matky plne rešpektované, nebudú sa na trhu práce cítiť menejcenné.
Ako sa Vám podarilo zlúčiť materstvo a podnikanie?
Všetko, čo si vieme predstaviť, je možné. Ženy majú výnimočné schopnosti, aby zvládli materstvo aj podnikanie. Dôležité je, aby si pravdivo odpovedali, čo je v živote dôležité, potom sledovali svoj cieľ a rozhodovali sa v súlade so svojimi hodnotami. Ak chcú byť matkami a zároveň mať kariéru, je to možné. Ja som chcela som byť matkou a aj sebestačnou ženou, ktorá nebude závislá na partnerovi, nebude podliehať stereotypom, s ktorými nesúhlasí a svoj život bude žiť za seba a podľa seba. Väčšina mojich zásadných rozhodnutí nevychádzala a ani dnes nevychádza z nastavenia „mala by som“, ale z nastavenia „chcem“.
Hovorí sa, že muži majú zo sebestačných žien strach. Aký máte na to názor?
Úprimne, ja takých mužov nepoznám. Teším sa, že sa stretávam a obklopujem mužmi v štýle T. G. Masaryka, ktorý mal pokrokové názory na postavenie žien v spoločnosti, politike a aj v rodine. Zasadzoval sa to, aby boli ženy aktívne súčasťou verejného, politického, kultúrneho a hospodárskeho života, a tak sa postavili na úroveň mužov. T. G. Masaryk neskôr napísal, že na vývoj a dozretie jeho názorov o ženách mala najrozhodnejší a najlepší vplyv jeho manželka Charlotta.
