Balet je svetom driny, disciplíny a neúnavnej oddanosti. Pre Terezu Húskovú, ktorej príbeh sa začal už v štyroch rokoch, je to však aj celoživotná vášeň, ktorá ju sprevádza už 18 rokov. Od baletného štúdia a javiska Slovenského národného divadla sa jej cesta preplietla aj so svetom modelingu a módy. A práve tam, kde sa baletná grácia stretáva s kreativitou slovenských návrhárov, zažila svoj zatiaľ najväčší triumf: otvorenie prehliadky Michaely Ľuptákovej na aktuálnom ročníku Bratislavských módnych dní. Ako sa vyrovnala s trémou, ktorá bola väčšia než pred akýmkoľvek predstavením? A čo ju naučila táto jedinečná skúsenosť, ktorá prepojila jej dve najväčšie vášne? Ponorte sa s nami do príbehu talentovanej baletky, ktorá dokazuje, že sny sa dajú žiť nielen na javisku, ale aj na módnom móle.
Cesta k baletu sa často začína v útlom veku, a pre tanečníčku, ktorej príbeh rozprávame, to nebolo inak. Už ako štvorročnú ju mama prihlásila na tanec s cieľom nájsť pre ňu pohybovú aktivitu. Ani netušila, že sa z toho stane celoživotná vášeň, ktorej sa venuje už 18 rokov.
Od baletného štúdia do Národného divadla Košice (NDKE)
Rozhodnutie venovať sa baletu profesionálne prišlo v jedenástich rokoch. Napriek obavám rodičov, ktorí si uvedomovali náročnosť tohto povolania a potenciálne dopady na zdravie, ju nakoniec s podporou mám kamarátok z baletu prijali na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, kde študovala osem rokov.
Počas štúdia získala cenné skúsenosti s vystupovaním v Slovenskom národnom divadle v rôznych predstaveniach ako Luskáčik, Korzár, Don Quijote či Esmeralda. Prvý dotyk s divadlom zažila už ako sedemročná, keď vystupovala ako „malá myš“ v Luskáčikovi pod vedením choreografa Andrého Laprisea z Kanady, čo bol pre ňu „kúzelný moment“. Hoci vtedy nemala trému, pamätá si na vtipné situácie, kedy sa pri páde po bodnutí Luskáčikom vždy otočila chrbtom k divákom, čo jej všetci s úsmevom tolerovali.
foto: archív T.H.
Po skončení konzervatória prišla ponuka na hosťovací kontrakt v Balete Slovenského národného divadla. Hoci váhala, najmä po zranení achilovky, napokon sa rozhodla to skúsiť a zistila, že ju balet drží stále intenzívnejšie, hoci sa jej pôsobisko aktuálne presunulo na východ Slovenska – do Košíc. Napriek možnosti odísť do zahraničia, nikdy sa k tomu nedokopala, pripúšťajúc nedostatok sebadôvery. Zároveň však hovorí, že je rada, že zostala na Slovensku.
Výzvy a odmeny baletu
Život baletky je mimoriadne náročný, nielen fyzicky, ale predovšetkým psychicky. „Pokiaľ hlava nie je v poriadku, tak tanečník nevie fungovať,“ hovorí Tereza. Denne má tréningy a skúšky, niekedy aj na tri predstavenia za deň, čo je náročné na pamäť i telo. „Najmä ranné predstavenia pre školy o desiatej sú obzvlášť náročné, no detské publikum je obrovskou podporou,“ dodáva.
Balet jej však dal neskutočnú disciplínu, rešpekt voči ľuďom a pocit sebazáchovy, keďže práca si vyžaduje 100% koncentráciu aj v prípade choroby či únavy. Vzal jej však pubertu a obmedzil počet kamarátov mimo školy. Hoci je ďaleko od domova, v Košiciach si našla mnoho priateľov v baletnom súbore NDKE aj mimo neho a cíti sa tam ako doma. Jej srdcovou záležitosťou je Luskáčik, v ktorom by si raz chcela zatancovať hlavnú alebo demi-sólovú postavu. Láka ju aj nejaká dramatická rola, ktorá by pre ňu bola veľkou výzvou a pomohla by jej objavovať samú seba.
