Katarína Podskoč zo Spišskej Novej Vsi žije síce v Bratislave, no ani v centre moderného hlavného mesta nezabúda na tradície. Naopak im pomáha zotrvať. Na veľkonočných krasliciach začína pracovať už pred Vianocami. V čase, keď iní zdobia vianočné medovníky, ona premieňa výdušky na originálne umelecké diela. Do Veľkej noci ich stíha ozdobiť až dvesto.
Kým v bežných domácnostiach sa zo skríň v novembri vyťahujú vianočné girlandy, „…u nás vtedy skrine plné vyfúknutých vajíčok,“ hovorí Katka, korá si pri vyfukovaní aj z chuti vyfúkne od práce. Pracuje totiž ako projektová manažérka v informatickej spoločnosti.Tvorba kraslíc je jej hobby. „Je to pre mňa balans,“ priznáva. „Relax a psychohygiena zároveň,“ dodáva.
Začalo to nevinne
Okrem vajíčok má blízko vo všeobecnosti k ručným prácam. „Otec bol učiteľ, no rád majstroval v domácej dielni. Vnuesol život všetému, čo mu prišlo pod ruku a ja som mu tam rada „zavadzala,“ spomína. „Kraslice som začala maľovať, keď som mala päť rokov. Priviedla am k tomu mama. Videla to v časopise, tak ako to zrejme po našom rozhovore uvidí niekto Slovenke (úsmev). Začalo to teda ako nevinná rodinná aktivita spojená s tradíciou a už mi to zostalo,“ smeje sa Katka.
Najväčšou oporou jej bol vždy otec. „Často sme spolu chodili na ľudové podujatia do Východnej či do Kežmarku, kde som sa mohla inšpirovať od starších. Začínala som klasickou voskovou technikou. Otec bol inovátor, motivoval ma skúšať nové veci. Keď boli hitom dierkované kraslice, vytvorili sme si doma akože vlastnú manufaktúru – ja som kreslila na vajíča dierky a otec ich do nich vŕtal. Keď ma omrzeli biele kraslice s bielym vzorom začala som experimentovať s farbami. Najnovšie spolupracujem s Úľuvom – Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Krasličiarky, žiaľ, vymierajú, a tak hľadali niekoho, kto má, ako ja po tridsiatich rokoch praxe, istú linku a pevnú ruku. Robím pre nich kolekcie zachovavávajúce tradičné vzory. Razím teda v tvorbe dve línie. Tradičnú i komerčnú,“ dozvedáme sa od tejto kreatívne akčnej dámy.
Od tradičných k moderným
Katka je majsterkou vo viacerých technikách. Voskované, madeirové – dierkované, olepované slamou, paličkované, to všetko nájdeme v jej portfóliu. Aranžuje aj unikátne ozdoby – kvietky vsádzané do kraslíc – vytvorí otvor v škrupinke a potom do nej pinzetou vkladá kvietkové aranžmány.
Pracuje s viacerými tipmi vajíčok – slepačími, kačacími prepeličími či pštrosími. „Mám prebádaný celý slovenský trh domácich dodávateľov a fariem,“ hovorí. V zdobení sa riadi tým, čo cíti a čo sa jej v tej chvíli páči. „Obzvlášť mám rada pastelové farby a prírodné tóny,“ dopĺňa. Ozdobiť jedno vajíčko jej trvá približne pol hodiny. Slamené aj dlhšie. Nehovoriac o tom, že urobiť osemdesiat precíznych dierok do jednej malej krehkej kraslice dá tiež zabrať…
Radosť ju vyšibať
Namiesto moderného čokoládového vajíčka obdarúva Katka odmalička až dodnes svojich šibačov ručne vyrobeným vajíčkom – originálnym, darovaným z lásky a v tejto tradícii pokračujú aj jej dcéry. „Baví to najmä staršiu. Verím, že láska k tradíciám prerastie aj do ďalších generácií. Môj otec pochádzal zo Spišskej Teplice. Veĺkú noc sme radi trávili tam. Všetci moji šibači a kúpači sa tešili na ručne zdobené vajíčka.“
Dostať takéto vajíčko, na ktorom si darkyňa osobne dala záležať a strávila nad ním kopec času, je pridaná hodnota k odmene. Katke sa stávajú úsmevné príhody. „Neraz sa okrem šibáča z môjho vajíčka teší aj jeho polovička. Napríklad, posledne mi bratranec povedal, že manželka mu kázala, aby si vybral žlté, lebo také ešte nemá (smiech).“
Pri zdobení si Katka rada zaspomína na nebohého otca, ktorý ju mimoriadne podporoval. Odišiel pred dvoma rokmi. „Kedysi mi pripravoval výdušky. Dnes si musím poradiť bez neho, no i tak cítim, že stojí pri mne.“ V Katkinom prípade neplatí, že obuvníkove deti chodia bosé. Vo výzdobe vyžíva aj doma a v jej domácnosti nájdeme aj vzácne kúsky, ktoré by nikdy nepodarovala. „Začalo to ako radosť a relax, no so zručnosťou prišla aj zodpovednosť – v rovine šírenia povedomia a zachovávania tradícií,“ uzatvára Katka.
Galéria z Katkinej zbierky