Spojenie baletu a módy
Okrem baletu sa venuje aj modelingu a foteniu. Začalo to už na škole s fotografkou Sandrou Benčičovou, ktorá ju poznala od detstva. Kombinácia baletu a módy sa pre ňu postupne stala vášňou. Obzvlášť si cení spoluprácu so slovenskými módnymi návrhármi Julianou Brnákovou a Michaelou Ľuptákovou, Taktiež obdivuje tvorbu Lukáša Krnáča Borisa Hanečka a Petry Kovacs s ktorými by tiež rada spolupracovala v blízkej budúcnosti. Tieto mená pre ňu znamenajú viac ako Louis Vuitton či Gucci, pretože ich tvorba má „dušu, je originálna, rozpráva príbehy a je vyrobená na Slovensku“.
Najväčší zážitok má však z aktuálneho ročníka Bratislavských módnych dní, keď otvárala prehliadku Michaely Ľuptákovej baletným vystúpením. Hoci mala obrovský stres, aký nezažila ani pred predstavením, po prvom kroku na móle sa cítila „vo svojom“. „Choreografia bola čistá improvizácia, nechala som sa viesť hudbou a atmosférou,“ spomína. Bol to pre ňu čarovný moment a prekonala samu seba, čo ju naplnilo radosťou.
Niekedy sa tie najkrajšie príbehy začínajú úplne náhodne. „Pre mňa sa ten môj začal pred rokom, keď som objavila kúsok od Michaely Ľuptákovej. Bolo to ikonické – tričko s dlhou sukňou, ktoré mala na sebe Adela Banášová v Chart Show. Nedalo mi to a pustila som si záznam, aby som sa presvedčila. A veru, bola tam, v tom istom outfite! Okamžite som volala mame: „Mami, počúvaj, tu je Michaela Ľuptáková v Nosene, príď sem!“, spomína. Neskôr Terezina mama stretla Michaelu a dali sa do reči a dohodli sa, že by pre ňu mohla ušiť šaty. Michaela súhlasila a pozvala ju do svojho ateliéru.
Ateliér snov: Lepší ako Disneyland
Na druhú skúšku šiat vzala mama so sebou aj Terezu so slovami: „Poď, ideme do Disneylandu!“ – a ako si na to spomína, mala pravdu – bolo to ešte lepšie ako Disneyland! „V ateliéri ma ohromili dokonale oblečené figuríny, kreatívny chaos na pracovnom stole a predovšetkým, Michaela Ľuptáková – absolútny profesionál a nádherná žena. Je neuveriteľne talentovaná a úspešná v tom, čo robí. Toto stretnutie naštartovalo našu spoluprácu, ktorá prerástla v niečo omnoho viac,“ prezrádza Tereza.
Neskôr z tohto stretnutia vznikla spolupráca, kedy Tereza nafotila pre Michaelu sériu fotografií pre jej kolekciu inšpirovanú Albertom Einsteinom. „Boli to tričká a mikiny, ktoré dokonale spájali fashion a balet – naozaj brutálna kombinácia! Fotenie bolo úžasné, aj vďaka skvelým ľuďom okolo mňa,“ spomína si Tereza. Táto skúsenosť upevnila ich pracovný vzťah, ktorý sa postupne premenil na krásne priateľstvo. Odvtedy mala na sebe Michaeline modely viackrát.
Aj na tréningu musíš vyzerať skvelo
Vo svojom osobnom živote si potrpí na to, ako vyzerá, aj keď ide len na tréning, pretože je to jej prezentácia. Má rada baletné dresy o čom svedčí aj to, že za necelé dva mesiace si ich kúpila sedem. Mimo tréningov Terezu spoznáte podľa toho, že má na sebe nohavice, ktoré miluje a kombinuje ich s vestami, svetrami či rifľovými bundami. Jej múzou je jej mama, ktorá má rada farby, zaujímavé strihy a v mnohom ju inšpiruje. Tereza nemá rada súčasnú ležérnu a odhalenú módu mladej generácie a cíti sa skôr ako „stará škola“, no to jej nevadí. Zastáva názor, že sa stráca rešpekt a aj voči oblečeniu – aktuálna móda pôsobí často až vulgárne. No a miluje ružovú vo všetkých odtieňoch, čím inšpirovala už mnohých ľudí v jej okolí.
Príbeh baletky Terezy Húskovej je dôkazom toho, že s vášňou, disciplínou a otvorenosťou novým výzvam sa dajú dosiahnuť nielen detské sny, ale aj objavovať nové cesty a vášne v živote.